True Štúr

Začnem tým najhorším, záverečným aktualizovaným dobovým songom. Až takto sa podbiedzať mladej hiphopovej alebo hipsterskej mládeži tvorcovia skutočne nemuseli. Na slovenské pomery unikátny vizuál ne je vôbec konzistentný, striedajú sa tu originálne a vtipné animované vsuvky a tými amatérsky pôsobiacimi. Samotný Štúr patrí bohužiaľ svojimi strnulými pohybmi a stále jedným umelým výrazom k tomu druhému. Herecky to tiahne Roth, občas niekto z jeho kolegov pôsobí v jeho prítomnosti ochotnícky. Ako tv film je to skutočne ambiciózne a netradičné, mohlo to byť ale menej cool a nie tak okato cielené na mladé publikum. (13.11.2015)

Amíci majú Alien vs. Predator, Slováci Zay vs. Štúr. Neviem, čo z toho je lepšie. Rád by som vedel, čo mali tvorcovia za konzultantov-historikov (asi nijakých), ukazujúc éterickú Adelu Ostrolúcku ako Maďarku s veľkým M. V skutočnosti vedela lepšie po slovensky ako Štúr po maďarsky, keďže mu napr. prekladala zápisy z diania na uhorskom sneme v Bratislave. No čo, blbí Slováci. (25.10.2015)

Slovenské, z dokumentárne vizuálnej stránky optické Sin City berúce si na paškál jednu z najdôležitejších (ak nie najdôležitejšiu) udalosť národnej svojbytnosti nás Slovákov je takým nárazníkom nesúrodých javov nesúcich dokumentárne označenie. A len tou odľahčenou, hravou, nonšalantnou (myslené charakterovou nie estetickou) formou to môžu tvorcovia prekrývať, lebo inak tie prostriedky, ktoré rôzne nadácie, inštitúty a mimovládky dostávajú a využívajú v prospech verejnoprávnej televízii nie sú na mieste. Už nehovoriac o lexikológii a intonácii reči či vyjadrovaniu sa postáv, ktorými protagonisti moc úcty k našim osobnostiam teda nepobrali a viac než seriózne sa zameriavajú k akémusi vedomému náklonu k hipsterovému publiku (a čo tam prepána robia Rothove náušnice?!). Odhliadnuc od týchto vecí, treba sa True Štúrom preniesť a brať ho úplne odlišnou náladovou perspektívou, pretože našťastie, sem tam príde aj na vtipné momenty a narážky na usilovne pracujúcich štúrovcov, ktorí mali medzi sebou aj dáke tie nevybavené účty. (28.11.2015)

Štúr má isté výročie a tak sa na Slovensku natočil film, ktorý je príznačný dobe, v ktorej sa natočil. Teda, keďže sme pod vplyvom americkej kultúry, tak na štýl Sin City a iných podobných filmov nám ponúkli neoriginálne dielo. Vyšetrovanie sa môže zdať zaujímavé, no ani táto forma ma nezaujala, tiež tu už veľakrát bola. Možno Štúr so svojimi tiež nebol extra originálny, no jednoznačne by si zaslúžil lepšiu poctu. Informácií je tu celkom dosť, je to svižné, občas vtipné, hlavne čo sa mi páčilo, že dosť ľudové a ľudské v niektorých momentoch, nie proste prehnane vážne ako by nám to predniesli mnohé profesorky, či učiteľky, prípadne tie isté profesie mužského rodu na školách, možno dokonca väčšina, ale určitú neznalosť, či neúctu ku kultúrnemu smerovaniu, štúrovmu odkazu, najmä tomu neskoršiemu, tu podľa mňa badať, aj keď teoreticky to môžeme označiť aj za dielo ľudí, ktorí tomu veľa nedali alebo si mysleli, aké umelecké, či neobyčajné to bude a možno chceli len niekoho vyprovokovať v snahe sa zas nad niekoho povýšiť, ale nech už je to akokoľvek, tak veľký dojem to na mňa neurobilo. (20.11.2015)

Malá revolúcia na poli svk tv tvorby. Takto vyzerajú národné dejiny, keď sa k ich spracovaniu dostane na Tarantinovi odchovaná generácia ( a to sa určite do výslednej podoby dostali len odrobinky z plánovaných nápadov). Miestami je to zdravo patetické, často je to skutočne vtipné. Postavy majú malicherné a banálne problémy, Hodžu napríklad trápi, že aj Hurban dostal na Devíne meno Miloslav :D. Nejedná sa o žiadnu mramorizáciu, ale naopak o inteligentné vtipkovanie, čo môže nasrať rigidných a nacionalistických vykladačov dejín. Nepritakáva to žiadnym konšpiračným bludom, naopak sa zdôrazni faktor náhody. Výborné banjo od Shootyho dodáva filmu takmer westernový nádych. Plus sú aj neokukaní a dobre hrajúci herci a samozrejme celý vizuál diela a to pasáže animované aj hrané. Ostatne treba povedať, že tento iba televízny film po výtvarnej stránke vyzerá zrejme lepšie než všetky slovenské filmy do kina. (26.10.2015)