Halloween II

„Bol to dokonalý pacient. Nehýbal sa, nič nehovoril. Len trpezlivo čakal.“ Pravdupovediac vôbec netuším, ako mám Halloween 2 hodnotiť. Prvý raz som ho videl až v r. 2004. Vtedy mi pripadal ako nezmyslený, lacný a samoúčelný krvavý bitúnkový blábol s nulovými postavami, ktorý je na svete iba preto, lebo jednotka zarobila vzhľadom na mizivý rozpočet neskutočné prachy. V r. 2022 musím svoj postoj síce čiastočne poopraviť, ale napriek tomu nemôžem s čistým svedomím povedať, že dvojka je zázrak. Je pre mňa prekvapením, že podobný zmiešaný pocit z nej svojho času mali aj diváci: stála dva a pol milióna a na celom svete ich nezarobila ani 26, čo je samozrejme stále krásne číslo, ale oproti jednotke predstavuje prepad, o tom nesmie byť pochýb. Dvojka je v mnohom vynikajúca. Odohráva sa v podstate doslova okamžite po konci jednotky, čo je samo osebe zaujímavé a inovatívne. Obsahuje šokujúci rodinný twist, ktorý dnes berieme ako samozrejmosť, ale vtedy to bolo niečo, čo  všetko prevrátilo naruby. Mnohí si myslia, že to zaznelo už v jednotke, ale nie, objavilo sa to až v dvojke (na začiatku 80. rokov bol tento twist v móde, viď. Impérium vracia úder). Paradoxne ale až na samom konci, čo je divné, lebo ak by sa to objavilo na začiatku, vnímal by som tento film možno lepšie. Herci sa snažia, ale mimo Pleasenceho zbytočne, keďže majú „nijako“ napísané úlohy. Dokonca i Jamie Lee Curtis je úplne neviditeľná a nečudujem sa jej, že toho mala po krk a do série sa vrátila až v r. 1998 (!). Vo filme sa striedajú dve pasáže: jedna z vyľudnenej nemocnice a druhá z Haddonfieldu, ktorým blúdi Loomis so šerifovým zástupcom hľadajúc Myersa. Pasáže z nočného Haddonfieldu sú síce plné koledujúcich detí a tínedžerov, napriek tomu paradoxne pôsobia mrazivo „opustene“. Nemôžem povedať, že by ktorákoľvek z nich bola geniálna, ale môžem povedať, že z každej nepochybne sála kus zimomriavky vzbudzujúcej atmosféry. Je to ale hodné 4*? Asi nie. A iba dvoch? Tiež nie. Asi. Takže alibistické tri, OK? Na Halloweene 2 mi najviac vadí, že síce prehlbuje univerzum, ale zároveň práve jeho vinou sa na scéne objavuje nešvár typický pre neskoršie slashery (všadeprítomný vrah, jeho nesmrteľnosť, neschopnosť postáv doraziť ho, keď doslova leží na lopatkách alebo šialené, za vlasy pritiahnuté náhody a nepochopiteľné správanie postáv - skutočne by ste sa nakláňali nad telo masového vraha s hláškou, že veď určite je mŕtvy, nič mi neurobí?). S odstupom času je neuveriteľné, že už tu sa na konci nachádza nenápadná zmienka o Druidoch, z čoho následne ťažila päťka a najmä šestka a boli za to vysmiate a pritom to bolo v dvojke rovnakými fanúšikmi prijaté s nadšením resp. akceptovaním. (30.10.2004)

Samozřejmě, že stáří filmu se projevuje na každém kroku, ale dívat se na to dá. Na každý pád je tohle pokračování o pořádný kus lepší než jednička. Míša Myers se nám zdravě rozjel, a dokonce začíná experimentovat s novými způsoby usmrcování, což je hrozně fajn. Pohodové prostředí nemocnice tomu dodává potřebný šmrnc. Dnes už se tomu všemu člověk pouze zasměje, ale jisté kvality upřít filmu nelze. (28.08.2014)

vhupli sme do osemdesiatych a teda: klavír v hlavnom hudobnom motíve sa zmenil na synťák, pribudol celkový počet vrážd a zmenila sa aj ich kvalita - už sú to vraždy rôznorodé, sem-tam sa objaví aj nejaký ten maskérsky efekt a pokocháme sa aj fajnovými cickami... stále si to však uchovalo atmosféru prvého dielu a tu treba produkcii ia réžii pochváliť výsledok a síce, že po troch rokoch dokázali znova vierohodne oživiť tú istú noc - 31.10.1978: pozeral som jednotku a dvojku po sebe a je to teda naozaj na nerozoznanie. najlepšia je zrejme tá desivá atmosféra prázdnej nočnej nemocnice a samotná figúra mikea myersa, nezničiteľného, nepriestrelného, azbestového - až pri tomto dieli som si uvedomil, ako veľmi je celý jason vorhees lacná, béčková kópia svojho staršieho brata s haddonfieldu. (29.09.2013)

Tak tohle je posledních zhruba 25 atmosférově hustých a napínavých minut prvního Halloweenu natažených na celých 90 minut. Michael se s tím opravdu nesere - škrtí, seká, řeže, bodá a dokonce "vaří" padni komu padni mnohem nápaditěji a "viditelněji" než v jedničce. Zde se taky dozvíme o příbuzenském vztahu Laurie a Michaela což mě vede k přemýšlení, zda je to novinka tohohle dílu, nebo jestli s tím operoval už Carpi u jedničky (moje teorie je, že ne, že s tím přišli až teď, o čemž svědčí např. i to, že v jedničce Michael po Laurie nešel hned, sejmul kde koho a Laurie prostě jen přišla na řadu). Carpenter určitě svému velkému fanouškovi promine, ale tohle je lepší než jednička. (04.02.2009)

O poznanie béčkovejšie, s kopou scenáristických hlúpostí (napr. jedna postava ešte ani nevie, že Laurie sa stratila a už navrhuje, aby ju hľadali). Myers je však stále pôsobivý a film má atmosféru. Osobne mi vadilo, že Michael menil pričasto zbrane a jeho pobehovanie so skalpelom bolo na pokraji úsmevnosti. Keby som mal povedať prečo konkrétne je táto vyvražďovačka pozerateľná, vlastne ani neviem. Ale na mňa fungovala... (29.10.2014)