Minari

Minari v sobě vesměs umným způsobem snoubí hned několik nadčasových problematik - ať už jde o partnerské, rodinné či celkově mezigenerační vztahy, tematiku přistěhovalců či hledání "amerického snu" (po jihokorejsku). Občas mi snímek maličko připomínal Manželskou historii, avšak Baumbachův film šel více na dřeň. Zaujala mě především postava babičky a její (zprvu nesnadná) interakce s vnukem - Yeo-jeong Yoon předvedla vskutku solidní výkon a postarala se též o několik úsměvných momentů ("Ding dong broken!"), které vyvažovaly dramatickou linii. Příběhově nabízí film nejeden symbolický moment k zamyšlení (viz plevelné minari, třídění kuřátek, tahání kříže či hadi v "rajské zahradě") a vedle komorního pojetí mě Minari zaujalo i podmanivým hudebním doprovodem. Slabší čtyři hvězdičky! (15.04.2021)

Trochu jsem čekala příjemný film o šťastné rodince, která si pěstuje zeleninu a nemohla jsem být dál od pravdy. Sice vznikl v USA, ale scénářem a celkovým zpracováním je to korejský film, který může na někoho působit zvláštně a nudit ho. Je to především drama o komplikovaných rodinných vztazích v cizí zemi, a i když člověka párkrát rozesměje, po skončení v něm zanechá spíše smutek. (14.03.2021)

Takové specifické rodinné drama. Autor scénáře /režisér Lee Isaac Chung vytvořil sebevědomý obraz ze svých vlastních vzpomínek z dětství. Bez sentimentu přestože s širokým srdcem. Je to citlivý a snivý film o lidské odolnosti , rodinném snu a obtížnosti změny při emigraci. Kombinuje dramatické oblouky a estetickou sílu. Působí to jako obejmutí od někoho, koho znáte už dlouho. Chung je trpělivý tvůrce a pracuje v malých specifických epizodách , které narůstají do něčeho majestátního. Jenže mě to emocionálně nezasáhlo tak jak jsem chtěl. Film ale určitě zlepší rodinné porozumění vás, kteří jste v manželském svazku. (23.01.2021)

"Minari" budem hodnotiť ako fantastický úvod filmového roka 2021. Skvelý, silný, dobre napísaný film, ktorý podľa mňa stojí za to vidieť. Čo ma najviac teší na filme je to, že má niekoľko rôznych dejových línií, ktoré sa ale navzájom nerušia a vytvárajú dokopy vynikajúci príbeh. Sledujeme vzťah medzi rodičmi, vzťah medzi malým Davidom a jeho babkou. Rovnako vnímame situáciu, v ktorej sa ako rodina ocitli a ako to na nich vplýva. A je tu niekoľko veľmi dobrých momentiek, ktoré sú podané veľmi inteligentnými dialógmi, ktoré ale nepôsobia, ako keby ich napísal nejaký inteligentný scenárista. Ideálny príklad je pre mňa scénka s hadom, po ktorom začne David hádzať kamene, aby ho odplašil. Ale babka mu povie, aby to nerobil, lebo sa môže schovať. A niečo čo je schované je nebezpečnejšie ako niečo čo vidíš. To je veľmi inteligentné. Rovnako skvelý je dialóg medzi rodičmi, keď si uvedomujú, že si sľúbili, že jeden toho druhého zachránia a pritom sa im vzťah rozpadá priamo pred očami. Všetky postavy sú pochopiteľné. Každý z nich má svoje dôvody konať tak ako koná. A v záverečnej momentke som pocítil veľkú dávku nádeje. Napriek všetkému zlému čo sa udialo veci môžu nakoniec dopadnúť dobre. A to je asi aj odkaz, ktorý si z filmu môžeme vziať. Rovnako skvelá je scénka, keď David hovorí babičke, že nechce ísť do neba a nechce umrieť. A veci čo sa udejú nasledujúce ráno pôsobia ako keby skutočne niečo urobila, čím svojho vnuka ochránila. Jediná scénka, ktorá mi prišla trošku zbytočná je časť, kde je David u svojho kamaráta z kostola. Hoci to má tiež celkom dobrý prínos, tam som mal pocit, že sa môj záujem asi najviac vytratil. Ale ak je to najväčší problém s filmom, nemám sa moc čo sťažovať. Skvelá práca Lee Isaac Chung. Takto si predstavujem skvelý film so silným príbehom. Hodnotenie: A (03.01.2021)

Na to, aké to má vysoké hodnotenia a chvályhodné komentáre, som očakával niečo oveľa lepšie. Originálne to síce bolo, ale po scenáristickej stránke to bola na môj vkus vcelku nuda. Väčšinu času sa nič zásadné nedialo, dialógy boli nemastné-neslané, mal som pocit, že celý čas sa točíme v tom istom kruhu, z ktorého niet úniku. Sem tam nejaká dobrá scéna, občas nejaký posun v deji, avšak nič výrazné. Emocionálnosť filmu pôsobila skôr interne ako externe, a to je možno aj dôvod prečo ma to až tak nechytilo. Nuž, budem asi zlý, ale 1*. (11.02.2021)