Místnost sebevrahů. Hater

Nerozumiem, čím to je ale v poslednej dobe mám naozaj šťastie na filmy, ktoré sú a rozvíjajú sa úplne iným smerom, ako som očakával. (Možno to v tomto prípade bude tým najdebilnejším popisom, aký som za dlhú dobu videl a pod ktorým som si predstavoval čosi úplne iné). Miestnosť samovrahov. Hater (ach ten názov) je snáď jedným z najlepších filmov stvárňujúcich sociopatickú myseľ (mladého) človeka. Podobne dobre sa podarilo stvárniť a obsadiť Todovi Phillipsovu Jokera Phoenixom. Musialowski je totižto bravúrnym objavom a zrovnania k fantastickému a omnoho skúsenejšiemu Phoenixovi sa vôbec nebojím. Pod režisérskou taktovkou Jana Komasy (Corpus Christi) je zrejme radosť hrať, nakoľko môžeme hovoriť hneď o niekoľkých úžasných výkonoch. Komasa je vychádzajúca režisérska osobnosť Polskej kinematografie, avšak dovolím si tvrdiť že svetového formátu. Ak bol Corpus Christi príliš lokálnym filmom a nemal ambíciu byť aj komerčne úspešným vo zvyšku sveta, Miestnosť samovrahov. Hejter je už úplne iný príbeh. Problematika polarizácie spoločnosti na pravicu a lavicu, konzervatívcov a liberálov, nazi-extrémistov a ultraliberálov a problematika dezinformácii na sociálnych médiách a nasledovný vplyv na spoločnosť ako takú, či chorú myseľ istých typov osobností sú skrátka natoľko celosvetovo aktuálne a zaujímavé, že film má (alebo mal) rozhodne ambíciu byť úspešný aj v zahraničí. Komasa ponúka pohľad do tohoto sveta skrz oči hlavnej postavy, ktorá je zároveň pozorovateľom a sprostredkovateľom rôznych protichodných názorov a napokon i hýbateľom deja. Komasa sa opäť ponoril do hĺbky mysle človeka a jeho postavy sú plnohodnotnými živými postavami a nie oba figúrkami na šachovnici šikovného rozprávača. Poliaci vládnu kinematografii strednej i východnej Európy a zrejme ich ešte dlho nikto nedobehne. Neostáva iné než tešiť sa na ďalší Poľský film ktorý mi príde pod ruku. (P.S. - to že som film takéhoto rázu spoznal vďaka Netflixu ma veľmi príjemne prekvapilo) (25.03.2021)

Veľmi zaujímavé vyobrazenie súčasných trendov z politiky a pôsobenie antikampane v kombinácii so sondou do mysle psychopata, s ktorým miestami súcítite a inokedy ním opovrhujete. Na snímke mi azda prekážala len jej prvoplánovanosť. Niektoré scény boli značne účelové a hrdinovi všetko vychádzalo tak, aby dosiahol svojho cieľa. P.S. S prvou časťou to okrem názvu nemá naozaj nič spoločné. Možno len zapojenie online hier do reálneho sveta. (20.08.2020)

Bravo Polsko! Tohle je opět absolutní režisérská pecka nejen Jana Komasy, ale celého polského filmového sboru. Jan Komasa tady volně navazuje na Místnost sebevrahů z roku 2011 a opět nám, i když trošku jinak, ukazuje, jaké nebezpečí na internetu může číhat pro každého z nás. Příběh je takřka geniálně vykonstruovaný. I když víte, k čemu se schyluje, stejně jste na konci totálně v šoku. Navíc se tu asi zrodila další polská herecká hvězda. Maciej Musiałowski toho svého introvertního psychopata zahrál totiž geniálně. Má takovej ksicht hajzla, kterého byste v temné uličce nechtěli potkat. Na plátně ale s radostí... (06.11.2020)

Ponejprv jsem chtěl filmu něco vyčíst, jako že má tu a tam trochu méně plynulý průběh nebo že herci a scénář jsou daleko od toho jít na dřeň. No ale když se řekne Joker, Hannibal Lecter nebo John Doe z filmu Sedm, tak už se Tomek dostává do dosti vybrané společnosti. Bacha na něj a bacha na současný svět. Ve chvílích, kdy Tomek přetváří svět skrze sociální sítě, je až reálně strašidelný. To byl záměr a ten se vydařil. (20.11.2020)

Poliaci sa trafili. Chceli síce natočiť film, aby ovplyvnili politickú mienku vo svojej krajine, ani však netušili, že s témou plagiátorstva dokonale vystihnú politickú scénu svojho slovenského suseda. Tento film bol pre mňa mimoriadne zaujímavý, kým sa na scéne práve neukázala politika. Nie preto, že by som ju neriešil, ale mám rád objektívnosť a nie tlačenku do hlavy. Síce sa mi páčila ukážka, ako internetoví trollovia a celkovo ten mediálny priestor ovplyvňuje mediálnu mienku, na druhej strane všetko vlastenecké sa dnes stále hádže do jednej misky s fašizmom, extrémizmom, nacizmom. Som rád, že poľský národ vo voľbách už po niekoľkýkrát tejto masáži nepodľahol. Na rozdiel od nás. A za nezvládnutý záver musím žiaľ tiež stiahnuť pár bodov. (31.07.2020)