Dítě z Parku jehel

Príbeh tej malej dievčiny bol silný, ale určite sa z toho námetu dalo vyžmýkať trochu viac. Film síce viacmenej po celý čas pôsobil smutným dojmom so všadeprítomnou zarmútenosťou a špinavosťou sveta, pričom sa sem tam dostaví aj nejaká emocionálne pôsobivejšia scéna, no bohužiaľ sa to po celý čas drží tak nejak pri zemi, nezachádza to do krajnosti, nijak to nestupňuje a nenastane ani žiadna katarzia. Čo je určite škoda, pretože začiatok ma dosť navnadil (keď sa poprvýkrát na obrazovke objavil imaginárny kamarát, vyšla mi slza), ale postupne moje "nadšenie" už len padalo. Celkovo ide o solídny film, ktorý však nepatrí medzi tie najdepresívnejšie filmy, aké som videl (aj keď by už len z princípu mal). Najviac sa mi na filme páčila hlavná hrdinka (naozaj obdivuhodný výkon) a jej imaginárny kamarát. (09.06.2022)

Aká matka, taká dcéra... Film mal skvelý potenciál, dokonca podložený reálnymi okolnosťami Platzspitzu, o ktorom som doteraz ani len netušil. Chápem, že Mia bola až príliš upätá na svoju matku, ale aby ju chránila a zastávala sa jej aj po toľkých sklamaniach, to som akosi nechápal. Obzvlášť, keď ten jej otec vyzeral vcelku solídne. Sandrine sa mi totálne hnusila! Taká feťka si vôbec nezaslúžila dieťa ako je Mia. Tá bola úplne bezbranná, ale prekvapilo ma, že aj keď videla ako mamu ničia drogy, tak sama neváhala kadečo vyskúšať, aj keď skôr kvôli tomu, aby zapadla. Film bol drsný a zároveň smutný. Ale myslím, že tento príbeh mal rozhodne na viac ako bolo odprezentované. (04.05.2022)

Láska dieťaťa k matke je pekná vec, ale aj tá má svoje hranice a myslel som, že v prípade Mie tie hranice neexistujú vôbec. Po všetkých tých rokoch, čo si musela s matkou vytrpieť a stále je ochotná ju kryť, že opäť berie a ešte jej zháňať matroš... To si vážne myslela, že jej tým pomáha a že to z nich urobí skvelú rodinku? Zjavne detská naivita. Zvláštny aj postoj sociálky, že nevadí, že je jej mama každý druhý deň zdrogovaná takmer do mŕtva a detská izba obsahuje jeden matrac a nič viac, ale keď dieťa povie, že chce byť s matkou, tak bude s matkou. Každopádne ďalší silný príbeh o smažkách, tentoraz z detského pohľadu. (16.07.2021)

Filmová výzva číslo dvě v karanténě - průzkum světové kinematografie, Švýcarsko. Zatím nejlepší snímek, který jsem měl možnost v rámci virtuálního Das Filmfestu. Neměl jsem tušení o curyšském parku jehel. Nedovedu si představit, kolik dětí kvůli tomu přišlo o rodiče, o klidný život, o obyčejné dětství a dospívání. Tento snímek věrohodně zobrazuje osud jednoho takového dítěte, konkrétně sympatické dívky Mii. Líbí se mi, že film netlačí na pilu a i když divákovi trhá srdce, čeho je svědkem, je mu to postupně dávkováno, nejedná se o naturalistickou stominutovou sekvenci. Film zdobí výkony hlavních dvou hereček a za nejsilnější scénu považuji tu se stíracími losy. Vynikající filmový zážitek. (14.11.2021)

Silna a emotivna svajciarska drama,ktora zobrazuje smutny pribeh jedenastrocneho dievcata,ktore zije len s matkou,ktora je zavisla na drogach a nevie sa o svoju dceru postarat,ono je to skor naopak,ona sa stara o nu,ich domacnost vyzera ako smetisko a zivot je dennodenny boj o prezitie,musim vyzdvihnut vynikajuci herecky vykon Luny Mwezi,ale i Sarah Spale to zahrala velmi dobre,ona vazne vyzera ako fetacka,takyto ludia si nezasluzia mat deti a prajem im len jedno,ale to si domyslite,este chvalim hudbu pouzitu vo filme,pacila sa mi,takze udelujem jasnych pat hviezd...:-) (25.04.2022)