Dark Waters

Keď som začal študovať chémiu, rozbiehala sa kampaň za zákaz dovtedy "zázračného" DDT, nasledovali kampane za zákaz hliníka, azbestu, prebehol škandál s Conterganom, pred rokmi prekvapila škodlivosť polychlórovaných bifenylov, teraz teflon ... a čo ďalej? Takmer sa hanbím za svoje chemické vzdelanie. Ale späť k filmu. Jeho výhodou je, že mapuje skutočný životný príbeh právnika Roberta Bilotta, nevýhodou, že podobných príbehov už bolo sfilmovaných niekoľko. Bolo treba zabojovať nájdením účinnej formy stvárnenia jeho príbehu. Nie celkom sa to podarilo. Film je pomerne vleklý. Pripomínal mi dynamiku súdnych procesov a bezmocnosť súdnej moci proti priemyslovým gigantom. Ale napriek tomu atraktívnosť témy umožňuje považovať ho za mimoriadny. Len nie je úplne korektné zamieňať kyselinu perfluóroktánovú s teflonovými panvicami. (08.04.2023)

Bojovali už jiní, určitě budou i další, ale teď se pere jistý právník Robert Bilott za oběti chemického znečištění zdrojů pitné vody. Je sám, zavalený bednami dokumentů, čelí útlaku systému, pochybnostem kolegů, unavenou rodinou a hlavně útokům mocného zástupce chemického průmyslu, který udělá všechno pro to, aby se vše ututlalo, respektive na jakýkoliv dílčí úspěch zapáleného jedince nasadí tvrdý protiúder. Prostě jeden bojuje proti zlotřilé korporaci v sympatickém oldschoolovém balení, kterému vládne Mark Ruffalo. Tvůrci na to jdou s rozumem, neženou se za senzacemi, neexhibují, hledání pravdy je o přezkoumávání a neustálém dotazování, každopádně nějaké dvě tři vzrušivé scény navíc bych rozhodně uvítal. Bez nich se totiž na tenhle kus poměrně rychle zapomene. (05.04.2020)

Klasické právnické drama o táhlém boji osamoceného přepracovaného poctivce s miliardy vydělávajícím konglomerátem, jemuž na dobru (zejména tedy zdraví) zaměstnanců ani zákazníků pranic nezáleží. Bez zbytečné dramatizace zpracovává čerstvou kauzu dotýkající se běžných spotřebitelů celosvětově (nebezpečí chemikálie PFOA / C8 při výrobě teflonu), což mu přidává na zajímavosti. Ale jinak jede po přímých kolejích a v závěru už hlavně čeká na výsledky (v reálu roky). (20.06.2023)

Ísť priamo do ofenzívy proti priemyselnému, „americkému” gigantovi - DuPont, sa kľudne môže javiť, ako boj Dávida s Goliášom, no i napriek tomuto veľkému handicapu, sa o to jeden renomovaný, environmentálny právnik Robert Bilott aj následne čoskoro pokúsi, keď na úvod sa to všetko začne miesiť prostredníctvom farmára Wilbura Tennanta, ktorému v hojnom počte umierajú kravy, bodaj by aj neumierali, keď pijú vodu zo znečisteného potoka plného chemikálií, aby sa to celé postupne zvrtlo na dlhočiznú kauzu s tučným odškodnením tisícov poškodených ľudí, čo bude v konečnom dôsledku trvať dlhšie, ako dekádu. Korporácia to (ne)rada zaplatí, pretože zopár stoviek miliónov dolárov, jej predsa nemôže až tak vehementne chýbať, keď samotný výnos spoločnosti je nepredstaviteľne vyšší ! Samozrejme, že film nie je postavený len na hovädzom dobytku, ale dostavia sa i ďalšie, početné prípady, spočívajúce v teflónových panviciach, rakovinách, kontaminovaných vodovodných kohútikoch, z ktorého má istá dievčina na bicykli už dávno čierne zuby, ako uhlie. A toho je ešte veľa, čo nakoniec spadá do tejto súčinnosti. De-facto, je to beh na dlhú trať, ale zotrvať sa oplatí... _ Zaujímavá téma, no nezaujímavé spracovanie. Najprv vídať kopec rušivého strihu, scén a sekvencií, čo mi liezlo už na city, aby sa to neskôr už ustálilo, i vďaka presvedčivému a sústredenému hereckému výkonu Marka “Hulka” Ruffala, ktorý sa dokáže vymaniť zo zaškatuľkovania marvelackého univerza. Viac-menej, snímok ťahá na svojich pleciach predovšetkým on sám, ostatní, vedľajší herci síce majú svoj priestor, ale nikto mu zvlášť neprihráva na góóól, a tak ten nakoniec strieľa kompletne osamote, keď prešiel cez ihrisko - štýlom Diega Maradonu. Režiséra Todda Haynesa nepovažujem za extra talentovaného, aj keď by som našiel minimálne dva snímky, ktoré majú čo ponúknuť ! „Architekt Titanicu-Thomas Andrews, Andy Dufresne a prezident Whitmore” , tak to je vskutku ansámbel ! Ďalší snímok, ktorý ma moc neoslnil. (20.03.2020)

Erin Brockovich sem nikdy neviděl,takže nemůžu srovnávat,nicméně tohle je povedené a poměrně pochmurné drama,které těží primárně z dobrých herců a silného tématu.K nepříjemné náladě navíc přispívá ono zeleno-šedé ladění barev,které umocňuje už tak solidní depresi.První Haynesův film,který opravdu stojí za vidění...80% (14.03.2020)