Rusko,
2017, 119 min
Režie:
Klim ŠipenkoKamera:
Ivan BurlakovHrají:
Vladimir Vdovičenkov, Pavel Děrevjanko, Alexandr Samojlenko, Marija Mironova, Oksana Fandera, Ljubov Aksjonova, Alexandr Ratnikov, Valerij Filonov (více)Obsahy(2)
Je rok 1985. Saljut 7 je sovětská orbitální stanice, která obíhá Zemi v bezpilotním režimu. Náhle však přestane reagovat na signály pozemního řízení. Pád této stanice, pýchy sovětské vědy a vesmírného průmyslu, by nejenom poškodil obraz země, ale také způsobil tragédii, stejně jako ztráty na životech. Na stanici proto musí být vysláni astronauti, aby zjistili, co způsobilo poruchu a zabránili katastrofě. Nikomu se však dosud ještě nepodařilo spojit s neovladatelným objektem ve vesmíru. Dodnes se jedná o technicky nejsložitější misi v historii vesmírné navigace. (Cinemax)
(více)Zajímavosti (21)
- Stanice Saljut 7 sestoupila díky zemské gravitaci do atmosféry a zde shořela dne 8. února 1991. Její zbytky dopadly na území Argentiny. Po oběžné dráze se pohybovala 3 217 dnů. Byla nahrazena větší vesmírnou stanicí Mir. (Zdroj: Wikipedia.cz)
- Oba hlavní aktéři se k filmu vyjádřili kriticky. Vladimír Džanibekov s neskrývaným roztrpčením prohlásil: „Natočili hollywoodský trhák s přehnanou fantazií a množstvím technických chyb.“ Viktor Savinych dodal: „Přibližně před půlrokem jsme s ředitelem řídicího střediska sdělili filmařům hodně připomínek. Chtěli jsme, aby se autoři chovali ke kosmonautice uctivěji. Scénář sice napsali podle mojí knihy, ale mnoho z ní převedli povrchně a nepravděpodobně.“ [Zdroj: iDnes.cz] (klukluka)
- Co ve filmu nebylo: Jídla bylo dost. Nejen zásoba, kterou si kosmonauti přivezli v Sojuzu T-13, ale přes zákaz řídicího střediska ochutnali z palubní zásoby stanice a zjistili, že v mrazivém prostředí se nic nezkazilo. Kosmická spižírna byla naplněna nejméně na několik měsíců pobytu. Horší to bylo s pitnou vodou. Spíše až kritické. V palubních zásobnících pitné vody systému Rodnik totiž zůstával led a zásoba, kterou si posádka přivezla, byla nanejvýš na osm dnů. Pokud by se zásobníky nepodařilo brzy rozmrazit, musela by posádka i přes slibné oživování Saljutu-7 stanici nakonec opustit. [Zdroj: iDnes.cz[ (klukluka)
- Posádka musela v rámci prověřování všech rozvodů i systémů, u nichž hrozilo, že jsou poškozeny vlhkostí, zkontrolovat kolem tisíce elektronických bloků a tři a půl tuny kabelů. K Saljutu se pak 19. září 1985 připojila loď Sojuz T-14 a Džanibekov se o pár dní později vrátil na Zemi. Savinych přistál o měsíc později. [Zdroj: epochalnisvet.cz] (klukluka)
- Po Sojuze T-13 boli na Saľute-7 ešte dve posádky. 17.9.1985 posádky lode Sojuz T-14 Vladimir Vasiutin, Alexandr Volkov, Georgij Grečko a 5.5.1986 Sojuz T-15 Leonid Kizim a Vladimir Soloviov. (Raccoon.city)
- Keď sa podarí odraziť kryt čidla a vesmírna loď sa znovu oživí a zapne sa prúd po lodi, sa začne rozliehať skladba "Arlekino" od vtedy najpopulárnejšej speváčky Sovietskeho zväzu Alli Pugačovovéj. Pri záverečných scénach a záverečných titulkoch zaznela skladba "Korabli" od Vladimira Vysockého, najpopulárnejšieho speváka Sovietskeho zväzu. (Raccoon.city)
- Do filmu bola pridaná zápletka o požiari na palube Sojuzu T-13 a možnom návrate len so Savinychom (Pavel Derevyanko) na palube. V skutočnosti k ničomu takémuto nedošlo, lebo posádka si dala veľký pozor na to, aby sa všetka voda vyparila pred zapnutím akýchkoľvek elektrických systémov. (Raccoon.city)
- Na scéne sa herci pohybovali pomocou špeciálnych káblov. Aby pochopili, ako sa v stave beztiaže telo správa, museli tento stav pocítiť. V špeciálnom výcviku boli preto herci umiestnení do lietadla Iľjušin Il-76, ktoré sa desaťkrát vznieslo do výšky niekoľko tisíc metrov a prudko kleslo parabolou, pričom sa na 26 sekúnd objavil stav beztiaže. (Arsenal83)
- Podľa producenta Bakura Bakuradzeho sa autori scenára spoliehali na denníky kozmonauta Viktora Savinycha, ktoré podrobne hovoria o celej expedícii, ale: „Pre človeka, ktorý nepozná jemnosti vesmírnej témy, je ťažké pochopiť všetky detaily. Preto bolo potrebné niektoré veci zjednodušiť, niektoré naopak posilniť, prispôsobiť nášmu chápaniu.“ Z týchto dôvodov boli pozmenené mená hlavných protagonistov. (Arsenal83)
- Keďže sály filmového štúdia Lenfilm boli príliš malé, postavili pre film pri Petrohrade špeciálny pavilón natáčania. Vznikli tam kópie miestností Strediska vesmírnych letov a Strediska výcviku kozmonautov s maketami staníc Saljut 7 a Sojuz T-13 v životnej veľkosti. (Arsenal83)
- Film sa natáčal v Petrohrade a Moskve (Rusko) a v USA. Doba natáčania trvala 83 dní. Väčšina natáčacieho obdobia bola venovaná nakrúcaniu scén s hercami v nulovej gravitácii. (Arsenal83)
- Hlavný kameraman Ivan Burlakov bol zodpovedný len za scény na zemi, scény vo vesmíre nakrúcal Sergej Astachov. (Arsenal83)
- V reštaurácií Džanibekovova manželka hovorí, že Gorbačov nariadil "suchý zákon". Neskôr sa o tom hovorí aj na palube Salyutu. Gorbačov spočiatku alkohol nezakazoval, iba obmedzil výrobu a distribúciu. (Dajman)
- V skutočnosti Američania nikdy nevypustili žiadny zo svojich raketoplánov na Saljut. NASA plánovala vyslať Challenger alebo Discovery, aby nafotil "mŕtvu" stanicu a uvažovalo sa o jej získaní, ale od všetkých týchto plánov sa upustilo, pretože nechceli provokovať Sovietsky zväz. (Dajman)
- Keď si kozmonauti zmerali svoju telesnú teplotu a uložili teplomery do lekárničky, môžeme si všimnúť knihu od Viktora Savinycha „Saljut-7, denníky z mŕtvej stanice“, ktorá bola vydaná v roku 2017, schovanú za lekárničkou. (Dajman)