Já, knedlíček

"Dumplin´" ma nakoniec viac než príjemne prekvapilo. Začalo to ako okey film plný klasických momentiek a všetkých klišé a šablón. A popravde ten film aj je predvídateľne spracovaný a točíme sa okolo klasických momentiek, ktoré sme videli miliónkrát. No na druhú stranu mám pocit, že má skvelých hercov v hlavných rolách a dobré postavy vo vedľajších rolách, ktoré to pre mňa celé dvíhajú. Nevadia mi klišé, ak to dokážu pretlačiť postavy a spraví sa z toho tým pádom oveľa príjemnejší film, než som čakal. Danielle Macdonald je skvelou hlavnou hrdinkou. Má svoje plusy, má svoje mínusy a potrebuje niektoré veci pochopiť. A hlavne sa vnútorne zmieriť s dvoma vecami. Smrťou jej milovanej tety Lucy a sama so sebou. A nakoľko som sám tučný, dokážem jej veľmi dobre porozumieť a vidieť jej problémy ako skutočné. Nie sú to len veci, ktoré sa dajú vnímať ako klišé. Je potrebné sa vedieť vyrovnať sám so sebou. A prijať sa. Inak nebudeme schopní byť nikdy skutočne šťastní. Vedľajšie postavy Millie a Hannah sú vynikajúce. Prinášajú skvelú komédiu a s Millie prichádza aj veľká dávka srdca. A keď bude mať na konci svoju momentku, prišla mi veľmi zaslúžená. Jennifer Aniston je tu v trošku menej sympatickej role, no pravda je taká, že jej len trvá veľmi dlho, kým niektoré veci pochopí. A keď si ich uvedomí, je to skutočne silná momentka, ktorá funguje. Film však degraduje fakt, že mu chýba trošku väčšej originality. Tentokrát je to dobre zabalené klišé. Ale stále je to klišé. Ale ak mám byť úprimný, tak sa na to oveľa lepšie pozerá, než na tie, ktoré sa ani nevedeli poriadne zabaliť. Takže si myslím, že film môžem odporúčať všetkým, ktorí majú radi tento typ filmov. Je to príjemné, je to milé a má to srdce. A to sa počíta. Hodnotenie: B+ (30.08.2019)

Příjemný feel good film opřený hlavně o výbornou volbu soundtracku Dolly a neskutečně sympatickou řadu hereček od Danielle Macdonald přes Jennifer Aniston po Odeyu Rush, Bex Taylor Klaus i Maddie Baillio. Skvělo obsazené, hůře napsané. V rámci žánru vážně dobré, ale stejně až zbytečně moc předvídatelné a emoce ždímající. (17.02.2019)

Podporovať tučnotu a transvestitov dokázali prví Američania aj preto, že tam najviac obéznych a nesprávne orientovaných sprvu žilo. (aj to sú volebné hlasy) Dnes ich je podstatne viac po celom svete. Osobne proti nim nič nemám. Nik so zdravým rozumom však nebude vyvracať, že obe abnormality sú diagnóza. Tvorcovia na to asi nejak pozabudli a zvolili akýsi falošne nesprávny typ terapie, ktorý nemôže fungovať ani v rozprávkach. Okrem iného, ani film ako taký za nič nestál, ale ak budeme tolerovať podobné druhy námetov, svet je čoskoro v riti. (asi už je aj bez toho) (18.02.2021)

Knedlíček umí skvěle hrát, stejně jako stále neskutečně štíhlá Jennifer, coby Knedlíčkova matka. Ani jedna z postav není jednoznačně kladná, ale ani záporná. Obě jsou uvěřitelné a dá se jim rozumět. Zejména oceňuji, že i Knedlíček je ukázaná jako obtloustlá holka, která ale není vždycky děsně fajn a milá a bezvadná. Taky má svý mouchy, což je nevídané u tohoto typu filmu, protože většinou jsou tlustý holky ukázaný jako nepřekonatelné klaďasky a optimistky. _____ Příběh je jednoduchý, ale není úplně obehraný. A tam, kde sklouzává do klišé, to zachraňují zajímavé charaktery. V druhé polovině se hodně přidalo na americkém sentimentu, ale buď mě s ním smířila velmi dobrá první půlka filmu nebo byl dávkovaný ještě snesitelně. SHRNUTÍ: Dolly Parton je vlastně dost dobrá zpěvačka a má styl, to se jí upřít nedá. Není to nutně můj styl, ale ona se v něm dokáže nosit hrdě. (21.06.2019)

Metráček na americký způsob. Samozřejmě náležitě šablonovitý, klišovitý a předvídatelný. Filmu jsem to odpustila. Jenifer Aniston se nám pomalu přehrála do rolí maminek. Njn, nikdo z nás nemládne. Když už se ale tenhle příběh točil kolem písniček Dolly Parton, tak se tam měla třeba jen na malou chvíli objevit, (06.08.2021)