Režie:
Alexej SidorovScénář:
Alexej SidorovKamera:
Michail MilašinHrají:
Alexandr Petrov, Viktor Dobronravov, Irina Staršenbaum, Vinzenz Kiefer, Nikita Kukuškin, Pjotr Skvorcov, Semjon Treskunov, Arťom Bystrov (více)Obsahy(2)
Čtyři v tanku T-34 a všude kolem po zuby ozbrojení nacisté... V létě roku 1941 sovětsko-německá smlouva o neútočení a přátelství náhle padá. Jednotky Wehrmachtu během pár měsíců postupují přes pobaltské republiky, Bělorusko a Ukrajinu až do vnitrozemí a Rudá armáda bojuje o každou vesnici. Jednou z nich je i víska, kde se střetne Jägerova tanková rota proti poslednímu zbývajícímu tanku T-34 velitele Ivuškina. Přes početní nevýhodu se však ruskému tanku podaří útok odrazit a krýt ústup nemocnice. O několik let později se Jäger s Ivuškinem znovu setkává, a zatímco nacistický důstojník povýšil na velitele tankové divize, ruský tankista padl do zajetí. Změnila se i situace na frontě: smyčka kolem Říše se stahuje z Východu i ze Západu a Jäger musí co nejrychleji připravit mladé rekruty na obranu země. S tím mu má pomoci právě Ivuškin, který dostane k dispozici ukořistěný tank T-34 a posádku z lágru, aby ze sebe na tankodromu udělali cvičný terč. Ruský velitel nabídku přijímá, místo Jägerovy sebevražedné mise ovšem chystá vlastní plán útěku... Ruský válečný film z roku 2018 koncipoval režisér a scenárista Alexej Sidorov podle svých slov jako akční podívanou pro novou generaci a zároveň jako poctu válečným veteránům. Nákladný projekt z části natáčený v Česku tak klade velký důraz detaily – od uniforem přes zrestaurování vyřazeného tanku T-34 až po výstavbu vesnice, která hned úvodem lehne popelem. Samotný děj stejně jako hlavní postava jsou však fiktivní a válečnými příběhy se inspirují jen velmi volně. Jsou například známy případy, kdy se sovětským vojákům podařilo utéct z německého zajetí, ovšem bez pomoci tanku. (Česká televize)
(více)Videa (1)
Recenze (262)
Válečné guilty pleasure. Po nezáživném začátku přišel první střet a od té chvíle jsem se bavil. Posádka sovětského tanku dělala se svým strojem neuvěřitelné věci, které podporovala řada slow motion záběrů i neschopnost německých vojáků. K mému údivu se film obešel i bez výraznějšího ruského patosu. Ne že by nebyl přítomen, ale nešlo to nijak přes čáru. O to víc se film věnuje potrhlému gerojství ruských vojáků a světe div se, došlo i na řadu vtipných scének. Celkově velmi dobrý dojem podtrhly i české reálie. Herecky bez problémů a pro mě byl největší hvězdou Vinzenz Kiefer jako plukovník SS. 80% ()
Mna málokedy baví vojnový film. Treba v prvom rade zobrať do úvahy že som pozeral niečo v TV. Vďaka za programy ako sú joj cinema alebo AMC poprípade čt2. Občas sa tam nájdu dobre filmy a sú hlavne bez reklám. Strašne vadili nepreložené pasáže. Popritom film nebol až taký zlý,na to že je od ruskej produkcie tak mal atmosféru a zábery tankov tiež vydarené. Ale tie titulky fakt vadili, keď už niečo pozeráte s dabingom. Neviem či to bola zlá verzia alebo to tak malo byť. Každopádne scéna keď tank tancoval na labutie jazero nemala chybu. 3* ()
V prvé řadě je to legenda, tudíž jsem čekal to, co legendy nabízí. Zveličenost, patos, přehnanost a hrdinství. Všechno jsem dostal dvojnásobnou měrou a k tomu hromadu skvělých cool záběrů, zpomalovaček a epických tankových bitev, který se pravděpodobně nemohly stát. Ale hej, fuck it, je to ruská legenda. Navíc se mi akorát potvrzuje to, že Rusové umí hodně dobře točit a hrát si s kamerou. T-34 si píšu na seznam guilty pleasure. Tohle je film pro mě, kde nad tím nemusím přemýšlet. 5* a.k.a 90% ()
"Vyrobili mě na Uralu z tvrdé sibiřské oceli." Ani tahle báchorka z bolševické čítanky o tanku, který "osvobodil" Prahu, se nevyrovná filmovému nesmyslu s názvem T- 34. Mohlo by to fungovat jedině jako hodně opožděná ruská odpověď na nepříliš vtipné francouzské komedie z druhé světové války, ale to by nesměl být snímek natočen stejně otravným způsobem jako Město 44 nebo Stalingrad (2013). ()
Galerie (20)
Photo © Mars Media
![Legenda jménem T-34 - Z filmu](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w663/files/images/film/photos/163/107/163107616_d4d933.jpg)
Zajímavosti (20)
- V koncentračním táboře na appellplatzu si můžeme všimnout i českého herce Josefa Cardy, v roli vězeňského kápa. (Monellito)
- Kvůli natáčení nechal filmaři postavit celou vesnici na poli poblíž vesnice Strelkovka. Podle všeho nešlo o náhodu, protože tato obec se může pochlubit velikou sochou slavného maršála Žukova, která je umístěna nedaleko domu, ve kterém vyrostl na přelomu 19. a 20. století. A ačkoli byl v podstatě každý z domů v počáteční scéně zničen, disponoval vlastním zvláštním stylem se skutečnými vyřezávanými dekoracemi. (Paity)
- Ukrajinské velvyslanectví ve Spojených státech amerických protestovalo proti uvádění filmu v zemi a sdělilo následující: „Film otevřeně šíří a popularizuje současnou agresi Ruské federace ve světě, jejíž obětí se stala také Ukrajina.“ (JoranProvenzano)
Aby som si vo svojom komentári navzájom neoponoval, rozdelil som film do dvoch časti. Prvá časť sa odohráva na jeseň 1941 a nemecké vojska sa blížia ku Moskve a môžeme vidieť taktickú vyzretosť dvoch veliteľov podporučíka Nikolaja Ivuškina a na druhej strane kapitána Klausa Jägera. Táto otváracia bitka vyzerá, ako samostatný film. Tým, ktorí sa usmievali nad chytrosťou oboch aktérov, len trocha reality. Boj 5.12.1941 v dedinke Nefedevo pri Moskve 89. tankový prápor 16. armády bojoval proti tankovej rote 40. motorizovaného zboru Wehrmachtu. Časť práporu bol zničená ale tank veliteľa práporu poručíka Pavla Daniloviča Guzyu z krytu zničil 10 nepriateľských tankov a ostatných 8 prinútil k ústupu. Neskôr sa vrátil k svojej jednotke a pokračoval v boji. Ďalšia legendárna bitka tanku T 34 pod velením poručíka Alexandra Sidoroviča Mnacakonova s Tigrami známeho 502. ťažkého tankového práporu (tu slúžil aj Čechoslovák Kurt Knispel – 168 zničených sovietskych tankov). Zničil dva tanky a tým uzavrel klin a ostatné tanky už boli bezprizorné, situácia z bitky pod dedinou Skvorice 20.1.1944. Ďalšou epizódou je bitka 20.1.1943 pri Leningrade v rámci operácie Iskra, kde sa ľahkému tanku T 60 pod velením poručíka Osatjuka podarilo zničiť celú tankovú čatu. A mohol by som opisovať mnoho ďalších hrdinstiev tak podobných z tejto bitky o Moskvu. Takže preto hovorím, že prvý film má historické korene v 2. svetovej vojne. Pri pozeraní ďalšej časti filmu som sa nemohol zbaviť pocitu, že som tento film už videl. A skutočne keď som zalovil v pamäti objavil som film Žavoronok, 1964 (Skřivánek, Škovránok), ale v žiadnom prípade aj podľa autorov, nejde o remake tohto filmu. Zase trocha histórie. Fakty o využívaní väzňov koncentračných táborov ako živých cieľov potvrdzujú mnohé spomienky a archívy (sovietske aj nemecké). Najmä výcvik nemeckých delostrelcov na terče, ktoré tvorili zadržané sovietske tanky aj s obsluhami sú opísané minimálne v štyroch nemeckých dokumentoch z archívu, ako aj v spomienkach generálporučíka Nikolaja Kriloviča Popela a plukovníka Pavlovceva, ale nepriateľ nemôže byť len hlúpy (vzhľadom na historickú realitu udalostí) a hrdinstvo na druhej strane ako silný populizmus. Pre všetkých divákov v skutočnosti druhá časť filmu neodráža realitu vojnových rokov a nemá historickú hodnotu.. V našom prípade snaha o prilákanie mladých k filmu si vo forme počítačových hier vyberá svoju daň. Ale vojna bola vyhratá nie prvoradovo technológiou, ale ľudskou vytrvalosťou, obetavosťou a nasadením celého sovietskeho národa (komentujeme film z východného frontu). Prirodzene mali by sa aj naďalej natáčať filmy o 2. svetovej vojne a o úlohe sovietskeho ľudu v nej, tak aby sa učili na nich nové generácie. V úvode som uviedol 3 príbehy hrdinstva a chcel by som vidieť obrazové verzie skutočných príbehov skutočných ľudí. Napokon len skutočná pamäť pomôže vyhnúť sa chybám v budúcnosti a pamäť si zaslúži rešpekt. Vo filme sme videli v bojovej činnosti aj dva na svoju dobu unikátne bojové stroje tanky T 34/76 a T 34/85. Natáčanie filmu sa odohrávalo aj v Prahe, Terezine, na hrade Loket ale aj v Rudolfinume v Prahe. () (méně) (více)