Freistatt

Ďalšia z obľúbených filmových tém v opakovane klišéovitom spracovaní. Nápravný ústav s prísnymi podmienkami. Riaditeľ rovná sa Čisté zlo. Rôzne sadistickí vychovávatelia (dozorcovia), predstavujú výhonky Zla. Cirkev pritakáva zlu a posväcuje chovanie majiteľov prevýchovného objektu. Chovanci za dverami ústavu vykreslení ako mládežnícki sympaťáci. Trpia pod knutou dozorcov, tu symbolizovaných čiernobielou palicou jedného z nich. Ich násilné chovanie je len odrazom sadizmu ich nadriadených. Isteže terapia neprispôsobivých stredoškolákov tvrdou prácou nikomu nevonia, no aspoň šlo o zmysluplné kopanie priemyslom a poľnohospodárstvom požadovanej rašeliny. Pre vznik divákmi oceňovanej drámy sa ale žiada spracovanie na línii - rebeli vs. autorita. Rebel sympaťák, autorita - sadista. No záverečné autentické fotografie z Freistattu ukazujú, že to utrpenie nebolo zrejme tak hrozné, ako popisuje film. A mimochodom, každá štátom vytvorená nápravná inštitúcia je zariadenie, ktoré fyzicky aj psychicky deformuje jej nedobrovoľných obyvateľov. Ostáva nezodpovedaná otázka, čo priestupcov deformuje viac: "humanistické" polihovanie na palandách, alebo tvrdá práca v teréne. (03.01.2021)

Podobný syžet, ako vo švédskom Ondskan, t. j. nevlastný otec, ustráchaná matka, vzpurný syn = prevýchova vo výchovnom dome vo Freistatte ? Mám to tu znovu len s tým rozdielom, že tentokrát je kladený väčší dôraz na celkovú prácu réžie Marca Brummunda, ktorá je oproti Håfströmovej o niečo na vyššej, perspektívnejšej úrovni, aj s lepšou energickosťou na vytvorenie prostredia a presne danej, stanovenej doby, ktorú som si predtým mohol iba domyslieť... Síce Louis Hofmann nie je taký extrémny, ako Andreas Wilson, ktorého Eric Ponti bol v úplne inej pozícii, ako nenápadnejší Wolfgang, ale aj tak boli obidvaja na nezávideniahodnom mieste, kde si na podriadených nadriadení poriadne mastia egá ! Prvý mal dokončiť školu a nebiť sa, druhý sa má vrátiť domov najneskôr do Vianoc, no všetko bude inak. Tínedžer musí byť naivný, že si to myslí, keď ďalej mi trochu vŕta hlavou, aký to mal vlastne vzťah so svojou matkou ? V jeho predstavách to zaváňalo incestom ? Možno sa teraz mýlim, ale mal som z toho taký pocit, akoby tam medzi nimi nebolo niečo v poriadku... Skúsim niečo k línii udalostí : Tam sa neučilo, tam sa maximálne tak učilo, ako sa stať výborným „muklom” , čiže denno-denne manuálne pracovať na ťažbe rašeliny až pomaly do vyčerpania, a keď by mal náhodou niekto z chovancov s tým nejaký problém, tak jednoducho dostane od vychovávateľa Wildea s lopatou šupu po kotrbe. Kolega Krapp je zase perverzák, neviniatko z neho určite nie je, aj keď si k chovancom toľko nedovolí ! Wolfie má zo začiatku nedorozumenia i so svojimi vrstovníkmi, ale zblíži sa s Antonom. Je to celé poprešpikované, ale k tomu prehľadné ! _ Keď som si pozrel kolónku KAMERA, tak tam svieti - Judith Kaufmann, áno, jedná sa o vychýrenú, nemeckú kameramanku, ktorá ma svojim filtrovaním veľmi upútala, taká surová, až sugestívna robota, čo náramne sprostredkuje atmosféru, z ktorej sa dá potom čerpať ! ÚTOČISKO má čo ponúknuť, hodnotenie ašpiruje kľudne i k 80 % a viac, len mne film, ako celok, až tak nesadol, ako som si sprvoti predstavoval, že by sadnúť mohol. Skôr by som to prirovnal ku špičkovej televíznej projekcii, ako k čisto kino-projekcii, ale na veľkom plátne by to isto urobilo svoje grády... (04.01.2020)

Niečo o šikane na nemecký spôsob. Veď oni majú tie skúsenosti. Ale čakal som niečo záživnejšie, hoci prídu aj momenty samonasratia. Prečo sa matka správa ako pizda, prečo nevlastný otec je taký zmrd? O pedagógoch ani nehovoriac. A vraj inšpirácia podľa skutočnosti. Teda svedectvo, že ľuďom harašilo v každej dobe. Každopádne niektoré scény si mohli odpustiť. Ak hrám 14-ročného chlapca, tak by som sa nemal pokúšať znásilniť kamošku. Nevyzeralo to dobre. Pritom film sa celý čas snaží vzbudiť k hlavnej postave sympatie. (10.05.2022)

Asi nikdo nedokáže v dramatech přinést tak realistický a drsný pohled na danou tématiku takovým způsobem, jak to umí Němci. Už několikrát mě o tom přesvědčili a já tak jen přemýšlím, že všechny ty mrazivé scény plné bezpráví a krutosti herci jen hrají. Je to tak skutečné, jako by se to dělo doopravdy. A přímo před kamerami a štábem. Freistatt je přesně takový. Výborné obsazení, němečtí kluci jsou šikovní. Já byla zvědava na Maxe Riemelta, ten zde překvapivě nedostane ani tolik prostoru a jeho postava vypadá docela nezajímavě. Jenže i jakoby zdánlivé vyhýbání se jeho charakteru může mít svůj důvod. A ten se v jedné scéně ukáže velmi nevhodným způsobem. Wait... what? Veřejné odhalení:) Výborná hudební stránka, silné scény a obdivuhodné výkony. (30.04.2016)

Nápravné vzdělávací ústavy pro mladistvé v Německu měly tedy se vzděláváním pramálo společného, tedy pokud se tím nemyslí otročina na vřesovišti pod bičem vychovatele. Mladík Wolfgang, útěkář a hlavní vzpurný hrdina, hrál svoji roli bezmocného a beznadějného samotáře dokonale a diváka nechal doslova vykoupat v jeho utrpení. Freistatt je vynikající film, mnoho lepších jsem letos neviděl, možná mu chybí závěrečný definitivní vrchol, ale po jeho skončení se budete cítit nesmírně sklíčeně. (09.10.2016)