Jánošík I., II.

Je to veľkolepý film, tie prachy na výpravu na ňom vidno a pri pozeraní si poviete "konečne", teda že sa nešetrilo tam kde sa zvykne v slovenskom filme. Kulisy i scenérie sú presvedčivé. Bielik vedel ako s témou naložiť, lebo Jánošíka žral a dá sa povedať, že mu isté zjavné príbehové nezdary či odbočky možno odpustiť. Je cítiť jeho zapál pre Jánošíka, ktorého príbeh začal rozprávať od útlych čias, od detstva. Je škoda, že sa mu venoval len krátko a preskočilo sa i jeho dospievanie. Poteší enkláva výborných slovenských hercov, z ktorých treba určite vypichnúť herectvo Filčíka či Blaškoviča. Bavilo ma sledovať počiny jánošíkovskej družiny, ktorej veliteľ boj zjavom pravý Jánošík, no len priemerný herec. Svojich kumpánov strhne, no diváka nie až tak. Veľmi dobre je spracovaný koniec. Legendy o krčmárkinom spiknutí s hrachom, na ktorom Jánošík korčuľuje, boli vynechané a hrach samotný hral už len minimálnu rolu pri zlapení. Záverečné zábery s množstvom ľudu zúčastneného na poprave sú skvele nasnímané a dotvárajú dôstojnú poklonu vraj národnému hrdinovi :) (20.10.2020)

Kto by hádzal chlebom, kameňom lepšie trafíš...aj sériu filmov o Jánošikovi si budem musieť zkompletizovať, avšak podobne ako Arsenal83 aj ja som presvedčený že práve toto spracovanie je tým najlepším. Film ktorá ma bavil ako dieťa, baví ma aj teraz keď ho do svojho vysielania zaradila Hnoj Plus a bude ma baviť aj ako seniora. Rozhodne patrí k najlepším filmom, ktoré sme na Slovensku vytvorili. (18.12.2021)

Bielikovo spracovanie slovenskej legendy vykazuje všetky črty diváckeho blockbusteru, od nákladnej výpravy, cez prísluchajúce farebné a širokouhlé spracovanie (použité vôbec prvý krát v dejinách slovenskej kinematografie), po „žánrové“ klučkovanie medzi akčne dobrodružným výrazivom obohateným o dramatické dejové zvraty, podopreté o humanistické posolstvo potreby rovnosti a slobody interpretované v socialistickom duchu. Chýbať nemôže ani (aspoň fragmentárne) zobrazenie milostného vzťahu medzi Jánošikom a Terezou, čoby vedľajší dejový plán. (28.08.2010)

Hned na začátku prvního dílu mě zaujalo, jak klouček chytá orla skalního (Aquila chrysaetos). To jsem v dětství nikdy nezkoušel. Ale raději nebudu rozvádět, co všechno jsem chytal, protože bych skončil u toho, že pamatuji doby, kdy v potocích žili raci a kdy byl přástevník medvědí nebo okáč bojínkový běžný motýl. Dnes tu pro změnu máme klíněnku jírovcovou, časy se mění. Ale ať se mění jak chtějí, mentalita vrchnosti zůstává pořád víceméně stejná jako v době, v níž se odehrává děj filmu: páni umějí akorát tak odírat a buzerovat lid. Proto i dnes působí postava Jánošíka tolik sympaticky. Moc pěkný a působivý film, jehož myšlenkové poselství nestárne. Jako kontrapunkt připojuji pár veršů ze sbírky Federalizační poezie (?) od Karla Kryla. Cituji zpaměti, takže možná ne zcela přesně: „Zahučely lesy / Jánošíku, kde jsi? / V posteli já ležím / kritizuji režim.“ (22.11.2022)

Mundus vult decipi. Film o najväčšom slovenskom zbojníkovi nie je historizujúcim pohľadom. Je Jánošíkokm, ako ho ľudia poznajú a chcú poznať aj naďalej. Je úplne ľahostajné aká bola pravda. Paľo Bielik sa vydal cestou ľudovej legendy a urobil dobre. Je lepšie mať dvojmetrového Jánošíka, než nejakého zákrpka. S Kuchtom mu stávka na neherca vyšla. Ostatní sa snažili, ale bolo to také provinčné, opozerané a niekde to už riadne zaškrípalo. Dosť ma pobúrili tie stavby, o ktorých som čítal, že sa filmári ani nenamáhali ich odprataním z Vrátnej doliny. Pokusy o slovenský Hollywood považujem vždy za šliapnutie vedľa. Tento Jánošík je ozajstnou klasikou. Každý by ho mal vidieť, ani jeden by ho nemal považovať za jeden z najlepších slovenských filmov. (10.05.2015)