Tichý běh

Veľmi pekný námet, ale veľmi plané prevedenie. Takmer celý film je komorná one-man-show, od ca. 15 min. sa v ňom stretneme už iba s Freemanom, a dvoma ťarbavými nemými robotíkmi. Snahou Freemana je zabrániť nariadenému zničeniu poslednej oázy pozemského života uchovávaného v obrovskom vesmírnom skleníku, kde Freeman plní funkciu "hlavného záhradníka". Jeho zápal a presvedčenie o "vyššom princípe" ho dovedú až na pokraj ľudskosti. Väčšina filmu je už potom iba akoby zobrazenie nudy na opustenej palube vesmírnej lode a o "poľudšťovaní" malých robotíkov Hueyho a Deweyho (učí ich sadiť stromy, hrať karty, SPOILER!!!pochovávať:) . To celé je podfarbené pesničkami (dvoma) v podaní skvelej Joan Baez (vďaka jej hlasu pôsobí film ešte viac spätý s dobou vzniku - snaha mladých žiť v súlade s prírodou, váženie si prírody, odpor voči všetkému "umelému" a konzumnému, túžba po harmónii). Herecký prejav Brucea Derna je priemerný, dáva do role veľa, ale častokrát prestrelí, rovnako ako scenárista. Záver bol pre mňa asi najkrajší - aj smutný, ale aj povznášajúci v predstave vesmírom blúdiacej poslednej maličkej oázy čistého života, o ktorý sa sám naveky stará nemotorný robotík Huey - bola to až rozprávková predstava, niečo s takým krásne melancholickým záverom by som vedel rozprávať deťom pred spaním. Špeciálne efekty a kulisy sú priemerné, a ak by som to nemal v titulkoch, nikdy by ma nenapadla autorská spojitosť medzi Vesmírnou odyseou a týmto filmom. Odporúčam pozrieť iba ľuďom, ktorí majú naozaj vrelý vzťah k prírode, k jej ochrane, a radi sa vžijú aj do scenáristicky naivnej a simplexnej postavy (hold, dôjsť na konci filmu na to, že rastliny potrebujú svetlo sa mi zdá prejav simplexnosti) posledného záchrancu pozemského života, opusteného vo svojom boji v šíro-šírom prázdnom vesmíre. Pozrel som si to navnadený knihou "501 filmov, ktoré musíte vidieť" (Slovart, 2010), ale myslím že tento snímok by som v tej "päťstojednotke" kľudne nahradil niečím iným .... nebudem tu vyťahovať 4-5 hviezdičiek iba preto, aby som dokázal, že sa mi páčilo posolstvo filmu o nutnosti vážiť si prírodu - to sa mi totiž zdá úplne normálny postoj každého rozumnejšieho, eticky a esteticky založeného človeka :-/ (15.12.2011)

Nic proti filmům s myšlenkou, ale tohle je vymaštěné hippie sci-fi, jehož tvůrci museli být v permanentním rauši. Minimálně o Bruci Dernovi nelze pochybovat, ten jeho naivní pohled, tklivé rozhovory s roboty Heweym a Deweym ( ano, takhle si je pojmenoval sám ) a dramatické zjištění v závěru, že rostliny potřebují Slunce, aby mohly žít .. a do toho hippie přírodní píseň Joan Baez, ROFL !!! Ach, ty jednoduché scénáře raných sedmdesátek ( dále viz např. Omega Man, Vanishing point ), věřím, že dnešní USA scenáristé by dali nevím co, aby se tam vrátili.. (17.09.2006)

Přírodu mám rád a s ekology a přírodovědci sympatizuju. U téhle scifi ekopohádky jsem měl ale pocit, že to někdo škodolibě natočil tak, jako by se všem těm hnutím jízlivě posmíval - hlavní hrdina je vykreslen jako naprosto vyšinutý fanatik, asociál a poťouchlý idealista, klasická karikatura "objímače stromů". Až na roztomilé dojemný konec s robůtkem zahradníkem se to prostě hrubě nepovedlo. Velká škoda. (29.06.2011)

sakra, tak todle notně zestárlo, ty písničky co tam pějou se do toho absolutně nehodí, jako idea dobrá, hodnotná, aktuální, ale ou šit, to provedení, né, že by ty triky nebo vozítka byly trapný, ale ono to bylo tak trapný všechno, ty roboti vyloženě funny, no celý to samozřejmě táhne bruce dern, herec s nejohrnutějším nosem a s ikonickým špulením rtů do ů u něhož si vždy vybavim jima keryho, kerej ho umí tak báječně napodobit, no prostě todle scífko je dneska už hodně obsolít, not old but obsolete, šáde, jinak dobrý. (09.06.2020)

Neviem, prečo som si myslel, že Silent Running má byť sci-fi horor na spôsob Votrelca. Ale nebol. Ej veru ani omylom. Pripomínalo mi to Les Charlots vo vesmíre. Myslím, že ak Silent Running suverénnym spôsobom postavíme po rovnocenný bok o dva roky mladšej Carpenterovej Dark Star, môžeme dnes pokojne, s čistým vedomím zaspať. Pre mňa takmer nepozerateľné a mimoriadne útrpne som odratúval každú ďalšiu minútu, ktorá ubehla (a utešoval som sa aspoň tým, že tým pádom je koniec čoraz bližšie). Páčila sa mi len kombinácia vesmírnej lode s prírodou. (19.05.2019)