Jeho dům

Waw, waw a zase waw. Skvelý námet a ešte lepšie prevedenie. Začalo to ako ťažká dráma o utečencoch v novej krajine. Kde chcú začať od znova, ale to sa im nepodarí, lebo ich aj tam našli démoni minulosti. Takéto niečo som hádam ešte nevidel. Je to niečo neopozerane a v tejto dobe je to naozaj rarita stvoriť niečo také iné, originálne. Lakačiek tu bolo niekoľko a boli premakané, u niektorých som sa i strhol, čo sa mi už tiež dávnejšie nestalo. Kamera bola neuveriteľná, vnášala do filmu ešte ponurejšiu a temnejšiu atmosféru, to za kamerou dokáže či dokázal málokto. Herci sa do svojich rolí hodili, len bolo super, že sa film venoval hlavne dvom hlavným postavám a o ostatných zavadil len sporadicky. Film je hlavne o atmosfére a také ja mám veľmi rad a naozaj chválim, že sa nejedná o krvák, ale čisto o atmosférický snímok z postupne uvoľňovaným napätím. Niečo málinko k tej pätke chýbalo, ale i tak velká spokojnosť. (30.10.2020)

Takmer päťhviezdičkové temné podobenstvo, alebo ledva trojhviezdičkový horor. Technicky je to brilantné. K výške rozpočtu som sa nedopátral, úplne nízky ale teda asi nebol. Niektoré tie výjavy (u mňa vedie kuchyňa v červenej a scéna z plagátu) som musel sledovať opakovane. Fakt krása. A ten film toho povedal veľa. Ale nie je strašidelný. A myslím, že trochu chcel byť (aj keď o horor tu, samozrejme, ide až v druhej rade). Plánujem si to kuknúť znovu s tým, že idem sledovať drámu. Ps: Nie je vylúčené, že na Wunmi Mosaku si spomenú akademici pri nomináciách. (07.11.2020)

Nebolo to vôbec zlé a horor akoby lavíroval medzi psychárnou typu Stephen King a reálnym duchársko-zombie hororom. Celkom dobre sa mu podarilo spojiť všetky tieto prvky a vo výsledku sme dostali za lacný peniaz dobrý film. Rasová otázka je tu niektorými užívateľmi úplne zbytočne braná na zreteľ, pretože tento film nemá nič spoločné so žiadnou rasou a ani trochu nerieši otázku imigrácie. Alebo, keby ten pár boli namiesto černochov napríklad Indoslováci žijúci v Británii, menilo by to niečo na deji? Nie, ani trochu, hoci ten rozbitý dom by im sedel ešte viac. (03.11.2020)

Okorenenie tohto žánru utečeneckou tématikou je príjemným osviežením. Práve filmoví fanúšikovia by to mohli oceniť a neriešiť, či sledujeme bielych Američanov, žltých Japoncov alebo čiernych utečencov. Ale poďme k filmu... ten je viac sociálnou drámou ako hororom, napriek tomu príde na niekoľko mrazivých scén. Tempo je poslabšie, no vďaka dobrému neopozeranému hlavnému duu hercov tá hoďka a pol slušne zbehne. (09.11.2020)

Tyhle kousky asi nejsou pro mě. Jakmile se šrouby utáhly, tušil jsem, kam to bude směřovat. Tím nechci říct, že jsem tuhle metaforu o vině hned odhalil, ale jednoduše po dvou třech děsivých scénách jsem nepotřeboval další, přitom mě čekala ještě zhruba hodinka stopáže. Ale postupně. Manželský pár prchá z válkou sužovaného Jižního Súdanu do Anglie. Ovšem chladné rozbouřené moře jim vezme dceru. Smutní, ale odhodlaní v lepší příští se nenechají otrávit britskou imigrační politikou a dlouhé nejistotě, a nakonec je jim přidělen rozpadající se domek, se kterým ovšem není všechno v pořádku. A jakou roli v tom celém hraje prožité trauma? Nebo pocity viny? Atmosféra houstne, ale jak jsem psal, já to měl naopak. A ono se ani není čemu divit, když je Remi Weekes srovnávaný s jinými mladými (asi talentovanými) tvůrci jakými jsou Robert Eggers nebo Jordan Peele, jejichž kousky mi taky zrovna nesedly. Na první dobrou atraktivní, jinak ale hororová potrava, která mi úplně nechutnala. (23.01.2021)