Teta

Skvěle scénáristicky, vizuálně i herecky zvládnutý seriál. Stále se na něj ráda koukám. Mám dojem, že Jakubisko se díky tomu, že zacílil na mládež, zřejmě mírnil v některých svých "perverznostech", které v některých jeho filmech trochu přesahují mez. Tady je přímo na hranici a tím je seriál geniální. (15.12.2013)

Škoda, že jen sedmidílný mírně hororový seriál na který se mohou dívat nejen dospělí, ale i jejich ratolesti nám vykouzlili tvůrci tohoto počinu zábavnou podívanou plnou strašidel a jiných podivných existencí. S nostalgií a bezstarostnou dobou, kterou jsem tenkrát vnímal období osmdesátých let zde excelovalo mnoho skvělých českých,  slovenských, ale i zahraničních herců, kteří v té době ještě uměli hrát a nepředříkávali své role jako nějací papoušci z Osvětimi, což přesně dělají dnes. (27.05.2021)

Na tomhle serialu jsem jako maly vyrustal. Po letech na to koukam s otevrenou pusou a rikam si - proboha, to je ale kravina. Scenar jako kdyby psal nekdo, kdo nevi nic o o tom, jak se lide v beznem zivote chovaji. Tocil to nekdo, kdo nutne potreboval natahnout stopaz a tak to tocil jakoby zpomalene. Vsichni zpomalene mluvi, jednaji, chodi. Jednim slovem blbost. (27.12.2012)

V r. 1987 sa stala pozoruhodná vec. Juraj Jakubisko v koprodukcii Rakúska, Československa, Západného Nemecka, Francúzska, Španielska a Talianska (!) za mastný peniaze natočil film Pehavý Max a strašidlá, rozprávku o chlapcovi Maxovi, ktorý sa dostáva do hradu plného strašidiel v čele s Frankensteinom pardon s Frankensteinovou bytosťou pardon s Albertom. Albert má zips na lebke, ktorý sa dá odzipsovať a dnu sa vloží mozog. Jednalo sa o adaptáciu románu švédskeho spisovateľa Alana Rune Petterssona, ktorý u nás nikdy nevyšiel. O celovečeráku Pehavý Max a strašidlá sa žiaľ príliš nehovorí a vždy, keď je reč o Jakubiskovi, spomínajú sa všetky jeho filmy, len tento nie. Pritom je to pecka a je fakt škoda, že Jakubisko natočil len dve rozprávky. Bizarné je, že v rovnakom rohu sa na trhu zjavil nielen film, ale i 7-dielny seriál Teta, ktorý je de facto rozšírenou verziou filmu. Ale keďže je od neho dlhší o cca 255 minút (!), máme svojím spôsobom dočinenia s dvoma odlišnými (a pritom paradoxne stále v rámci možností „rovnakými“) dielami. V Tete sú prítomné nielen celé scény, ale dokonca dejové linky, ktoré by ste v Pehavom Maxovi a strašidlách hľadali márne. Napr. knihovník sa vo svojej vlčej podobe vo filme neprejavoval. Tu mu patrí dlhá scéna, v ktorej sa ako vlkolak premáva nočným hradom. Druhou stranou mince je, že to pôsobí strašne nekonzistentne a chaoticky (chvíľu vyzerá ako bežný pes, potom ako nahý chlap, na ktorého nalepili pár čiernych chlpov a potom ako skutočný vlkolak) a drasticky zostrihaná tak, že vôbec netušíte, čo (a prečo) sa deje (vlkolak naháňa tetu a Igora a zrazu tam Igor nie je). Ako napovedá názov, za hlavnú postavu sa teoreticky dá považovať (vo filme skôr okrajová) Frankensteinova teta v podaní charizmatickej pôvodom švédskej herečky Viveci Lindfors z filmu Hviezdna brána. Páči sa mi Jakubiskova nepredvídateľnosť a vysoký stupeň WTF: dve postavy sedia za stolom a večerajú, ale režisér si zjavne pomyslel, že je to nuda a tak im medzi taniere položil... zajaca. Samozrejme živého. Nemá to absolútne žiadne opodstatnenie a pritom je to skvelá chobotina. Každopádne ako film, tak i seriál trpí tým, že sa nemalá časť odohráva v dedine, ktorá je stokrát nudnejšia, než atmosféricko-charizmatický hrad plný svojráznych strašidiel. Na scenári sa okrem Jakubiska podieľal legendárny Jaroslav Dietl (Nemocnica na okraji mesta). Zaujímavé je, že v titulkoch filmu sa neuvádza; len pri seriáli. (09.05.2023)

Výborný televízny seriál, ktorý je síce koprodukčný, ale ktorý si na základe Jakubiskovej réžie radi privlastňujeme. Dôkaz, že aj v 80tych rokoch sa dala na obrazovke vykúzliť tá pravá rozprávková kúzelná atmosféra. Ďalej doporučujem priaznivcom hororov štúdia Universal z 30tych a 40tych rokov, z ktorých Jakubisko zrejme dosť čerpal. Ako decko som bol paf z krásnej talianky Barbary De Rossi. A samozrejme z ústrednej piesne. (03.01.2013)