Špión, který přišel z chladu

Ako keby tvorcovia chceli naznačiť slovom cold v názve aj predpokladaný účinok filmu na diváka. Dosahujú ho hneď čiernobielou kamerou, potom pragmatickými vzťahmi agentov a zvoleným prostredím. Film sa rozbieha pomalšie a pôsobí spočiatku mätúco, čo sa našťastie zmení v záverečnej pasáži, počnúc zatknutím, až do silného a logického finále. Vyššie hodnotenie dávam kvôli heroickému výkonu Richarda Burtona, ktorý je ešte z generácie hercov, ktorí svojou prítomnosťou dokázali ovládnuť celé plátno. No a nesmiem opomenúť západný princíp točenia filmov, kde mohli tvorcovia slobodne vyjadriť svoj kritický názor na prehnité politické intrigy a nekalé praktiky rôznych špionážnych štruktúr. U nás a vo východnom bloku sme sa pozerali iba na ich glorifikáciu, resp. tvrdú kritiku tých západných. Dnes sú podobné trilery charakterizované akciou a rozmanitým prostredím. Jediným podobným filmom z posledných dlhých rokov bol Tinker, tailor, soldier, spy. (12.12.2012)

Newyorčan Ritt je veľmi kvalitný režisér, najmä čo sa týka spoluprác s jeho dvorným hercom - Paulom Newmanom, naopak, s Rišom Burtonom nakrútil celkom “pozoruhodný” špionážny film na motívy spisovateľa špionážnych románov Johna le Carrého, od ktorého ma najviac zrejme zaujalo iba jedno, či dve filmové spracovania, t. j. v prvom rade Nepohodlný, a až potom Najhľadanejší muž. Muž, ktorý prišiel z chladu, tak na ňom oceňujem predovšetkým dve zložky, t. j. HEREC BURTON a KAMERA MORRIS. Scenár je tak prešpikovaný, popretkávaný, zložitý, komplikovaný, že som ani nebol extra prekvapený, čo sa udialo na samom konci postave, ktorá hrala na obe strany. Ide o dobrú filmovú školu, ktorá môže niekomu sadnúť, niekomu zase bohvieako nie, i keď uznávam, že Burton „zahral” alkoholika extrémne presvedčivo, ale i ostatné stránky jeho majstrovského herectva sú na vysokej úrovni. Čiže od Martyho si vždy rád pozriem niečo, čo som ešte nevidel, a ani nemám čoho ľutovať, i napriek tomu, že zo špióna nie som vo veľkej filmovej extáze. Werner je excelentný, pamätám si na neho z kultových filmov, ako sú Jules a Jim, či 451° Fahrenheita. Na Claire Bloom nezostalo veľa filmového miesta, čo je veľká škoda, lebo sa na ňu mimoriadne dobre pozerá. Vidieť Jiřího, pardon Georgea Voskovca taktiež nie je od veci, alebo i Cyrila Cusacka je prospešné, a tak sa zhodnem ešte na tom, že snímok má kvalitný herecký ansámbel, ktorému dominuje vyššie zmieňovaný Pán... (10.02.2018)

Velmi napínavá šestáková novela byla přetavena do pomalého (chvilkami až ubíjejícího) špionážního filmu, který si ke všemu klade otázky nad mravností špiónů a politiky soudobé západní společnosti ... Když už nic jiného, je tu famózní Richard Burton, který - pokud je zabírán v detailu brilantní černobílou kamerou Oswalda Morrise - hraje jen očima a přesto naprosto věříte, že jde o agenta, jehož prodali vlastní (nebo snad ne...) Zapomenutá, přesto si myslím, že pro fanoušky Burtona, Ritta, šedesátkových špionážních thrillerů (a svinského Oskara Wernera, nezapomínat) neopominutelná stylová lahůdka. (08.01.2011)

Špionážna dráma z prostredia britskej a východonemeckej rozviedky ponúka chladný a zamotaný príbeh, v ktorom musia ísť emócie jasne nabok. Z toho pohľadu a z pohľadu načrtnutej špinavej hry, ktorá je vykreslená ako bežná prax práce takýchto agentov, nehľadiac na čej strane stoja dobro a zlo, je to pozoruhodný snímok. Absolútny záver to aj podčiarkol. Bohužiaľ, spracovanie je rozťahané, miestami nudné a skladajúce sa iba z dialógov, ktoré v prvom momente nepovedia divákovi skoro nič. Postapom času sa odkrýva až príliš prekombinovaná zápletka, ale to nestačí. Chýba akcia, akákoľvek. Navyše, v roli, ktorú ztvárnil obstarožný Burton, by som si vedel predstaviť lepší výber. (14.02.2016)

Další filmová adaptace románu Johna le Carrého, který má nezaměnitelný rukopis: tempo vyprávění více než pomalé, někdo by řekl, že se tam ale vůbec nic neděje... a pak to v závěru přijde a chudáky neznalé málem zabije hutná atmosféra, emoce a všechno to kolem a okolo. Po snímku (a knize) Tinker, Tailor, Soldier, Spy už jsem si na to dávala bacha a stejně jsem zůstala nevěřícně koukat jak motýl znehybněný špendlíkem (jiné přirovnání mě opravdu nenapadá). Knihu jsem zatím nečetla, ale i tak chválím scénáristy, že opět vystihli ducha příběhu a černobílá kamera to už jen podtrhla. (26.06.2018)