Studená válka

Hezký film, romantika a životní peripetie napříč železnou oponou, až by se chtělo Pawlikowskimu hodit nějakou tu festivalovou cenu. Jen kdyby to nebylo tak zrychlené zběsilými zkratkami, že se ani nestačíte nadechnout a je konec, skutečný prožitek s postavami minimální, až v tom všem pobíhání působí tak trochu hloupě. On existuje důvod proč velké eposy rozkládající se na desítkách let trvají přes tři hodiny. Pak by byl možná k přežití i ten intenzivně melodramatický závěr. 7/10 (28.01.2019)

Silně autobiografický film oscarového režiséra mne zaujal právě svojí autenticitou, nevyzpytatelností co se vztahových peripetií jeho rodičů, ztvárněných skvělou Joannou Kulig a Tomaszem Kotem, týče a přesně vykresleným rozporem mezi bohémstvím a touhou po lásce, s čímž se potýká nejeden umělec či umělkyně. Odi et amo, řekl by Gaius Valerius Catullus, tedy nenávidím, však miluji zároveň. Tak by se dal jednoduše vyjádřit vztah dvou lidí, kteří na pozadí jazzové, ale i folklorní hudby bojují se železnou oponou, komunismem, sami se sebou i vzájemnou přitažlivostí a nevraživostí. Dojde jejich vztah naplnění? (30.03.2020)

Zatiaľ asi najlepší Pawlikowski. Páčilo sa mi hudobné prostredie a akási ľahkosť s ktorou boli dôležité udalosti u hlavnej dvojice prezentované divákovi. Je jedno či to bolo idylické Poľsko na začiatku filmu, alebo bohémsky a odťažitý Paríž na konci. Tomasz Kot a krásna Joanna Kulig pre mňa ako pár, ktorý zažíva politické strasti a neistoty, fungovali. Tiež sa mi páčilo, že sme tu mali tradičné piesne a ľudovky, rovnako ako aj energický jazzík. Film síce nepôsobí ako myšlienková studnica múdrostí. Ale má príjemnú atmosféru, netlačí na pílu a v zásade ako príbeh funguje. Hoci ten koniec je možno pre mňa trošku silene "poetický". Ale tým, že to má toľko minút. A sleduje to celý príbeh jednej lásky to u mňa fungovalo. Hoci emócie tam budete hľadať podobne ako pri Ide naozaj len ťažko. (23.01.2019)

"Zimna Wojna" získal niekoľko nominácií na Oscara, tak som bol zvedavý na toto filmové dielo. A po dopozeraní som si povedal, že rozumiem prečo bol film nominovaný, no nemôžem povedať, že by na mňa urobil nejaký super vysoký dojem. Podľa mňa ide o dobrý film, ktorý si určite zaslúži pozornosť, no sú tu elementy, ktoré ma z neho vyťahovali von. Okey, pozrime sa na pozitívne stránky filmu. Čiernobiela a formát 4:3 tomu dodávajú väčšiu autenticitu. Keby sa film natočil v období, z ktorého bol, tak toto by určite bolo to, čo by sme videli. A vyzerá to super. Hudobné a tanečné čísla sú rovnako skvelé. Dobre sa na to pozerá. S manželkou sme si robili srandu, že to začína ako keby Poľsko hľadalo svoju superstar už v roku 1949. Lebo tak to na úvod pôsobí. A nakoniec zistíme, že dajú dokopy kvalitný folklórny súbor. No ako to už bývalo v tej dobe, musí sa do toho primiešať politika a všetko sa začne potom meniť. A v tom úvode to bolo ukázané veľmi dobre a fungovalo to. Úvodné časti filmu sú podľa mňa skvelé. Dobre ukazujú situáciu, v ktorej sa naši hrdinovia ocitli a súčasne sme videli, že láska medzi nimi fungovala. Lenže keď sa posunieme ďalej, tak musím priznať, že Zula na mňa pôsobila akosi zvláštne. A nie, že by od začiatku nebola trošku divná, no postupne som sledoval scénky a premýšľal čo sa odohráva v jej hlave... prečo robíš toto? Prečo to muselo dospieť k tomuto? A aj keď posledná scénka je silná, tak akosi som mal pocit, že reálne nebola po celý čas spokojná. A keby sa viac snažila, tak možno aj byť mohla. A mňa to rušilo. Za pozornosť film rozhodne stojí. Možno nebol úplne pre mňa, ale som rád, že som ho videl. Dokonca by som sa nebránil pozrieť si ho niekedy aj znovu. Hodnotenie: B+ (27.01.2019)

Uz dlhodobo tvrdim, ze ceske umelohmotne sracky od Wievegha sa nedaju citat a co je este horsie, par rozumbradickych hajzlov to aj sfilmovalo. Takze kedze ceske a i ceskoslovenske filmy stoja za hovno, taxom sa poobzeral po Europe, ze co tam. Lars von Trier je u nas notoricky znamy, tak volba padla na polskeho rezisera Pawlikowskeho- a dobre som urobil. Film je to artovy, odohrava sa tu pribeh velkej lasky na pozadi komunistickeho totalitneho rezimu v Polsku. Osobne nechapem, co bolo akoze "kultove a mimoriadne uspesne" na predchadzajucom Pawlikowskeho filme Ida 2013- a ani to pochopit nechcem. Tu uz bol filmovy jazyk pre mna zrozumitelnejsi, Pawlikowski nechce aby divaci prezili tu lasku rovnako ako ta dvojka a rozhodne netreba pochopit kazde rozhodnutie dotycnej dvojky. 89 % (05.01.2019)