Asistentka

Největší sračka, jakou jsem za posledních pár let viděl. Pokud chcete znát definici filmu o hovně, kde se vůbec nic neděje, doporučuju tuhle kancelářskou krysu. Zabitých 85 minut života, který mi už nikdy nikdo nevrátí. Děj neexistuje, zápletka už vůbec ne. Sledujeme zastydlou kundu, co obrací papíry, zvedá telefony a jezdí výtahem. Toť vše. Už během prvních 20 minut jsem měl chuť si radši podřezat žíly. Naštěstí jsem to měl zapnutý víceméně jako zvukovou kulisu při přebookování letu a hotelu, jinak bych asi prokopl televizi. (15.08.2020)

Julii Garner mám díky Ozarku docela rád a celkem chápu na co tady režisérka a scénáristka v jedné osobě "narážela",ale bohužel to udělala pro mě natolik nudným a nezáživným způsobem,že i těch 85 minut bylo hodně.Nevím do jaké míry to ovlivnil můj názor na celý ten MeToo hon na čarodějnice,každopádně vím,že tohle už nikdy nechci vidět znova...40% (24.05.2020)

Juliu Garner mám ako herečku stále radšej. Je to veľmi zaujímavý typ a podľa mňa aj veľmi dobrá herečka. Čo sa týka príbehu, bol skromný a až do jeho konca som nevedel, čo chce vlastne povedať. Páčila sa mi atmosféra, to neznámo, dusnota a viditeľné psychické a fyzické vyčerpanie hlavnej hrdinky. Len som stále čakal a dúfal, že sa ako divák dozviem, pre koho to pracuje. Bol to náročný deň, a ja som myslel, že to boli aj dva týždne. 6,7/10. (28.04.2020)

Takto to dnes chodí. Na prestížne asistentské miesta nadnárodných spoločností sa hlásia stovky absolventiek s kvalitným vzdelaním. Núdza o miesto teda nie je, je z čoho vyberať. Po náročnom výberovom konaní však nenasleduje raj na Zemi, ale tvrdá otročina. Nezriedka zahŕňajúca ponižujúce práce, prináležiace skôr niekdajším sluhom a dnešným upratovačkám. Šéfovia to tak ale veľmi často chcú. Nezriedka sa vyskytuje i sexuálne obťažovanie, priame, či nepriame. Psychohry s miestom a jemné vyhrážky sú tiež častou súčasťou týchto, toľko žiadaných miest. Pracovných miest plných očakávaného masochizmu, jemu zodpovedajúcej veliacej ultraprísnosti šéfov, vyťažovania na maximum, miest plných ponižovania a prísľubu perspektívy lepšejšieho fleku. Po jeho získaní sa kolobeh opakuje. Všetci mlčia, lebo sťažnosť automaticky znamená problémy. Nie pre vedenie firmy, voči ktorému ponosa smeruje, ale takmer vždy pre zamestnanca, čo sťažnosť podal. Zničujúci systém "vysnenej" práce veľmi presne odpozorovaný z reality a pôsobivo prevedený do filmu. (08.01.2021)

V dráme Asistentka sledujeme pracovnú náplň mladej Jane, ktorá sa snaží presadiť vo vyštudovanej oblasti, a pokiaľ chce uspieť, musí zatvárať oči nad praktikami svojho zvráteného šéfa. Pomerne neznáma režisérka Kitty Green sa pustila do jej prvého celovečerného filmu, ktorý podľa Rotten Tomatoes docenili skôr kritici, než diváci (7,6/10 a 2/5), veľa chvály pritom snímka nezískala ani na čsfd. Osobne sa budem radiť k prvej menovanej skupine. Asistentka je spracovaná minimalistickou formou, no pritom (okrem mierne nezáživného úvodu) takmer vôbec diváka nenudí. Tvorcom sa za veľmi krátku dobu podarilo zaujať moju pozornosť. S napätím som sledoval, ako sa príbeh radovej pracovníčky vo výnimočne pochmúrnej atmosfére skazeného officu vyvinie. P.S. rozhodne najlepšou scénou je rozhovor medzi Matthewom Macfadyenom a Juliou Garner, v ktorej rozoberajú šéfa mladej asistentky. Krásne znázornenie, ako sa milý rozhovor neuveriteľne rýchlo presunie k objasneniu situácie v duchu – ak chceš mať úspešnú kariéru, drž hubu. (02.12.2020)