Ženy na pokraji nervového zhroucení

pedro berie filmy ako hranie sa a jeho ranna tvorba je toho absolutny dokaz. rad objavuje rozmery zanru, rad skusa od kazdeho trochu a je sranda ze sa mu to vzdy tak nejak podari. absurdna komedia, romanticky thriller a psychologicka drama. kazdym filmom si ma maestro viac a viac ziskava. chcem este! (09.04.2009)

OK, Almodóvarovy filmy jsou šílené. Ty dějové zvraty, postavy a vůbec zápletky jeho filmů jsou tak absurdní, že se mi až nechce věřit, že mě ještě něčím může Pedro překvapit. A přeci se stalo. Rozhodně jsem neočekával, že u nějakého jeho filmu budu TAKHLE řvát smíchy :) "Co je v tom gazpachu?" "Rajčata, okurka, paprika, cibule..." (18.12.2008)

Klasický Almodóvar. Skvěle zapletený film, který postupem času do sebe krásně zapadá. Samozřejmě by to nebyl Almodóvar, kdyby se v jeho filmu neobjevila pořádka dávka červené barvy. Můžete jí vidět všude. Skvěle bylo taky vidět mladého Banderase, který působil docela vtipně, ale kde zanechal své pověstné charisma ? Škoda, že ho Hollywood tak zničil. Naštěstí, když je ve sračce, tak ho Pedro zase vytáhne ( Snímkem Kůže, kterou nosím ). Scénař je vtipný, svižný a ani na vteřinu se nebudete nudit. (31.12.2011)

Almodovár sa pokúsil o vtipnú situačnú komédiu, ktorá mu vychádza v pasážach, kde exceluje Carmen Maura, tá to dokonale stiahla všetko na seba a všetko mimo nej je len taký trápny odvar. Naparíklad na jej kamarátkach sú vtipné len dlhé nosy a to je pramálo. A ešte zaujímavá veta. V roku 1988 vo filme môže kľudne hlavná predstaviteľka povedať: "Neviem o tom, že by v Madride boli nejakí teroristi." Dnes si už len môže povzdychnúť, že staré dobré časy... (26.03.2020)

„Ženy na hranici nervového záchvatu” , bodaj by aj neboli, keď všade naokolo sa dejú naprosto nevídané veci, ktoré sa v podstate začínajú odvíjať práve od protagonistky, t. j. dabingovej a televíznej herečky Pepy Marcosovej, ktorú akurát opustil jej partner (milenec) a kolega z brandže v jednom - Iván, a to zrovna v tej najnevhodnejšej situácii, pričom ako už napovedá samotný názov tejto svižnej, rannej a pestrofarebnej almodóvarovky, žien bude samozrejme viacero, a celkom pekných, ktoré sú momentálne extra zúfalé, a to minimálne ďalšie tri, medzi ktorými konkrétne asi najviac vyčnieva aj mimoriadne atraktívna Candela, ktorá sa zaplietla so šiitským teroristom... / Nebudem ďalej zbytočne spoilerovať, ale ak náhodou napoviem, že Carmen Maura v úlohe Pepy a Dulce Nombre de María Magdalena de los Remedios Barranco García, skrátene Maria Barranco v úlohe Candely, sú mimochodom obidve vynikajúce a strhujúce, so ziskom španielskych filmových cien - Premios Goya, tak to sú určite hlavné lákadlá, prečo dať tomuto filmu vôbec šancu, v ktorom si súčasne tiež zahral i mladý Antonio Banderas, ktorý sa nachádza kdesi uprostred "divadelného deja" , to áno, pretože snímok sa väčšinou odohráva na pľaci rozľahlého madridského bytu, kde na prvý pohľad "statický priestor" môže zaváňať očividnou nudou, no v skutočnosti ponúka niekoľko zaujímavých prekvapení, na čele so šikovným strihom, ale najmä majstrovským uchopením režiséra a scenáristu Pedra Almodóvara, ktorý podľa mňa nakrútil jeden zo svojich najlepších počinov... (18.07.2021)