Malý vetřelec

Gotická, kostýmová dráma namiešaná s psychologickým hororom a jemnou duchárčinou. Viac sa tu naznačuje ako ukazuje, takže to nechytí každého. Sám som mal občas problém vstrebať to tempo a to sa považujem za dosť tolerantného diváka, milovníci "rýchlych filmov" to nemilosrdne odstrelia. Avšak nemôžem tomu uprieť zopár atmosfericky silných momentov, ktoré ukazujú remeselnú zručnosť tvorcovského tímu a výborne vytypované herecké obsadenie. Celý ústredný štvorlístok je skvelý, ale chcel by som vyzdvihnúť Domhnalla Gleesona, ktorý ušiel od štekov v Harrym Potterovi naozaj ďalekú cestu. Nielenže ide z jedného zaujímavého filmu do druhého, ale aj jeho herecký prejav sa behom tých rokov vyfarbil tak krásne, že som zvedavý na každú jeho rolu. (18.03.2019)

Prvý raz som Malého votrelca videl v roku 2018. Čakal som horor, nie explicitný, ale zákerne pomalý, plíživý, ponurý. Nedočkal som sa. Zostal som hrubo sklamaný a dal som 2*. O rok neskôr som si ale prečítal skvelý román od Sarah Waters a dostal som chuť dať ešte jednu šancu jej filmovej adaptácii. A už to bolo lepšie. Z toho mi však vychádza, že je to film, ktorý získava na sile až v prípade, že poznáte (a máte radi) knižku. V takom prípade si Malého votrelca vychutnáte. Určite je to o čosi viac horor, ako kniha (u ktorej dodnes neviem, či šlo o horor alebo nie). Film má asi lepší rozjazd, než dojazd, ale vo všeobecnosti to (po prečítaní knihy) nie je zlé. Nič netušiaci hrdina (pripomínajúci mladého Davida Thewlisa) prichádza krátko po konci 2. svetovej do ponurého, obrovského domu na vidieku, v ktorom žije zopár čudákov, ktorí zjavne „niečo“ vedia, no boja sa o tom hovoriť. Alebo majú iný dôvod pre svoju mlčanlivosť. Bohužiaľ, ako sa záhada postupne rozuzľuje, zisťujete, že vás to už vôbec nebaví a nezaujíma vás, ako sa to celé skončí. Domhnall Gleeson je vcelku sympaťák, ale všetci ostatní sú dosť nepríjemné osoby (Ruth Wilson mi svojho času spoľahlivou znechutila skoro každú sériu Luthera) a scenár je neskutočne nudný. Atmosféra nie je zlá, ale proste celé je to tak nezáživné, že vás to po prvej polhodine fakt prestane zaujímať a dopozeráte to dokonca skrátka len z toho dôvodu, že nemáte radi neodpozerané filmy. Ako na knihe, aj na filme je najdesivejšia jeho vystupňovanosť a depresia. Keď na začiatku spoznávame Hundreds Hall, je to sídlo majúce najlepšie časy za sebou, v ktorom z posledných síl dožíva malá skupina (bývalých?) aristokratov. „sranda“ je, že toto obdobie je s prihliadnutím na neskoršie udalosti ešte svojím spôsobom bombastické, šťastné a harmonické. Postupne sa sídlo čoraz naliehavejšie ponára do mora chudoby a jeho jednotliví ľudskí i zvierací členovia za rôznych tragických okolností odchádzajú zo scény, až nastane len ticho. A to je horor. (06.12.2018)

Britsky odměřené, uhlazené chování souladí s chladnými vztahy a (neopětovanými) city, které chová mladý lékař z nuzných poměrů k "pozůstatkům" aristokratického rodu a jejich honosnému, ale upadajícímu sídlu. Plíživá atmosféra si umně pohrává s náznaky mysteriózní události (z minulosti rezidující do současnosti), ovšem k prostému hororu má daleko a na potvrzení čeká až do posledního záběru. Lepší 3* (14.05.2021)

Historickejšia atmosféra a dom, to sme tu už mali napríklad v Tí druhí a to bol špičkový film. Tento za ním nezaostáva len v ponúknutých podivínoch. Ako by do filmu nazbierali tých najincestovanejších Angličanov, predovšetkým z mesta zvané Stoke on Trent. Už prvý pajdavý krovák mi pripomenul staré dobré časy, keď som blúdil centrom tohto mesta a ako jediný som nemal fyzický alebo mentálny deficit. Nanešťastie som nakoniec zistil, že skôr ide o drámu z britského vidieka ako nejaký strašidelný dom. Hororové boli len spomienky, ktoré vyvolal. (10.01.2019)

Zacina to ako atmosfericky horor s prislubom niecoho velkeho, napokon distributor spomina, ze potomkovia domu su vystraseni nejakou neznamou silou. Skoda, ze asi od polky sa to zacne zadrhavat . myslim rezisersky, herecke vykony sli dole vodou a dialogy ... ospatneli. Zaujal ma ten pomaly az strasidelny vidiecky dom, v ktorom ziiju nejaki ludia a ti "niecoô vedia. To nieco sa postupne rozpleta, lenze .. rozpleta sa to mimoriadne spatnym tempoma tak, ze divaka to skor nebavi nez bavi. Ako dobre pise tron, horor spocival podla mna najma v tom, ze ten stary vidiecki dom postupne a nevyhnutne opustaju nielen ludia, ale aj zvierata, stvornohe i dvojnohe : 40 % (23.02.2021)