Pobřežní hlídka

V prvom rade, toto nikdy nebola Pobrežná hliadka. Toto bol vždy Baywatch. Nikto normálny tomu u nás nehovoril Pobrežná hliadka. Priatelia sú môj obľúbený sitkom, takže mám v čerstvej pamäti, s akou ba až posvätnou úctou Chandler a Joey zakaždým sadali k novému dielu Baywatchu. Ja som na tom až takto nikdy nebol, ale uznávam, že Baywatch je skutočne dokonalý deväťdesiatkový televízny fenomén. Pozor, dokonalý v tomto prípade paradoxne vôbec neznamená kvalitný. Resp. o kvalitu sa podľa mňa tvorcovia snažili na samom začiatku, kedy, hoc to akiste môže znieť neuveriteľne, stavali do popredia postavy, interakciu medzi nimi a scenáre. Akože nie som trafený, netvrdím, že scenáre boli bravúrne a postavy o psychologickej stránke špičkovo vykreslené, ale aj som z prvých sezón skutočne cítil záujem o príbeh a nie iba lacné predvádzanie polonahých mužských a najmä ženských tiel po slnkom zaliatej pláži. Preto ma bavil „plážovej polda“ Garner a taký ten chudý vysoký fúzatý plavčík, ktorého dávali všade, akonáhle hrozilo, že záber bude zívať prázdnotou a ktorý si koledoval o vlastný spin-off (ak som to pochopil správne, tak istým spôsobom hral sám seba Michael Newman) a preto ma až tak nebavila Pamela Anderson. Na môj vkus to boli príliš dokonalé „missky (Anderson, Yasmine Bleeth), jedinou výnimkou bola azda len Erika Eleniak, tá ma bavila a neskôr to dotiahla až na striptérku, ktorá vyskakuje z torty v Prepadnutí v Pacifiku. S pribúdajúcimi sériami už ale skutočne prestalo ísť o zápletky a nastali len samoúčelné akčné sekvencie a na hrane paródie sa zmietajúce spomalené zábery. Škoda, ale ostatne i vďaka tejto povrchnosti je Baywatch, a to sa vraciame na začiatok, taký dokonalý deväťdesiatkový fenomén. Ku koncu to už ale ozaj bola slabota a šlo len o to jedno. Azda i z toho dôvodu ma prekvapilo, že seriál mal „len“ 11 sezón; pravdupovediac kvôli neskutočnej monotónnosti mi to pripadalo skôr ako nekonečný seriál minimálne s 18 sériami. Tento dojem vytvára zrejme to, že Baywatch bol deväťdesiatkový fenomén (OK, uznávam, už to začína štvať aj Mńa), takže okrem „hlavného“ seriálu u nás vychádzali knihy (Baywatch – Fakty pre fanúšikov, Baywatch – Loď lásky), herci zo seriálu boli v tomu odpovedajúcich časopisoch v čele s kultovým Bravom (samozrejme vrátane plagátov) a samozrejme vznikal dokumenty, televízne celovečeráky, vykrádačky (Záchranári z Malibu) a dokonca „až“ dvoch série sa dožil spin-offovský rip-off Baywatch Nights. V ňom sme sa dozvedeli, že kým počas dňa Mitch robí plavčíka, akonáhle mu padne, hodí sa do gala a pracuje ako súkromné očko pohybujúce sa v kluboch a nočných uličkách plných zločinu a ehm zvodných žien. Sranda je, že sa nemal dožiť ani druhej. Televízia NBC nebola s prvou sezónou ktovieako spokojná a dá sa povedať, že ju nielenže chcela zarezať, ale ju aj reálne zarezala. V tom čase už ale tvorcovia mali na svojej palube mača Davida Hasselhoffa, ktorý si to vzal osobne a akiste i on svojou dominantne mužnou prieraznou charizmou sa postaral o to, že seriál napokon pokračoval a, už sa opakujem, stal sa deväťdesiatkovým fenoménom. Asi nebudem jediný, koho svojho času hlboko traumatizovala epizóda so žralokom. Kuriózne je, že ako v Kroku za krokom (ďalšom ukážkovom seriálovom fenoméne 90. rokov) v súvislosti s Brendanom (nie Brandona!), i tu došlo k zaujímavým posunom. Kým u Brendona bola postava ku koncu bez jediného vysvetlenia vyškrtnutá z deja (!), tu došlo pre zmenu k pre-obsadeniu. Brandon Call si zahral Hasselhoffovho syna Hobieho, ale v druhej sérii ho vystriedal XYZ. Samozrejme akiste viete, že Brandon Call hral v Kroku za krokom, ale nie postavu Brendona, ale J.T., čím sa kruh bizarne, kuriózne uzavrel. (23.12.2004) (méně) (více)