I Am Not a Serial Killer

John je svojský, dospievajúci teenager s diagnózou sociopata, ktorého veškeré okolie rovesníkov vníma ako úplného podivína. Keď sa v jeho rodnom mestečku Clayton, v priebehu 48 hodín, objavia dve doslova zohavené telá, všetko nasvedčuje tomu, že sa jedná o konanie šialeného, sériového vraha. Nakoľko je daná problematika pre mladého muža doslova vyhľadávaným artiklom, rozhodne sa, že urobí všetko preto, aby identitu zabijaka odhalil sám. Lenže jeho protivník, ani z ďaleka nie je len tak nejakým obyčajným vrahom ... Billy O'Brian je tvorcom pomerne zdarilého "Experimentu" na kravách z 2005. Nakoľko moje zvedavé očko neostalo bez povšimnutia, že sa opätovne pustil do projektu, ktorý by mi vzhľadom k námetu mohol sadnúť, nedalo sa inak, iba ho "ne-od-ignorovať". No a čuduj sa svetu, námet rovnako ako v spomínanom počine - prekročil tieň spracovania. Keby sa našla odvaha či chuť skonštruovať tento snímok trošku odvážnejšie, doslova a do písmena povedané: pritlačilo by sa na pílu, v tomto okamihu by som písal o nadšení, ktoré milovníka scifi hororu len zriedka kedy postretne. Takto ostávam len pri ľahko nadpriemernom hodnotení, ktoré presne vystihuje môj celkový dojem z tejto milej jednohubky - 60% (28.08.2016)

Antisociálny mladík John trávi svoj čas najradšej pri pitvách svojej matky. Keď nie je náhodou svedkom rozrezávania tela, zisťuje informácie o osobách, ktoré mali podobné koníčky, aj keď telá rozrezávali neoficiálnou cestou. Zaujíma sa o sériových vrahov a sám musí mať pravidelné konzultácie s psychológom, pretože má k tejto činnosti taktiež sklony. Jeho pokojným mestečkom otrasie prípad brutálnych vrážd, po ktorých mali obete vytrhané určité vnútornosti. Pre Johna je toto výzva k akcii a sám sa pustí do pátrania po nebezpečnom vrahovi, ktorý začal terorizovať mesto. - Nesmierne milujem tento štýl hororu, v ktorom sa malé zasnežené mestečko ocitne pod útokom brutálneho vraha. A I Am Not a Serial Killer je hororom, u ktorého už teraz viem, že ho dlho nebudem môcť dostať z hlavy. Získal si ma hlavne herec v hlavnej úlohe, ktorý má dosť podobné záujmy ako mnoho hororových fanúšikov a sám sa stretáva s tým, že sa mu ludia vysmievajú alebo ho považujú za vraha. Celá záhada okolo vraha a to pomalé rozuzlovanie a približovanie sa k pôvodu vrážd v meste ma úplne pohltilo a v tom zimnom prostredí to malo krásnu atmosféru. Plus sa v úvode aj závere objavili parádne soundtracky, takže to je parádne ohraničené. Často to pôsobilo, ako keby režisér chcel v pôsobení hororu na diváka udržiavať taký zvláštny odstup, ale táto decentnosť ma na tom práve bavila. Perfektný projekt, do ktorého treba ísť bez akýchkolvek informácií a nechať sa tým pohltiť. + herec z Piranha a Piranha 3DD + herečka z The Magicians (01.01.2017)

Film, který mi ihned padl do oka a následně přirostl k srdci. John je takový ten typický americký teenager s diagnózou sociopata, který má svého osobního psychoterapeuta, se kterým se setkává v parku, sleduje ptáky a vyznává se mu ze svých úchylných myšlenek o vraždách a posedlostí sériovými vrahy. V jeho malém rodném městečku začnou umírat lidé za prazvláštních okolností a John se rozhodne, že tomu přijde na kloub, nebo spíš by si rád s tím vrahem pokecal. A vraha nakonec najde. A to je překvapení celého filmu. Nebudu nic prozrazovat. Film je spíš hororový thriller s opravdu zajímavým prostředím - John pochází z rodiny vlastnící pohřební ústav a je opravdu jiný než cokoliv mainstreamového. Takový náctiletý Dexter po Britsku a přitom se nejedná o žádnou vykrádačku. (23.12.2016)

Hlavní hrdina je podivín, který se vyžívá v márnici, zajímá se o sériové vrahy a pro okolí dosti nesympatický člověk. V městečku se začínají objevovat vraždy a začíná se šuškat o sériovém vrahovi. John jako správný mimozo se tomu všemu snaží přijít na kloub. Námět mohl mít ambice na slušný thriller, ale uchopení látky se nepovedlo. Momenty napětí zde zcela chybí a místo toho se zápletka utápí ve zdlouhavých momentech. Plno zbytečných scén s prázdnými dialogy a místo gradujícího závěru přijde hodně nepovedená pointa.......4/10 (05.03.2017)

❝𝐈'𝐯𝐞 𝐛𝐞𝐞𝐧 𝐜𝐥𝐢𝐧𝐢𝐜𝐚𝐥𝐥𝐲 𝐝𝐢𝐚𝐠𝐧𝐨𝐬𝐞𝐝 𝐰𝐢𝐭𝐡 𝐬𝐨𝐜𝐢𝐨𝐩𝐚𝐭𝐡𝐲, 𝐑𝐨𝐛. 𝐓𝐨 𝐦𝐞, 𝐲𝐨𝐮'𝐫𝐞 𝐚𝐧 𝐨𝐛𝐣𝐞𝐜𝐭. 𝐘𝐨𝐮 𝐤𝐧𝐨𝐰, 𝐲𝐨𝐮'𝐫𝐞 𝐚 𝐭𝐡𝐢𝐧𝐠. 𝐘𝐨𝐮'𝐫𝐞 𝐚𝐛𝐨𝐮𝐭 𝐚𝐬 𝐢𝐦𝐩𝐨𝐫𝐭𝐚𝐧𝐭 𝐭𝐨 𝐦𝐞 𝐚𝐬 𝐚 𝐜𝐚𝐫𝐝𝐛𝐨𝐚𝐫𝐝 𝐛𝐨𝐱. 𝐀𝐧𝐝... 𝐭𝐡𝐞 𝐭𝐡𝐢𝐧𝐠 𝐚𝐛𝐨𝐮𝐭 𝐜𝐚𝐫𝐝𝐛𝐨𝐚𝐫𝐝 𝐛𝐨𝐱𝐞𝐬... 𝐢𝐬 𝐭𝐡𝐚𝐭... 𝐲𝐨𝐮 𝐤𝐧𝐨𝐰 𝐭𝐡𝐞𝐲'𝐫𝐞 𝐭𝐨𝐭𝐚𝐥𝐥𝐲 𝐛𝐨𝐫𝐢𝐧𝐠 𝐨𝐧 𝐭𝐡𝐞 𝐨𝐮𝐭𝐬𝐢𝐝𝐞, 𝐫𝐢𝐠𝐡𝐭? 𝐁𝐮𝐭... 𝐬𝐨𝐦𝐞𝐭𝐢𝐦𝐞𝐬, 𝐢𝐟 𝐲𝐨𝐮 𝐜𝐮𝐭 '𝐞𝐦 𝐨𝐩𝐞𝐧 𝐭𝐡𝐞𝐫𝐞'𝐥𝐥 𝐛𝐞 𝐬𝐨𝐦𝐞𝐭𝐡𝐢𝐧𝐠 𝐢𝐧𝐭𝐞𝐫𝐞𝐬𝐭𝐢𝐧𝐠 𝐢𝐧𝐬𝐢𝐝𝐞. 𝐘𝐨𝐮 𝐤𝐧𝐨𝐰, 𝐚𝐧𝐝 𝐬𝐨, 𝐰𝐡𝐢𝐥𝐞 𝐲𝐨𝐮'𝐫𝐞 𝐬𝐚𝐲𝐢𝐧𝐠 𝐚𝐥𝐥 𝐭𝐡𝐞𝐬𝐞 𝐛𝐨𝐫𝐢𝐧𝐠 𝐭𝐡𝐢𝐧𝐠𝐬 𝐭𝐨 𝐦𝐞 𝐈'𝐦 𝐭𝐡𝐢𝐧𝐤𝐢𝐧𝐠 𝐚𝐛𝐨𝐮𝐭 𝐰𝐡𝐚𝐭 𝐢𝐭'𝐝 𝐛𝐞 𝐥𝐢𝐤𝐞 𝐭𝐨 𝐜𝐮𝐭 𝐲𝐨𝐮 𝐨𝐩𝐞𝐧. 𝐁𝐮𝐭 𝐈 𝐝𝐨𝐧'𝐭 𝐰𝐚𝐧𝐧𝐚... 𝐈 𝐝𝐨𝐧'𝐭 𝐰𝐚𝐧𝐧𝐚 𝐛𝐞 𝐭𝐡𝐚𝐭 𝐩𝐞𝐫𝐬𝐨𝐧. 𝐀𝐧𝐝 𝐬𝐨, 𝐈 𝐡𝐚𝐯𝐞 𝐚 𝐫𝐮𝐥𝐞 𝐭𝐡𝐚𝐭 𝐚𝐧𝐲𝐭𝐢𝐦𝐞 𝐬𝐨𝐦𝐞𝐛𝐨𝐝𝐲 𝐬𝐚𝐲𝐬 𝐬𝐨𝐦𝐞𝐭𝐡𝐢𝐧𝐠 𝐭𝐨 𝐦𝐞 𝐰𝐡𝐞𝐫𝐞 𝐈 𝐭𝐡𝐢𝐧𝐤 𝐚𝐛𝐨𝐮𝐭, 𝐲𝐨𝐮 𝐤𝐧𝐨𝐰, 𝐜𝐮𝐭𝐭𝐢𝐧' '𝐞𝐦. 𝐈 𝐣𝐮𝐬𝐭 𝐬𝐦𝐢𝐥𝐞 𝐚𝐧𝐝 𝐈 𝐬𝐚𝐲 𝐬𝐨𝐦𝐞𝐭𝐡𝐢𝐧𝐠 𝐧𝐢𝐜𝐞. 𝐒𝐨 𝐭𝐡𝐚𝐭'𝐬 𝐰𝐡𝐲 𝐈 𝐬𝐚𝐲 𝐭𝐨 𝐲𝐨𝐮, 𝐑𝐨𝐛 𝐀𝐧𝐝𝐞𝐫𝐬, 𝐨𝐟 𝟐𝟑𝟐, 𝐂𝐚𝐫𝐧𝐚𝐭𝐢𝐨𝐧 𝐒𝐭𝐫𝐞𝐞𝐭. 𝐘𝐨𝐮 𝐚𝐫𝐞 𝐚 𝐫𝐞𝐚𝐥𝐥𝐲 𝐠𝐫𝐞𝐚𝐭 𝐠𝐮𝐲.❞ (16.05.2021)