Andělin popel

Ortodoxný ľavičiar bude tvrdiť, že Anjelin popol je krásny príklad protikapitalistického sociálneho filmu, ortodoxný pravičiar zase, že Anjelin popol krásne ukazuje, že si ľudia za svoju biedu a osud do vysokej miery môžu sami. Alebo môžeme film, čo bude pravde najbližšie, brať jednoducho ako príbeh jednej chudobnej rodiny, ktorej hlava má rada alkohol a v Írsku zrovna nie je na ekonomických ružiach ustlané. Hlavnou postavou je dieťa, čo u mňa inklinuje k porovnávaniu k Svěrákovmu Po strništi bos, čo je ale diametrálne odlišne pojatý film. Anjelin popol namiesto hlášok a láskavosti ponúka temné obrazy a smrť. Napriek tomu nie je ubíjajúco depresívny a dve a pol hodiny utečú až prekvapivo rýchlo. (07.08.2017)

Víme, že na vzpomínky (vlastní promluva o minulých událostech) nemají žádnou hodnotu co do pravdivosti děje ani osob na nich zúčastněných. Jsou modifikovány tak, jak se to právě hodí, až nakonec petrifikují do jakéhosi "představovacího" kodexem, sbírky představ, kterou sám o sobě člověk má, a která ho líčí tak, jak se sám chce vidět. Proto "zpochybňování pravdivosti vzpomínek F. McCourtha" je absurdní, neboť se zpochybňuje zpochybněné. Takže knihu (film) zpochybněme ještě potřetí: třeba...., že té protivné vody bylo přece jen méně.... (22.06.2019)

Tohle je proste depka, naprosta totalni depka od zacatku do konce. Vyrustani Frankieho a jeho sourozencu v chudinsky ctvrti v Irsku, kdy sourozenci padaj jak mouchy, vsude spina a hnus, neustalej dest, celej film ladenej do sediva, kluci nemaj prachy ani na chleba, natoz na obleceni, aby se zahrali, musi spalit stenu v byte, kdyz uz tatik vydela jednou za uherskej rok naky prachy, okamzite je prochlasta a pak usne ve vlastnich chcankach. Pusobivy to je o to vic, ze je film podle skutecnosti, respektive podle autobiograficky knihy. Nicmene precejen se tu sem tam hlavne v druhy polovine objevi nejakej naznak nadeje nebo dokonce i vtipek, ale hodne sporadicky a nasledne to vzdycky skonci nejak spatne. Hlavni hrdina si najde praci a ma z toho jen zanet spojivek a tak podobne. Ale i pres to vsechno film konci vicemene optimisticky, i kdyz da se rict, ze lehce stupidne, protoze se v podstate dostanem do bodu, kde film zacinal. Jinak herci jsou perfektni, hodne jim taky pridavaj irsky prizvuky a to jak co se tyce deti, tak Carlyle a Watson v roli rodicu. Lepsi 4* a Parker me opet potesil. (25.07.2011)

Ťažko hľadať vhodné slová, ktoré by výstižne charakterizovali túto snímku, rovnako ako je ťažké sa dívať na chudobu istej Írskej časti v polovici 30.rokov minulého storočia. Film vyzerá lacno, zato sa v ňom však dajú nájsť kúsky zlata. Herecké výkony Roberta Carlylea a hlavne Emily Watson, ako aj výkony mladých neznámych detí. To najlepšie je ale príbeh a hlavne skvele vytvorené chudinské prostredie. A potom zistenie že za hudbou stojí John fucking Williams, ktorého by som tu v tomto lacnom diele nečakal. Snímka je to v skutku dlhá až predlhá, ale ja ku podivu by som sa na to ešte aj zo 2 hodiny díval a rád by som videl úplné pokračovanie tejto rodiny, možno až do ďalekých 50.tych, možno až 60.tych rokov, aj keď je to film priemerný, ale proste mi tam chýba kvalitný koniec. Chýba mi nejaký ten väčší happy-end, chýba mi tam nejaké posolstvo, chýba mi tam možno tá očakávaná Amerika, chýba mi tam celkové dorozprávanie čo sa so všetkými stalo. Ale možno práve takýto pochmúrny pocit sa snažil film v divákovi zanechať. (Skôr 3 a pol hviezdy než 3). (27.07.2019)

Uf, tak toto bola sociálna dráma ako lusk. Celý film sprevádza jedinečná dobová atmosféra s prímesou pod kožu lezúcej depresie a bezvýchodiskovosti, ktorú tu má na svedomí všadeprítomná bieda, špina a hrozný hlad. Hlavne keď ide o deti tak mi trhá srdce. No a tu si toho v tomto smere teda divák užije... Vôbec sa nečudujem slovám hlavnej postavy hneď zo začiatku filmu, kde sa sám seba pýta, ako to vlastne mohol prežiť? Najmä keď uvážime, že biedu celej rodiny ešte prehlboval nezodpovedný a sebecký otec. Skrátka v každom ohľade ide o veľmi silný príbeh, plný depresie, biedy, smútku a neskutočného hladu. A len s minimálnym svetielkom nádeje do budúcnosti... Ten kto si však ide za svojim a má jasný cieľ, môže dokázať aj nemožné. Samozrejme, nemôžem zabudnúť zmieniť hudbu, tá bola jednoducho geniálna. Silný nadpriemer. 85/100 (05.05.2017)