Muž jménem Ove

Môže človek vôbec napísať, že bol tento snímok krásny, keď bol poňatý tak svojským spôsobom? Nuž teda môže. Nájsť zmysel "bytia" sa totiž dá za takmer akejkoľvek životnej etapy. Nech sa človek cíti seba menšie deprimovaný, životom sklamaný, mal by v sebe nájsť dostatok síl, a pokračovať tak vo svojej ceste. Len nie "sám" ... Už dávno som nebol z nejakého filmu tak dojatý. (23.10.2016)

Príbeh je o starom vdovcovi menom Ove, ktorý má rád všetko pod kontrolou a pritom ho sere celý svet. Sám seba upgrejdoval na dozorcu v susedstve kde žije už od nepamäti a ktoré celé povybíjal samými tabulami s príkazmi a zákazmi. A ako to už tak býva, všetko sa náležito zmení, ked do jeho života vstúpi niekto iný: noví susedia, ktorí majú celé to jeho nervozne usurpátorstvo úplne vpaži... (04.06.2016)

Knihu jsem nečetl. Ove je ve svém filmovém podání snímkem na pomezí magického realismu, kdy všechny postavy jsou buď krystalicky dobré, anebo špatné a jejich život je protkán přehnaně tragickými a ironickými událostmi. To, že mě něco podobného nakonec vlastně hodně bavilo, považuji i za kus jakési náhody, protože si stejně tak dovedu představit, že by mi něco z toho zezačátku nesedlo a na celý zbytek filmu bych pak koukal s nelibostí. Ove splňuje tu hranu dobře vybalancované komedie a dramatu, kdy se často smějete a chvílemi dojímáte. A dokonce i samotný Ove, postava, která si v životě prošla solidním peklem, je v průběhu času v očích diváka sympatičtějším a především pochopitelnější. Proces vývoje postavy i vnímání diváka v jednom? No co byste dneska ještě od filmu mohli chtít? 8/10 (30.11.2016)

Povedal by som, že sa jedná o veľmi dobrý švédsky film, s vynikajúcim hercom v hlavnej úlohe - Rolfom Lassgårdom, ktorého postava, zhruba šesťdesiatnika Oveho, mrzutého, nepríjemného dedka, s akousi doživotnou traumou na pleciach, snažiaci sa niekoľkokrát, pokúšať sa o dobrovoľný odchod z tohoto sveta. Tento pánko rezignoval na životný optimizmus, elán, ktorý sa mu z tváre vytratil, ako ranná hmla. Plánuje sa obesiť, v tejto polohe, je niečo medzi svedomím, zhodou okolností, šťastím, a nejakým druhom, ktorý by som pripísal : "in flagranti" , načapaný, ako chce uskutočniť tento skutok, ale z pozície nových susedov, ktorí netušia, čo sa práve deje, tí mu omylom narazia do poštovej schránky, a dá sa povedať, že tým pádom, mu zachránila sympatická, pôvodom z Iránu, teraz švédska občianka, s dvomi deťmi, ďalším na ceste, po boku „kutila” , manžela, rodáka, ale z tejto severskej krajiny, drahocenný život, ktorý si treba vážiť, aj popri udalostiam, ktoré sa mu v minulosti odohrali. Film skvelo funguje najmä vo flashbackoch, s učiteľkou, ktorú si vzal za ženu, a ich spoločné chvíľky pohody, ale aj nepríjemné okamihy, cez ktoré sa nemohol preniesť, a preto je z neho, dnes, veľmi zvláštny človek, ktorý si zasadol na ľudské plemeno, ako také, to viní zo všetkého... , čo sa jemu stalo. Od tohoto okamihu, keď mu Ona Parvaneh, nepriamym spôsobom zachránila kožu, začne sa v ňom miesiť postupná dobrota, ochota, láskavosť, ale pár filmových minút, to ešte potrvá, popri tom, bude vyvíjať veľký záujem o vykonanie vlastnej samovraždy, ktorá sa nie a nie uskutočniť. Je to film dojemný, ktorý extrémne hrá na city diváka, čo mi v tomto prípade, nijako zvlášť nevadí. Vychutnával som si najmä brilantnú retrospektívu, kde vystupovala, už zosnulá, Oveho manželka, Sonja, v podaní sympatickej herečky Idy Engvoll. Z môjho uceleného pohľadu, sa jedná o veľmi pôsobivý švédsky film, so sympatickými hercami, réžiou, scenárom, ktorý je síce plný pokusov o zlikvidovanie sa, ale ak sa človek nad tým hlbšie zamyslí, obsahuje skrytý význam, prečo sa tak deje, spamätal sa, pokiaľ mal ešte čas, aspoň teraz pociťuje v sebe čosi, čo už dávno nie. Výborná záležitosť, ktorá zachveje pri srdci. (28.12.2016)

"A Man Called Ove" je presne ten typ filmu, ktorý človeka dostane na tú správnu strunu. Môžu za to jeho vynikajúce postavy, dobrý zmysel pre humor, no súčasne aj vynikajúca dráma, ktorá pomaly rozpitvá život tohto starého hundroša. A všetko to dáva ku koncu ohromný zmysel. Film vyzerá skvele, má neskutočne veľké množstvo momentiek a ku koncu som mal pocit, že by som v kine odsedel pokojne aj ďalšiu hodinu, ktorú by som mohol stráviť s týmito postavami. Okrem toho aj vynikajúca atmosféra a veľmi dobré využitie flashbackov. Popravde sa mi dokonca časti vo flashbackoch páčili viac, než Oveho súčasnosť. Pretože sme sa o ňom dozvedeli skutočne veľa a človek dokázal vnútri pochopiť tragédiu tejto postavy. A fungovalo to skvele. Jeho manželka Sonja je rovnako úžasná a veril som, že keby v skutočnosti žila, tak by som tú ženu poznal rád. Čo ďalej? Malé momentky ako napríklad scénka v cukrárni, alebo vyučovanie šoférovania, či záchrana človeka pred vlakom. Je ich tam viacero, no všetky človeku ostanú v pamäti. Plus aj obrovská vojna Saaba a Volva. Takže film doporučujem nielen milovníkom európskych a severských filmov, ale rovnako aj ľuďom, ktorí majú radi dobré filmy všeobecne. Má to správne srdce, vynikajúce postavy, perfektnú atmosféru a nebránil by som sa vidieť viac. Ak to dávajú v kine blízko vášho domova, choďte na to, a pozrite sa sami. Hodnotenie: A (24.05.2017)