Hodina vlků

Tak Bergman umí natočit dost dobrý horor. A je to totální psycho, hlavně druhá polovina, u které jsem se dokonce bál (kdyby takhle někdo dneska natočil horor... a ani by nemusel být složitě vyprávěný...) Velmi mile mě to překvapilo, ještě bych vyzdvihl promyšlenost většiny záběrů a především hudbu, která z Hodiny vlků, dělá to, čím Hodina vlků je. Pět hvězdiček to nedostane kvůli (v poslední době to je pro mnou zhlédnuté černobílé filmy čím dál typičtější) jedné déle trvající nudné části. Silné 4* (04.03.2018)

Tento počin spoľahlivo vydesí kohokoľvek,kto si myslí,že sa mu to stať nemôže,ja som si to myslel a dopadol som extrémne depresívne ešte z depresívnejšieho počasia,ktoré ma sprevádzalo počas pozerania nepríjemného snímku,ktorý sa dostane hlboko pod kožu,ešte stále mám divný pocit. Ingmar je divný filmár,ktorého nenavštevujem často,lebo jeho filmografia býva náročná pre diváka,ktorý si myslí,že si oddýchne pri bergmanovkách,ja sa nebránim zvláštnym filmovým dielam,tento,čo som od neho videl, je doteraz tým práve najdivnejším v dobrom slova zmysle s hercami,kde mi z Maxa behal mráz po chrbte,alebo z totálne divnej spoločnosti,kde s potenciálnou manželkou chodili na návštevy... A čo by bol Bergman bez jeho dvornej herečky Liv Ullman,ktorá má z neho depky,t.j aj z Maxa aj z Ingmara. Dokonalý film,čo sa týka kamery,hercov,réžie,ale prazvláštny tým ako sa bude vyvíjať tento story. (15.05.2014)

Již Johan s Almou vzájemně sdíleli a nikdo je nezval piráty!!! Já k tomu v podstatě němám co dodat. Hodnocení v tomto případě hovoří za vše. Výborná záležitost, která mě svou jemnou psychotičností doslova pohltila. Skvělé vykreslení postav. Liv Ullmannová je zářným příkladem toho, že skvělá herečka vůbec nemusí být hezká. Přesto je zajímavá. Prostě skvělý kousek. (12.06.2012)

Ešte kým začnem, rozoberať obsah tejto snímky, tak musím podotknúť, že ma celkom prekvapil fakt, že to nakrútil režisér Ingmar Bergman, od ktorého som videl iba plytkú drámu Leto s Monikou. Keby som to mohol prirovnať k nejakému literárnemu dielu alebo radšej autorovi, povedal by som, že to má výrazné črty Edgarda Alaina Poea. V podstate sa dej odohráva v pomerne romanticko gotickom, prostredí takmer opusteného ostrova, kde sa párik manželov symbolicky ukrýva pred psychickou poruchou muža a maliara v jednej osobe. Jeho myseľ vidí prízraky ktoré sa mu zobrazujú v snoch, takže aj so svojou ženou cez noc nikdy nespia. Popri týchto prebdených večerov muž často rozpráva neuveriteľné a snovým oparom zahrdúsené historky s ktorých ani samotná žena, ktorá ho už pozná dlhé roky, nedokáže určiť či ide o pravdu alebo klamstvo, či nebodaj pseudo-pamäť. Ono tieto všetky subjekty znejú nesmierne pútavo ale vo výsledku ide o veľmi pomalú, nemastnú-neslanú drámu, ktorá ma po väčšinu času nudila. Posledných 20 minút stojí za pozornosť. Tam sa tie snové surrealistické výplody fantázie miešajú z realitou a vzniká, aspoň na moment, pocit riadneho mindfucku. Ale koncept ako celok ma rozhodne nebavil Kvalitu tom vidím aj cítim ale nezaujalo ma to tak, ako som od toho očakával. (09.05.2015)

Toľko trpezlivosti pri čakaní na tú správnu frekvenciu, aby som sa mohol naladiť podľa filmu, som už dávno nevynaložil. Je to vôbec možné?! Nech sa chcem akokoľvek pridať k pozitívnym hodnoteniam, jednoducho by som len klamal sám seba. Počas sledovania ma po hodine zaujala len päťminútová scéna, no za to sa jednoducho viac percent dať nedá. Uspávajúca, statická kamera, napätie na hranici príbehov psa Scooby-Doo, aj to len vďaka kvalitnej hudbe. Nelogické, skákajúce scény, prechádzajúce z nevysvetlenej mysterióznosti (kto bol chlapec pri jazere, pani v bielom, hlasy smejúce sa pri incestnej, absolútne sa nehodiacej k filmu scéne?), až po zle spísanú drámu. Monotónnosť dialógov ma trýznila. Takže moje prvé stretnutie s Bergmanom dopadlo dosť mizerne. 40%. (13.09.2007)