Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Slavná filmová adaptace Dreiserovy Americké tragédie.
Příběh George, mladíka z chudých poměrů, který dostane práci v továrně bohatého strýce, a když se naskytne šance společenského vzestupu, obětuje lásku tovární dělnice ve prospěch vztahu k bohaté dívce. (oficiální text distributora)

Recenze (80)

corpsy 

všechny recenze uživatele

Ako film, to možno brať všetkými desiatimi. Kompozícia záberov a scén ( kamera, strih a zvuk ) je brilantne dovedená k maximálnej spokojnosti diváka. Ako príbeh, to možno brať z rôznych strán, pravdepodobne sa tu dočkáme rozdelenia diváctva do niekoľko skupín, či už ide o pohlavie, spoločenské postavenie, myšlienkové pochody. Tak či onak, preceňovanie je na mieste. ()

FilmFan24 

všechny recenze uživatele

Bezchybný Montgomery Clift v roli mladíka, který tak moc chce mít to svoje "místo na slunci". Filmová adaptace Dreiserova románu se v první polovině tváří jako tuctové romantické drama, které poté nerušeně přejde do velice temné noirové atmosféry. Výborná kompozice černobílých záběrů, které místy velice vynalézavým způsobem předjímají příští děj aniž by z něj vyzradily co se stane. ()

Reklama

kaylin 

všechny recenze uživatele

Silné drama o tom, že zamilovat se a zamilovat se je prostě něco jiného. První dívka není to pravé, ale ta druhá, to už je něco jiného. Aby ne, když je to Elizabeth Taylor. Dramatický příběh, kterému vévodí naivní a možná trochu hloupý George Montgomeryho Clifta, který dokazuje, že nebyl jen hezounek. ()

radektejkal 

všechny recenze uživatele

Jaký je rozdíl mezi Americkou tragédií a Místem na slunci? Asi žádný, jedno se přelévá do druhého a končí týmž. Neubránil jsem se pocitu spřízněnosti George Eastmana s Julienem Sorelem a Meursaultem (měl vůbec nějaké křestní jméno?) S rozdílem snad jen v tom, že oni mluvili stále pravdu a George jen lhal (ale nejenom on!) - to však na věci moc nemění, konec je stejný. Dá porota přednost tirádám prokurátora před sofizmaty obhájce? Ano, připomíná mi to Cizince, ale Cizince mi připomíná teď už skoro všechno. Dále viz Matty, až na to, že moje hodnocení je o 10% vyšší. ()

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Elegantne vyšperkovaná klasika, ktorá je dômyselnou fúziou dramaticky vystavanej melodrámy, citlivej romantiky a temného noiru. Tam, kde Hitchcock zachádza až do prílišnej prekombinovanosti, pôsobí Stevensove dielo ako rafinovaný chameleón, ktorý strieda žánre, motívy a miesto uponáhľaného vŕšenia na seba si vypočítavo zvraty šetrí pre ten najvhodnejší okamih. George Eastman je Stevensovou verziou titána, romantického hrdinu zmietaného osudom, ktorý sa pokúša o narušenie tradičného chodu spoločnosti, keď ako člen rodu z vyššej spoločnosti, avšak pôvodom z chudobnej rodiny začína chodiť s radovou robotníčkou - navyše pracujúcou pre jeho bohatého strýka. Stevens deformuje demokraciu v zmysle "všetci sú si rovný" ako nemožnosť skĺbenia spoločenského postavenia obyčajnej ženy a muža síce chudobného, ale patriaceho do vyšších kruhov. Tiež sa pohráva s industriálnym kapitalizmom - pásovej výrobe nepodlieha len priemyselná výroba, ale aj zábavný priemysel - kiná, produkujúce zamilované páry a fungujúce ako masová sériová atrakcia. To všetko v priamom kontraste voči možnostiam a zábavkám miestnej smotánky. George je však romantickým hrdinom aj v inom zmysle - jeho postava je komplikovaná rovnako ako jeho vzťah, do ktorého sa priplieta ďalšia žena, tentoraz výnimočne z podobného postavenia. Táto skutočnosť ho zavaľuje ako dva sizyfovské balvany na srdci zároveň. George prichádza o veľkú časť diváckych sympatií, pretože je pozmenený takmer do podoby bezcharakterného monštra vo vzťahu voči prvej žene, zároveň však divák jeho ambície a túžby chápe; rozumie mu. Keď dôjde k osudnej scéne na jazere (ktorá je pôsobivá a vťahujúca nevšedným spôsobom), divák je na polceste medzi jeho odsúdením a absolútnym pochopením. Stevens tieto pocity ešte prehlbuje a nakoniec necháva diváka s ním súcitiť. Snáď najemotívnejší je úprimný dialóg medzi Montgomery Cliftom a Shepperdom Strudwickom v obývačke domu pri jazere, ktorý absolútne postráda pátos a ďalšie znechucujúce ingrediencie, a je úplným vyznaním postavy, akému sa v histórii filmu len ťažko hľadá obdoba. Jemná psychologická linka vedie k vnútornému kolapsu Cliftovej postavy a v závere sa miesto naivného zakončenia dostavuje len smútok a pocit nezvratnej skutočnosti. Absolútne precízne vystavaný príbeh podoprený perfektnou réžiou a doslovnými hereckými výkonmi hlavných predstaviteľov, tak ako to má byť. 95% P.S.: Elizabeth Taylor žiari. ()

Galerie (70)

Zajímavosti (6)

  • Snímek byl natočen na motivy stejnojmenného románu Theodora Dreisera, kerý byl inspirovaný skutečnou událostí. [Zdroj: Cinema] (Terva)
  • Premiéra filmu se konala v Graumanově Čínském divadle v Hollywoodu 14. srpna 1951 a reakce kritiky i diváků byla jednoznačná – skvělý film. [Zdroj: Jiří Žák – kniha Elizabeth Taylorová – Nebezpečný život] (Pavlínka9)
  • Režisér George Stevens nutil Elizabeth Taylor opakovaně skákat do ledového jezera, přestože její matka protestovala, neboť Elizabeth měla zrovna menses. Sara Taylor jako starostlivá matka se údajně bála, možná trochu přemrštěně, že její dcera po té scéně nebude moct mít děti. Nechala proto do dceřiných smluv připsat, že nemusí první dva dny menstruace pracovat, a klauzule zůstala ve smlouvách ještě dvacet let. Této klauzule Elizabeth Taylor také později využívala v natáčení velkofilmu Kleopatra (1963). [Zdroj: J. Randy Taraborrelli – kniha Elizabeth] (Pavlínka9)

Reklama

Reklama