Nikam zvlášt

Tak "Nowhere Special" je ukážkový príklad drámy, ako sa majú správne točiť filmy. V jadre ponúka jednoduchý a úprimný príbeh, nepotrebuje tlačiť na city, nepotrebuje všetko vysoko komentovať a vysvetľovať a necháva diváka často pochopiť dôležité veci len z toho, čo sa nám odohráva priamo pred očami. Je tu veľké množstvo scénok, ktoré mi ostanú z tohto filmu v pamäti. Najmä asi časť, keď dá Michael Johnovi sviečku pri tvorbe narodeninovej torty. V tej scénke bolo spracované úplne všetko. No v tomto filme je ich oveľa viac. Čo na filme oceňujem najviac? James Norton podal absolútne excelentný herecký výkon, no najmä všetky scénky medzi ním Danielom Lamontom pôsobia veľmi úprimne. Nemal som ani na sekundu problém uveriť, že sledujem príbeh skutočného otca a skutočného syna. Ich vzťah je to, čo robí tento film skvelým. Ich dialógy ho takisto robia skvelým. Je úžasné sledovať ako si John uvedomuje, že niektoré veci musí povedať nahlas a svojmu synovi správne vysvetliť. Pretože je to veľmi dôležité. Záver filmu? Jeden z mojich najobľúbenejších za celý rok. Úprimne som dúfal, že to k tomu dospeje a som vďačný, že to tak bolo. Pretože tak by som sa asi rozhodol aj ja. Neviem vôbec čo mám tomuto filmu vytknúť. Je v ňom obsiahnuté absolútne všetko. A tie emócie nie sú násilím ťahané skrz uplakané scénky alebo dojímavú hudbu. Film ich necháva úprimne vyznieť a vďaka tomu aj my môžeme byť úprimne dojatí. Tak by to malo v drámach byť. Hodnotím ako jeden z osobných filmových highlightov roka. Hodnotenie: A+ (21.08.2021)

Námet fajn, hoci nie úplne originálny. Ale celá atmosféra filmu a jeho spracovania ma vôbec neupútala. Na môj vkus to bolo celé riadne ťažkopádne a nezáživné. A hoci bol osud Johna doslova tragický, takmer tomu chýbal akýkoľvek sentiment. A hoci nie som fanúšik zbytočného pátosu, tu bol viac ako vítaný. Ale čo už, možno to niekomu bude pasovať viac. Mne veru vôbec. (21.02.2022)

Silné téma, slabé zpracování. 1)  Film má dvě velké přednosti: silné téma a 35letého sympaťáka Jamese Nortona._____ 2)  Snímek předestřel situaci a pak jen sledujeme, jak se onen okamžik přímočaře blíží. Téma bez výrazného děje a pointy mi přijde vhodné spíš pro čtyřicetiminutovou povídku._____ 3)  U některých komentátorů mám pocit, že se vyjadřují spíš k situaci jako takové, než k jejímu filmovému uchopení. (21.03.2023)

Bratia Dardenneovci alebo Ken Loach by na vec išli inak a nakrútili by sociálnu drámu kritizujúcu neschopnosť úradov pri snahe o adopciu, alebo niečo podobné, a bezpochyby by to urobili kvalitne. Umberto Pasolini je ale trochu odlišný režisér a scenárista a snaží sa od sociálnych tém spätých so systémom upriamiť pozornosť viac na vzťahy, ktoré by sa vzhľadom na situáciu vyvíjali v podstate všade a kedykoľvek rovnako. Michael je jeden z najroztomilejších synčekov filmového plátna a o Johnovi to isté platí v úlohe otca. Je podobný a zároveň odlišný od hrdinu Zátišia a aj porovnávanie s týmto výborným Pasoliniho filmom ponúka potešenie zo síce smutného, ale inak melancholického feel good diela. (15.04.2024)

(Do)jemný, přitom čirý a čistý film, jednoduchý co do tématu, o to však obtížnější co do zpracování. Nabízí se tu sice určité srovnání se Svěrákovým Koljou, ale dotoho bych se nechtěl pouštět a kazit tím iluze jiné části publika. Sarkastikova recenze (zvláště její druhá polovina) je příhodná k převzetí - a tak jsem z toho vycouval, aniž bych co řekl. Zdá se mi totiž, že zde není mnoho co říct - nothing special. Sigmund Freud řekl (nevím kde a proto parafráze), že v našem nevědomí není idea vlastní smrti obsažena. Proto se k vlastním dětem nechováme jako John. A když už máme na kahánku, tak už je většinou pozdě. Děti jsou už dospělé a na svou ani naši smrt nemyslí, stejně jako my kdysi. (06.02.2022)