Halloween II

Přesunutí děje do prostředí nemocnice se ukázalo býti skvělým tahem. V té době to ještě nebylo okoukané, což samozřejmě přineslo plusové body a jatka mohla začít. Ono celkově se v tomto filmu objevila celá řada originálních prvků a momentů, které už následně jen každý druhý okopíroval a díky tomu vzniklo ono mnou nepříliš neoblíbené leč často používané slovo „klišé“. Atmosféra neztratila nic ze své ponurosti a to samozřejmě i díky opět skvělému hudebnímu a zvukovému doprovodu. Navíc se zde výrazně přitvrdilo, což bylo jen a jen dobře. Michael Myers se začal ihned činit a počet nemocničního personálu se začal snižovat doslova raketovou rychlostí. Musím ocenit, že i tentokrát použil vše, co mu přišlo do ruky a nespokojil se jen s nožem či šnůrou od telefonu. I díky tomu se dočkáme několika vcelku povedených mordů (horoucí voda, injekční stříkačka, skalpel…). Dalším důležitým faktem k cestě za úspěchem bylo i to, že se v obsazení hlavních postav nedošlo k žádné rapidní změně. Jamie Lee Curtis a Donald Pleasence se ukázali býti už v prvním Halloweenu vynikající volbou a tak změna nebyla potřeba. K té došlo jen u představitele samotného zabijáka Michaela Myerse. Jediné co mi u dvojky trošku vadilo, bylo to, že ani zde se tvůrci nevyvarovali několika nesmyslům a protiřečením si (při příjezdu do nemocnice se doktor zeptá 17 leté dívky, kdy jste dostala naposledy tetanovku? I v událostech a datumech ohledně rodiny Myersových a adopci Laurie jsou tam jisté nesrovnalosti, ale tak nechci být hnidopich…Důležité je, že se těším na další díl. Dvojka je v mých očích stejně solidní podívaná jako jednička. Úplný TOP to není, ale nadprůměrná záležitost určitě. 80% (02.11.2018)

Film zaujímavo nadväzuje na udalosti z prvej časti a rozpráva príbeh, ktorý pokračuje presne tam, kde prvý diel skončil. Trojročnou pauzou sa ale vytratilo viac než len meno režiséra. Vytratila sa tá stopercentne skľučujúca atmosféra, horrorová naivita si tu našla svoje miesto, herci prežívali svoje úlohy ako pri antickej tragédii a režisér tiež veľmi nepresvedčil. Skrátka film spadol do priemeru, čo je voči prvej časti veľké sklamanie, na druhej strane stále v rámci žánru pozerateľný počin. 60%. (07.10.2013)

Všeobecne sa považujem za priaznivca horrorovej tvorby. Či už literárnej alebo filmovej. Preto si viem meno Michael Meyrs ihneď zaradiť do kategórie chladnokrvných slasher hrdinov. Kult osobnosti tohto tichého, mentálne narušeného zabijaka sa zrodil v roku 1978, kedy natočil americký režisér John Carpenter úvodný, kultový film. O tri roky neskôr sa vydal Michael na ďalšiu vražednú púť v pokračovaní, pod ktorým je podpísaný Rick Rosenthal. Oproti prvému dielu je to o trochu slabšie, ale aj tak sa jedná o hodne kvalitný, nadpriemerný vyvražďovací slasher horror. Bohužiaľ v ďalších pokračovaniach to začalo so sériou "Halloween“ stagnovať a postupne pomaly upadať. **** (06.11.2010)

„Bol to dokonalý pacient. Nehýbal sa, nič nehovoril. Len trpezlivo čakal.“ Pravdupovediac vôbec netuším, ako mám Halloween 2 hodnotiť. Prvý raz som ho videl až v r. 2004. Vtedy mi pripadal ako nezmyslený, lacný a samoúčelný krvavý bitúnkový blábol s nulovými postavami, ktorý je na svete iba preto, lebo jednotka zarobila vzhľadom na mizivý rozpočet neskutočné prachy. V r. 2022 musím svoj postoj síce čiastočne poopraviť, ale napriek tomu nemôžem s čistým svedomím povedať, že dvojka je zázrak. Je pre mňa prekvapením, že podobný zmiešaný pocit z nej svojho času mali aj diváci: stála dva a pol milióna a na celom svete ich nezarobila ani 26, čo je samozrejme stále krásne číslo, ale oproti jednotke predstavuje prepad, o tom nesmie byť pochýb. Dvojka je v mnohom vynikajúca. Odohráva sa v podstate doslova okamžite po konci jednotky, čo je samo osebe zaujímavé a inovatívne. Obsahuje šokujúci rodinný twist, ktorý dnes berieme ako samozrejmosť, ale vtedy to bolo niečo, čo  všetko prevrátilo naruby. Mnohí si myslia, že to zaznelo už v jednotke, ale nie, objavilo sa to až v dvojke (na začiatku 80. rokov bol tento twist v móde, viď. Impérium vracia úder). Paradoxne ale až na samom konci, čo je divné, lebo ak by sa to objavilo na začiatku, vnímal by som tento film možno lepšie. Herci sa snažia, ale mimo Pleasenceho zbytočne, keďže majú „nijako“ napísané úlohy. Dokonca i Jamie Lee Curtis je úplne neviditeľná a nečudujem sa jej, že toho mala po krk a do série sa vrátila až v r. 1998 (!). Vo filme sa striedajú dve pasáže: jedna z vyľudnenej nemocnice a druhá z Haddonfieldu, ktorým blúdi Loomis so šerifovým zástupcom hľadajúc Myersa. Pasáže z nočného Haddonfieldu sú síce plné koledujúcich detí a tínedžerov, napriek tomu paradoxne pôsobia mrazivo „opustene“. Nemôžem povedať, že by ktorákoľvek z nich bola geniálna, ale môžem povedať, že z každej nepochybne sála kus zimomriavky vzbudzujúcej atmosféry. Je to ale hodné 4*? Asi nie. A iba dvoch? Tiež nie. Asi. Takže alibistické tri, OK? Na Halloweene 2 mi najviac vadí, že síce prehlbuje univerzum, ale zároveň práve jeho vinou sa na scéne objavuje nešvár typický pre neskoršie slashery (všadeprítomný vrah, jeho nesmrteľnosť, neschopnosť postáv doraziť ho, keď doslova leží na lopatkách alebo šialené, za vlasy pritiahnuté náhody a nepochopiteľné správanie postáv - skutočne by ste sa nakláňali nad telo masového vraha s hláškou, že veď určite je mŕtvy, nič mi neurobí?). S odstupom času je neuveriteľné, že už tu sa na konci nachádza nenápadná zmienka o Druidoch, z čoho následne ťažila päťka a najmä šestka a boli za to vysmiate a pritom to bolo v dvojke rovnakými fanúšikmi prijaté s nadšením resp. akceptovaním. (30.10.2004)