Místo na výsluní

Elegantne vyšperkovaná klasika, ktorá je dômyselnou fúziou dramaticky vystavanej melodrámy, citlivej romantiky a temného noiru. Tam, kde Hitchcock zachádza až do prílišnej prekombinovanosti, pôsobí Stevensove dielo ako rafinovaný chameleón, ktorý strieda žánre, motívy a miesto uponáhľaného vŕšenia na seba si vypočítavo zvraty šetrí pre ten najvhodnejší okamih. George Eastman je Stevensovou verziou titána, romantického hrdinu zmietaného osudom, ktorý sa pokúša o narušenie tradičného chodu spoločnosti, keď ako člen rodu z vyššej spoločnosti, avšak pôvodom z chudobnej rodiny začína chodiť s radovou robotníčkou - navyše pracujúcou pre jeho bohatého strýka. Stevens deformuje demokraciu v zmysle "všetci sú si rovný" ako nemožnosť skĺbenia spoločenského postavenia obyčajnej ženy a muža síce chudobného, ale patriaceho do vyšších kruhov. Tiež sa pohráva s industriálnym kapitalizmom - pásovej výrobe nepodlieha len priemyselná výroba, ale aj zábavný priemysel - kiná, produkujúce zamilované páry a fungujúce ako masová sériová atrakcia. To všetko v priamom kontraste voči možnostiam a zábavkám miestnej smotánky. George je však romantickým hrdinom aj v inom zmysle - jeho postava je komplikovaná rovnako ako jeho vzťah, do ktorého sa priplieta ďalšia žena, tentoraz výnimočne z podobného postavenia. Táto skutočnosť ho zavaľuje ako dva sizyfovské balvany na srdci zároveň. George prichádza o veľkú časť diváckych sympatií, pretože je pozmenený takmer do podoby bezcharakterného monštra vo vzťahu voči prvej žene, zároveň však divák jeho ambície a túžby chápe; rozumie mu. Keď dôjde k osudnej scéne na jazere (ktorá je pôsobivá a vťahujúca nevšedným spôsobom), divák je na polceste medzi jeho odsúdením a absolútnym pochopením. Stevens tieto pocity ešte prehlbuje a nakoniec necháva diváka s ním súcitiť. Snáď najemotívnejší je úprimný dialóg medzi Montgomery Cliftom a Shepperdom Strudwickom v obývačke domu pri jazere, ktorý absolútne postráda pátos a ďalšie znechucujúce ingrediencie, a je úplným vyznaním postavy, akému sa v histórii filmu len ťažko hľadá obdoba. Jemná psychologická linka vedie k vnútornému kolapsu Cliftovej postavy a v závere sa miesto naivného zakončenia dostavuje len smútok a pocit nezvratnej skutočnosti. Absolútne precízne vystavaný príbeh podoprený perfektnou réžiou a doslovnými hereckými výkonmi hlavných predstaviteľov, tak ako to má byť. 95% P.S.: Elizabeth Taylor žiari. (11.06.2014)

Jaký je rozdíl mezi Americkou tragédií a Místem na slunci? Asi žádný, jedno se přelévá do druhého a končí týmž. Neubránil jsem se pocitu spřízněnosti George Eastmana s Julienem Sorelem a Meursaultem (měl vůbec nějaké křestní jméno?) S rozdílem snad jen v tom, že oni mluvili stále pravdu a George jen lhal (ale nejenom on!) - to však na věci moc nemění, konec je stejný. Dá porota přednost tirádám prokurátora před sofizmaty obhájce? Ano, připomíná mi to Cizince, ale Cizince mi připomíná teď už skoro všechno. Dále viz Matty, až na to, že moje hodnocení je o 10% vyšší. (29.05.2014)

Úžasná adaptácia Americkej tragédie s prekrásnou Elizabeth, ktorá asi najlepšie pretavila to všetko, čo Dreiser chcel svojím románom povedať. Nie je to len dramatický príbeh samotný, je to poukázanie na spoločenskú situáciu a sociálne statusy zainteresovaných. Samozrejme, je tu trocha odklon viac do romantična, ale to vôbec nevadí. Bravúrne spracovanie, skvelé herecké výkony, jeden z naj filmov 50.-tych rokov. (18.05.2021)

Toto bolo pre mňa naozaj ťažké pozerať. Úžasne zobrazili to, čo človek pozná v živote sám, keď urobí chybu a v návale nerozumu sa ju snaží zažehliť inou chybou. Obvykle ešte väčšou. Akoby nastavili zrkadlo. Zodpovednosti. A ako ukázali tú temnotu vo vnútri človeka, ktorého ťaží svedomie. Naraz nemôže mať radosť z ničoho krásneho naokolo. Je mu to vzaté. Totiž, vzal si to sám. Strašný film. Ten ide do čierneho. (13.11.2020)

,,V AKEJ OBLASTI PRACUJE VÁŠ MANŽEL?" ,,JE ELEKTRIKÁR." ,,TO NIE JE AŽ TAKÝ ZLÝ OBOR. JE NABITÝ PRÍLEŽITOSŤAMI." __ Trvalo mi viac než štvrť roka odkedy som si nahral tento film v TV a konečne pristúpil k jeho pozretiu, napriek tomu, že pozitívne hodnotenia užívateľov predpovedali nadpriemerný filmový zážitok. A naozaj, George Stevens nakrútil vynikajúce, od začiatku pútavé, takmer nadčasové dielo, ktoré je pritom pozoruhodným a konzistentným spojením viacerých žánrov. Začína ako romantická dráma, kde láska musí prechádzať kamenistou cestou sociálnych rozdielov, aby sa pretavila do temného trileru (bol by som zvedavý, ako by celú túto časť filmu nakrútil Hitchcock) s následným posledným dejstvom súdnej drámy a konečného rozsudku. Atribútov typických pre noirové dielo je vo filme minimum, Taylorka napriek všetkým predpokladom byť plnokrvnou famme fatale je ,,len" úprimne milujúcou ženou a celú dramatizáciu príbehu tvoria všeobecné spoločenské predsudky nútiace hlavného hrdinu v snahe kariérneho rastu (a svojho miesta na slnku) siahať k morálnemu konfliktu s jednoznačnými následkami. V neposlednom rade má dielo aj silné formálne kvality. Čiernobielej kamere nechýba prelínanie obrazov i sofistikované kompozície obrazu a Waxmanova hudba je niekedy absolútne nenápadná, inokedy zase fantasticky prehlbuje filmovú naratívnosť (keď George počuje o ľudoch utopených v jazere, vďaka hudbe presne vieme, čo si zaumienil) takže aj Oscary boli udelené po zásluhe. Len toho za kostýmy by som radšej vymenil za najlepší film. (289. hodnotenie, 32. komentár k filmu) (30.01.2014)