Asistentka

V dráme Asistentka sledujeme pracovnú náplň mladej Jane, ktorá sa snaží presadiť vo vyštudovanej oblasti, a pokiaľ chce uspieť, musí zatvárať oči nad praktikami svojho zvráteného šéfa. Pomerne neznáma režisérka Kitty Green sa pustila do jej prvého celovečerného filmu, ktorý podľa Rotten Tomatoes docenili skôr kritici, než diváci (7,6/10 a 2/5), veľa chvály pritom snímka nezískala ani na čsfd. Osobne sa budem radiť k prvej menovanej skupine. Asistentka je spracovaná minimalistickou formou, no pritom (okrem mierne nezáživného úvodu) takmer vôbec diváka nenudí. Tvorcom sa za veľmi krátku dobu podarilo zaujať moju pozornosť. S napätím som sledoval, ako sa príbeh radovej pracovníčky vo výnimočne pochmúrnej atmosfére skazeného officu vyvinie. P.S. rozhodne najlepšou scénou je rozhovor medzi Matthewom Macfadyenom a Juliou Garner, v ktorej rozoberajú šéfa mladej asistentky. Krásne znázornenie, ako sa milý rozhovor neuveriteľne rýchlo presunie k objasneniu situácie v duchu – ak chceš mať úspešnú kariéru, drž hubu. (02.12.2020)

Asistentka pôsobí ako film s vyprázdnenou naráciou, kde ani nie ste schopní identifikovať jednotlivé dejstvá, nebodaj zvraty. Pritom tomu ale v skutočnosti tak nie je, ono sa tu toho odohrá pomerne dosť, hlavná postava s úžasným poker faceom (závidel by aj Krobot) dostane v podstate celkom slušnú sériu životných lekcií. Chcete pracovať v New Yorku (veľkomeste) vo veľkom korporáte a ukázať všetkým (doma na dedine), aký ste preto veľký frajer? Nehovorte im potom radšej o realite, pretože ono to nakoniec všade zovšednie, nehovoriac o zamestnaniach, kde je to šedé už od začiatku. (28.09.2021)

Juliu Garner má v sebe fádnosť, ale v Batemanovom Ozarku som si ju celkom obľúbil. Na oplátku som dostal ale fádny film. Vlečie sa ako sopeľ z nosa, sem tam prebehne nejaký dialóg, ktorý uspáva viac než mucha tse tse. Film o sexuálnom harašmente, ktorý však nie je taký "moving" ako o ňom píšu niektorí recenzenti. Téma zneužívania na pracovisku sa predsa dá natočiť aj silnejšie. No a vzhľadom na to, že všetko je to naviazané na ten humbuk okolo Harveyho Weinsteina a fašisitiek z MeToo, hodnotím nižšie. A vy drahé ženy, ktoré máte skúsenosť s niečim podobným, prosím vás hláste to. Ale nie až po získaní funkcie, zamestnania, peňazí a reputácie. Nie po 20 rokoch. Okamžite. (07.05.2020)

Juliu Garner mám ako herečku stále radšej. Je to veľmi zaujímavý typ a podľa mňa aj veľmi dobrá herečka. Čo sa týka príbehu, bol skromný a až do jeho konca som nevedel, čo chce vlastne povedať. Páčila sa mi atmosféra, to neznámo, dusnota a viditeľné psychické a fyzické vyčerpanie hlavnej hrdinky. Len som stále čakal a dúfal, že sa ako divák dozviem, pre koho to pracuje. Bol to náročný deň, a ja som myslel, že to boli aj dva týždne. 6,7/10. (28.04.2020)

Jeden den v zivote pilnej vnimavej mladej asistentky vo filmovej produkcnej spolocnosti, kde prva skoro rano vo firme zasvieti a posledna odchadza zhasinajuc. Atmosfera je dost taziva, kedze jej ocami vidime, ako sa "boss" sprava, voci zamestnancom, partnerom a "ochutnava" jednu mladucku naivnu korist za druhou. Vo firme i vo vedlajsej pravnickej kancelarii o tom vsetci vedia, ale nic sa neda robit. Dost depka. Film som si pozrej hlavne kvoli Julii Garner, ktora mala podobnu "funkciu", ale s podrezanym jazykom a z drsnym spravanim vo vybornom Ozzark-u. Tuna je uplne na opacnom emocnom poli. Utiahnuta, v depresii a s emociami bublajucimi za tymi peknymi sivymi ocami. Odporucam. Bud vas do deja vtiahne, alebo sa budete nudit. 60% (31.08.2020)