Halloween 4: Návrat Michaela Myerse

Hoc bol prvý Halloween i vďaka trápne nízkemu rozpočtu obrovský trhák, dvojka sa dostavila až o tri roky neskôr. Trojka zas doplatila na odvážne, ale zvláštne a absolútne nefunkčné rozhodnutie zo strany produkcie: ignorovať Myersa i Laurie a v každom nasledujúcom Halloweene rozprávať iný hororový príbeh odohrávajúci sa počas Dušičiek. Toto nefungovalo. Štvorka predstavovala veľkolepý návrat k pôvodnému duchu. Takže okrem nezastaviteľného Myersa sa vracia i jeho Nemesis Dr. Loomis. Toho si labužnícky vychutnáva Donald Pleasence. Avšak azda až priveľmi; miestami to dáva už fakt až za hranu neustále prenášajúc monológy o absolútnom zle, konci sveta a diablovi. Čo je rovnakou mierou mrazivé, ako občas nechcene vtipné. A až o taký veľkolepý comeback, po akom štúdio túžilo, sa v skutočnosti nejedná. Jamie Lee Curtis alias Laurie sa totiž odmietala vrátiť a tak sa štvorka odohráva 10 rokov po jednotke (a de facto aj dvojke, ktorá sa odohrávala v rovnakú noc, ako jednotka) a medzi riadkami sa dozvieme, že Laurie mala dcéru Jamie (wtf?) a následne poslušne zomrela (!). Myers ani Loomis napriek ohňovému koncu dvojky nezahynuli, ale Myers skončil na desaťročie zavretý v ústave a Loomis má popáleniny na tvári. O 10 rokov neskôr Myers uniká na slobodu, keďže ho sanitka zhodou náhod prevážala uprostred hlbokej dušičkovej noci po ľudoprázdnych komunikáciách. Keď sa dozvie o existencii neteri (o ktorej sa samozrejme rozpráva osadenstvo sanitky), vyberie sa do Haddonfieldu, aby ju zabil. Ako sami vidíte, scenár je skutočná lahôdka. Rovnako tak jednotlivé dialógy („Musím ho zastaviť.“ – „Nechajte to štátnym.“ – „Oni nevedia, ako ho zastaviť.“ – „A vy to viete?“ – „Nikto z nás to nevie. Ale aspoň to skúsim.“). Štvorka sa aspoň na nič nehrá a ide od začiatku priamo k akcii. Teda k vraždám, ktorých je veľa, neberú si servítku a idú za hranicu možného (prst v čele). Neskutočná je Myersova superschopnosť miznúť behom sekundy, čo by bolo OK v sci-fi, ale v realisticky sa javiacim horore nie. Rozdiel medzi atmosférickou jednotkou a štvorkou krásne ilustruje 69-ročný Loomis, v spomalenom zábere uskakujúci pred požiarom a následnou explóziou čerpacej stanice. Oceňujem koniec. Potešilo ma, že atmosféra neskĺzne k čiernej komédii, ale zostávame v temnom a drsnom vážnom horore s tomu odpovedajúcou pochmúrnou, smutnou halloweenskou výpravou a samozrejme akonáhle sa rozozvučí legendárna hudba, sme doma. Len scenár je proste priemerný. (13.04.2017)

Michaela Meyerse měli nechat zemřít ve druhém díle, protože tohle byl opravdu výsměch a to nejen po scénáristické stránce, ale také po stránce hudební, herecké a kamera také nestála za moc. Jediné co stálo za to, byl závěr filmu, díky kterému se utvořil nový krok pro pokračování. .... HODNOCENÍ: 45% (2*) (07.08.2016)

Čajíček, zívačka. Nie je nič výnimočné, že týmto B-čkovým kvázi hororom chýba akékoľvek napätie a aspoň náznak nejakého prekvapujúceho okamihu. No horšie je, keď im tiež chýba čo i len jedna zaujímavá postava a nejaká slušne natočená vraždička. Toto pokračovanie nemá nič z toho, navyše už Michael začína pomerne dosť nudiť, jeho objavenie na tých najnemožnejších miestach a v najnemožnejších okamihoch je tak priehľadne odhadnuteľné, že ostáva len zívať a znudene krútiť hlavou. A ako to už pri týchto nekonečných hororových pokračovaniach, kde hlavný hrdina vždy prežije aj nemožné a zakaždým sa mu podarí vstať z mŕtvych, býva, úvod aj záver sú tou najdebilnejšou časťou filmu. Už sa teším na ďalšiu časť. (07.04.2021)

Čtyřku mám ze všech dalších pokračování nejradši. I když už se tu co do počtu vražd jedná spíš o pořádnou vyvražďovačku, tak provedení a způsob jakým je film udělaný hodně odkazuje na první díl. Atmosféra pořád vynikající. Myers se zlověstně objevuje na scéně a hned mizí. Půlka vražd není vůbec vidět, ale to nevadí. Je to specifický slasher trochu zvláštní, ale mě hodně sednul. Není to pořád takovej ten typicky debilní film ve stylu zabijme je všechny a to se mi líbí. Ten skvělý Myersovský styl to pořád utáhne.75% (21.09.2014)

Řemeslně velmi slušně odvedená práce, byť jsou základní postupy kopírovány z prvních dvou dílů. Totéž se děje se samotným námětem, což by ani tak nevadilo, kdyby se celek nevezl na vlně scénáristické demence nejvyššího kalibru, která nejenom že Michaela vrátila do hry tím nejtrapnějším způsobem, ale ještě jej nechává jít po vlastní neteři. Vydařilo se akorát svižné tempo a závěrečná pointa, zbytek je dokonalou ukázkou postupné dýchavičnosti série. (31.07.2007)