Můj svět

Harvey Pekar byl hodně jinej, než tak běžnej člověk bejvá. Na druhou stranu právě ta neortodoxnost donutila tvůrce k tomu, aby o něm vyprávěli film. Paul Giamatti tak rozjíždí další ze svých intelektuálních rolí, kterou si občas střihne i samotný Harvey Pekar. Takže tu Pekara někdy hraje Giamatti a někdy si ho hraje i on sám. Do toho se tu promítá i svět komiksů a fakt, že na scéně je více bláznů, než je obvyklé, což je v rámci filmu v pořádku. Jakmile nahodíte na jeho tóninu, zaručeně Vás uspokojí. (01.02.2015)

Životy samotárov, outsiderov, neviditeľných bytostí, obklopených jednotvárnosťou, z ktorej sa niektorí snažia vymaniť, iní si vybudovali svoj vlastný, nepreniknuteľný vnútorný svet, z ktorého nechcú, alebo majú strach, uniknúť. Harvey Pekar bol jedným z nich, jedným z nás, priemerným, nevýrazným a obyčajným, no dokázal niečo, čím si získal pozornosť a tisícky priaznivcov. Prekonal svoj tieň a unikol z bezodnej priepasti zabudnutia. Film, ktorý rozpráva jeho príbeh, je klasickou nezávislou, úprimnou vtipno-smutnou sondou do života Harveyho, plniaceho si svoj sen o úspechu na základe svojho jednoduchého, každodenného putovania po uličkách svojej existencie. No nejedná sa o klasicky poňatú biografiu, príjemným oživením klasickej schémy filmov o životnej dráhe jedného človeka je vizuálna stránka filmu priamo vychádzajúca a čerpajúca z Pekarovej komiksovej tvorby, čím vzniká veľmi originálny film-komiks, v ktorom nechýba ani reálna postava Harveyho Pekara. Postavy snímky sú príjemnou zmesou životných stroskotancov, hľadajúcich i prežívajúcich, ktorí sú však pre bežného diváka (mňa) oveľa lepšou a sympatickejšou variantou ako prototyp klasického nepremožiteľného hrdinu. American Splendor je film, ktorý najviac ocenia ľudia, netrpiaci fóbiou z vlastnej priemernosti, príbehom o človeku, ktorý na nej postavil piliere svojho úspechu. (07.08.2010)

Hoci American Splendor predstavuje film natočený podľa komiksu, v prvom rade ide o čosi iné, a totiž o jeden z mála filmov, ktorého forma je plne súvsťažná s formou komiksovej predlohy. Harvey Pekar, osobne sa vo filme vyskytujúci, hneď úvodom upozorní divákov, že v prípade hlavného hrdinu nepôjde o žiadneho superhrdinu, akoby si tým potreboval utvrdiť a postaviť sa do protipólu voči komiksu takému, aký ho má zadefinovaný najväčšia časť ľudí. Film pracuje s intertextualitou ako výrazivom postmoderny na veľmi podstatnej úrovni. Má dve príbehové línie, jedna sa venuje Harveymu Pekarovi, hranému, v podaní Paula Giamattiho, tá druhá je zameraná na samotného autora, odohráva sa akoby v zákulisí, je dokumentárna. Pekar tu glosuje samého seba, je vševediacim rozprávačom filmu, pretože rozpráva o sebe samom, dokumentárne a hrané pasáže sa dopĺňajú a vytvárajú jeden celok. To, čo Pekar povie do kamery, utvrdzujúc tým v divákovi jednu z identifikačných čŕt postmoderny, scudzujúci efekt, to sa v nasledujúcich minútach odohrá v hranej podobe. Štylizácia do komiksovej podoby je zrejmá hneď počas úvodných titulkov, kde nám tvorcovia predostierajú vzájomný vzťah dvoch umeleckých druhov, komiksu a filmu, veľmi originálnym spôsobom, v ktorom len potvrdzujú tvrdenie, že jeden komiksový panel je ekvivalentom jedného filmového záberu, a tento fakt vysvetľujú na príklade, kedy je kamera v detailoch zameraná na jednotlivé statické panely komiksu, ktoré sú vo filme v dĺžke trvania jedného záberu na chvíľu rozpohybované. Rámček, ako ďalší štylistický prvok komiksu, je vo filme prítomný celé jeho trvanie, je použitý hlavne na začiatku takmer každej kapitoly, nazvyme si to tak, ak tou kapitolou myslíme jednotlivé hrané sekvencie, ktoré sú niekedy prekladané dokumentárnymi. Uvádza nám rok odohrávania sa tej-ktorej kapitoly, prípadne rozprávačsky ozrejmuje čosi dôležité. Štylizácia je dotiahnutá do dokonalosti v scéne, v ktorej sa živá postava hraného Harveyho Pekara pohybuje v kreslených paneloch komiksu. 90% (17.06.2013)

Skutočne prazvláštny film o inej strane "amerického sna". Film robí výborným hlavne formálna originalita, skvelý scenár a v neposlednom rade výkon Paula Giamattiho - ten chlap je neskutočný a neviem, či ho mám obdivovať alebo skôr poľutovať, tých svojich životom zdeptaných looserov hrá totiž tak presvedčivo, až mi pripadá, že aj on je v skutočnosti taký :-)... Plný počet ale nedám, a to z jediného dôvodu - k ľuďom ako Harvey Pekar alebo jeho manželka jednoducho nemôžem cítiť sympatie. Niektorí viac a niektorí menej, ale v zásade všetci ľudia sú sami strojcami vlastného šťastia alebo nešťastia. Ak niekto celý život nadáva na to, že chudáčik je len tuctový úradník a má ťažký život, ale nemá guráž sa proti tomu postaviť a urobiť s tým niečo, je to len a len jeho chyba a ja nemám dôvod ho za to nejak ľutovať alebo súcítiť s ním... 8/10 (19.06.2006)

Ok, chápu. Ano, prolínání nudného a nezáživného života s komiksovými okénky a skutečným autorem komkisů je inovativní. Ano, nemusí být člověk superman, aby mohl žít nějaký život, ale hlavně svůj život. Beru to. Ale nemám rád komiksy, nemám rád ubrečené a neustále si zoufající lidi, a i když je Giamatti fajn, tady prostě žel nemá co hrát. Jako - chce to nějaký konflikt, chce to nějaké směřování, jinak je to jen sled více či méně, spíše méně, zajímavých scének. Natočit něco o obyčejném člověkovi jistě jde, ale musí se to vzít za správný, narativní konec. Tohle mne prostě nezaujalo, nechci, děkuji. (13.05.2016)