7. Koğuştaki Mucize
Miracle in Cell No. 7
Zázrak v cele číslo 7
Režie:
Mehmet Ada ÖztekinScénář:
Kubilay TatKamera:
Torben ForsbergHudba:
Hasan ÖzsütHrají:
Aras Bulut Iynemli, Deniz Baysal, Nisa Sofiya Aksongur, Celile Toyon Uysal, Ferit Kaya, Hayal Köseoğlu, Deniz Celiloğlu, Mesut Akusta, Yurdaer Okur (více)Obsahy(1)
Mentálně postižený otec, kterému odebrali dceru, musí prokázat svoji nevinu. Sedí totiž ve vězení za smrt velitelova dítěte. (Netflix)
Videa (4)
Recenze (62)
Je nepochybné, že každý užívateľ môže hodnotiť akýkoľvek film podľa svojich kritérií a nezávisle na hodnoteniach ostatných užívateľov. Rovnako tak má právo napísať do komentára o svojich dojmoch z filmu. Využívam to a výraznú odlišnosť môjho hodnotenia ako aj dojmu z tohto filmu od ostatných užívateľov považujem za zriedkavú odchýlku, ktorá ale v konečnom súčte neznamená takmer nič. ()
Kto by čakal, že aj Turci vedia natočiť kvalitný film. A hoc tu je stále cítiť tá bežná dramaturgia, ktorú poznáme napríklad zo Šeherezády, tvorcovia sa našťastie zhostili slušnej kórejskej zápletky o retardovanom chlapíkovi, ktorý je krivo obvinený z vraždy. Vo výsledku je to síce občas nereálne a gýčovité, ale našťastie aj technicky veľmi dobre spracované a dojemné. ()
Smutný, hodně smutný snímek, který je plný tragických událostí, jedna po druhé, v těch nejcitlivějších místech společnost, děti, postižení, staří a nevinní trestaní neprávem, a to ještě všechno dohromady. Místy trochu lacinější nával sentimentality, ale stále se drží v uctivé vzdálenosti od kýče. Film v epické rovině má náboj a celkově má konzistenci, takže divák místy zapláče, místy zasměje, ale hlavně u srdce po těch ranách osudu film i zahřeje. ()
Dojemný příběh o vztahu mentálně retardovaného otce a jeho dcery. A taky o nespravedlnosti. Zásadní snímek pro mě, jako tátu malé holčičky.. Díky tomu filmu jsem začal být víc dítětem. Když jsem s ní, užívám si každý moment, protože člověk nikdy neví.. Pro mě i velice sympatické obsazení a herecké výkony! ()
Aj napriek vysokému hodnoteniu som mal pred začiatkom určité pochybnosti, čakal som, že pôjde o jednoduchý príbeh so silným citovým vydieraním diváka a rozhodol som sa, že len tak na to neskočím a aby ma to dojalo, tak to musí byť fakt silné. Dej sa odvíjal podľa očakávanej šablóny s pár ťažko uveriteľnými situáciami - odsúdenie mentálne zaostalého na trest smrti (kde bol advokát? bol tam vôbec nejaký?), správanie spoluväzňov a riaditeľa väznice (aspoň že na začiatku bola bitka, inak by to ani nevyzeralo ako väzenie, ale piknik partičky kámošov), ale ako sa blížilo finále, začali mi oči slziť čoraz viac a absolútne ma prekvapil záver, ktorý som, vďaka svojmu podceneniu autorov, vôbec nečakal. ()
Reklama