Reklama

Reklama

VOD (1)

Obsahy(1)

Dvaačtyřicetiletý novinář Richard Boyle informuje v roce 1980 o občanské válce v malé středoamerické zemi El Salvador. Vláda prezidenta Duarta bojuje za podpory USA proti levicové revoluční Frontě národního osvobození Farabunda Martího. Její stoupenci jsou likvidováni eskadrami smrti, řízenými armádou. Richard Boyle prožívá boje z bezprostřední blízkosti a stává se dokonce svědkem zavraždění arcibiskupa Romera. Po těchto zkušenostech se rozhodne uprchnout se svou přítelkyní Marií do Kalifornie. (oficiální text distributora)

(více)

Videa (2)

Trailer 2

Recenze (182)

Lacike 

všechny recenze uživatele

Divna komedia, ktora postupne zvaznie a obcas sa snazi poukazat na nejake tie vojnove svinstva, ale robi rovnako grobianskym spôsobom ako su jeho dve hlavne postavy. Obcas to je vdaka hercom celkom sranda, ale prilis tento grobiansky humor k vaznej teme nefunguje. Mozno keby to bolo komicke nonstop, ale vo filme sa neustale striedaju vazne sceny s humornymi a vysledok je divny mismas a pre mna aj jedna velka nuda. 4/10. ()

eLeR 

všechny recenze uživatele

Hodný kus filmu sledujeme ako Richarda dostávajú zo sračiek, potom on niekoho vyťahuje zo sračiek, medzi tým pije, fetuje, užíva si so ženami, kričí a nič poriadne nerobí. Na pozadí tohto NIČ môžeme sledovať občiansku vojnu, ktorá hádam len na pár okamžikov, vo filme ani nemá hlavné slovo. Veľké sklamanie. Jediné čo ma bavilo bol výkon Jamesa Woodsa. Malarkey to v komentári vystihol úplne presne. ()

Reklama

*CARNIFEX* 

všechny recenze uživatele

Oliver Stone v tomto snímku ešte ako tak decentne, v malých dávkach, sa snažil divákovi podať, akých zverstiev sa dopúšťali vojská USA na územiach iných štátov. Ten skutočný diamant však spočíva v dokumentárnom snímku - Neznámé dějiny Spojených států. Toto je stále taká jemná, mierne idealistická, vojenská rozprávka, pre nenáročných. ()

NinonL 

všechny recenze uživatele

Film natočený podle skutečného příběhu z roku 1980. Životem znechucený novinář Richard Boyle odjíždí se svým cynickým přítelem DJ-em do El Salvadoru, aby zde natočil senzační reportáže o zdejší vojenské diktatuře, o vraždě arcibiskupa Romera a o utrpení místních občanů. Hlavně však touží po změně celého svého života, se kterým není zdaleka spokojen. Chce také najít svou bývalou lásku, pokornou a skromnou Marii, kterou si chce odvézt do Států. Situace v zemi však oba američany velmi překvapí, je mnohem závažnější, než je ve světě známo. Boyle se snaží navázat kontakt s oběma bojujícími stranami, aby měli co největší prostor pro fotografování a zpracovávání příběhu. Musí nicméně vyhovět také jim, protože oba tábory trvají na prezentaci v jejich prospěch. Díky tomu Boyle proniká i do podstaty celé genocidy a odkrývá vliv USA na situaci ve Střední Americe. Stává se svědkem brutální války mezi stoupenci prezidenta Duarteho a levicovými partyzány Farabunda Martiho a poprvé v životě začne pociťovat soucit a empatie. Proto se rozhodne zemi opustit a Marii vzít s sebou za každou cenu (i kdyby se s ní měl oženit). Nastupují spolu do autobusu směr mexická hranice, ale jejich společná cesta není možná. ()

Marek1991 

všechny recenze uživatele

Tento film je pre mňa znak toho, že Stone stojí na strane ľudských práv a spravodlivosti a keď ide do tuhého, tak sa nebojí skritizovať všetky bojujúce strany a poukázať na to, čo svojím zlom spôsobujú a pritom zostáva sám. Kto ho obviňuje z ľavicových postojov, tak nevidel tento film alebo Stonea nikdy nepochopil. Nádherný rozhovor sa vedie pri myslím, že to je hotel v tomto filme, kde postava fotografa jasne hovorí, keď ju nálepkujú ako ľavičáka, že možno ním je, komunistom však nie je a spomína prečo treba stáť na strane spravodlivosti aj proti vlastným. Pašovanie dievčaťa s dieťaťom je znak toho, že hranice preňho neexistujú, zabitie kresťanského kňaza, ktorý brojil proti útlaku je jasným znakom toho, že cirkev nie je žiadna pravicová inštitúcia a mala by sa postaviť tak proti diktatúre z jednej, či druhej strany a nepaktovať s nimi, lebo Božie zákony sú viac než akékoľvek iné pozemské. Film končí smutne, Stone tak ide proti zabehnutým postupom opäť. Aj keď tento film je inšpirovaný skutočnými udalosťami, Stone si vybral práve tieto a tým jeho kresťanským pohľadom, o ktorý zrejme neusiloval, ale to tak cítil, u mňa vyhral. Herecky presvedčivé, dejovo to nie je žiaden veľký vojnový film, aj keď bojové scény má riadne. Ja to považujem za veľmi objektívny film a o tom svedčia slová hlavnej postavy, ktorá kritizuje ľudové gardy pri tom, ako popravujú zajatých vojakov, že sú takýmto správaním rovnakí ako oni, s čím súhlasím a to je znak toho, že Stone sa tu nepostavil na stranu jednania, akým operovali komunisti, či Che Guevarra. To, že v súčasnosti na nich ukazuje s väčšou úctou asi možno pripísať faktu, že už je otrávený z toho, čo robia USA a že nemajú protivníka, ktorý by im zatrhol ich vykorisťovacie plány. USA vtedy pustošili svet svojimi nastrčenými diktátormi, robia to vlastne aj teraz. Každý kto nie je naivný vie, že ide iba o moc a peniaze a Božie zákony sú pošliapavané a zosmiešňované a tu treba povedať, že aj stranou ľavice, ktorá volá po slobode, no často siahne po rovnakých metódach ako tá pravicová. Toto je podľa mňa silné a nedocenené dielo, lebo nestojí ani na pravicovej, či ľavicovej strane a tak sa v ňom mnohí dnešní ohlúpnutí, či zmanipulovaní ľudia nevedia nájsť. Trocha viac konverzačné dielo, s tými nadávkami, ktoré nemám rád a určitými nedobrými postojmi a jednaním, no napriek chybičkám krásy pre mňa veľkolepé dielo. ()

Galerie (44)

Zajímavosti (13)

  • Ačkoliv se film dočkal chvály kritiků, nedostal se do ditribuce v celých Spojených státech. Nicméně později byl znovu uveden, když v kinech uspěla Četa. (StarsFan)
  • Podle Jamese Belushiho, představitele doktora Rocka, na místě natáčení nebyly zabezpečeny žádné produkční karavany ani líčení pro herce. Belushi přiznal, že v některých scénách filmu dokonce měl na sobě i vlastní oblečení. (Aelita)
  • Scéna s vytažením zachráněné cívky fotografického filmu z podpatku byla Jamesem Woodsem, hrajícím novináře Richarda Boyleho, zimprovizována. To velice rozčililo Olivera Stonea, protože to byl poslední záběr potřebný pro film a protože měl na jeho natočení jen jeden pokus. Přesto Stone tuto scénu ponechal v konečném sestřihu a později se dokonce přiznal, že patří k jeho oblíbeným. (Aelita)

Reklama

Reklama