marlon

Každý diel bol venovaný jednému prípadu v jednom konkrétnom roku v časovom horizonte 1945-1973.

Duchovnými otcami seriálu boli dramaturg Jiří Procházka, mjr. Leoš Jirsák, spisovateľ Jaroslav Šikl, plukovník Jan Kovář z tlačového odboru ministerstva vnútra a šéfredaktor Ústrednej redakcie armády, bezpečnosti a brannosti plukovník Miloslav Broumský.

Na televízne obrazovky bol seriál uvedený v rámci oficiálnych osláv 30. výročia oslobodenia Československa Sovietskou armádou a vzniku Zboru národnej bezpečnosti.

Na výrobe aktívne spolupracovalo Federálne ministerstvo vnútra prostredníctvom svojho tlačového odboru. Ministerstvo tvorcom poskytovalo poradenskú, materiálnu a finančnú pomoc. O priebehu natáčania bol pravidelne informovaný aj minister vnútra.

Československá televízia natočila seriál vo svojej Ústrednej redakcii armády, bezpečnosti a brannosti v rokoch 1974-1979 .

Pôvodne mal film režírovať René Clément.

Rolu kapitána Leecha mal najprv hrať Richard Harris a sám Nigel Davenport sa mal objaviť iba vo vedľajšej roli. K zmene plánov došlo potom, čo vedenie Harrisa kvôli neprístojnostiam prepustilo.

Snímok bol natáčaný prevažne v Španielsku.

Vtedajší prezident USA Dwight D. Eisenhower nechal film v Bielom dome niekoľkokrát premietať.

Vo filme Jesse Ventura (alias Blain) používa šesťhlavňový rýchlopalný gatling Minigun XM-214, ktorý sa montuje výlučne na závesníky bojových vrtuľníkov a v istých verziách aj na korby niektorých obrnených bojových vozidiel. Jeho vysoká kadencia, nachádzajúca svoj odraz v drastickom zvýšení palebnej sily, však z neho robí zbraň, ktorú pri paľbe nieje možné voľne udržať v ruke vzhľadom na prudkosť spätného nárazu i vysoké teploty zahrievanej hlavne. Tvorcovia tak nechali znížiť kadenciu rán na hranicu 2 000 výstrelov za minútu a zbraň podoprieť špeciálnou podperou, ktorú vo filme samozrejme nie je vidieť.

Pre rolu Predátora bol pre svoje bojové schopnosti a mrštnosť vybratý Jean-Claude Van Damme. Pri natáčaní si ale tvorcovia uvedomili jeho nízky vzrast a útlosť postavy v porovnaní s Arnoldom Schwarzeneggerom.

Skok z vodopádu si Arnold Schwarzenegger zopakoval aj v ďalšom zo svojich filmov Collateral Damage a zrealizoval ho taktiež v Mexiku.

Herečka, ktorá vo filme hrala priateľku Iris (Jodie Foster), bola skutočná prostitútka, ktorá Foster pomáhala zvládnuť rolu mladej štetky.

De Nirov (Travis Bickle) účes v závere filmu bol nápadom Scorseseho dobrého priateľa Victora Magnottu, vietnamského veterána, ktorý sa vo filme objavil v malej roličke agenta tajnej služby. Strih indiánov z kmeňa Mohawk s obľubou používali príslušníci amerických špeciálnych jednotiek vo vietnamskej vojne pred plnením špeciálnych úloh hlboko v džungli.

Pôvodný scenár situoval príbeh do ulíc Los Angeles. Keďže však začiatkom 70. rokov bolo viac taxíkov v New Yorku, režisér Martin Scorsese sa v záujme zvýšenia autenticity rozhodol rozohrať príbeh vo svojom rodnom meste.

V pôvodnom scenári Paula Schradera boli postavy Sporta (Harvey Keitel), Mafiosa (Bob Maroff) a hotelového recepčného černosi. Martin Scorsese mal pocit, že v kombinácii s ďalšími udalosťami vo filme by to príliš nahrávalo rasizmu, a navrhol, aby tieto postavy boli zmenené na belochov. Schrader ustúpil.

Film uzrel svetlo sveta za dozvukov maccarthyovského honu na čarodejnice a medzi riadkami sú narážky na sprievodné javy Studenej vojny aj cítiť. Obe alternatívy americkej diplomacie - politika balansovania na ostrí noža a osobnej nevraživosti - sú tu totiž viac než transparentné.

Bitka na Katalaunskych poliach, známa tiež ako bitka národov pri Chalons (dnes Chấlons-en-Champagne juhovýchodne od Remeša), z dňa 20. júna 451 sa pokladá nielen za jednu z najväčších bitiek staroveku, ale aj za jednu z rozhodujúcich bitiek svetových dejín. Odrazenie hunských vojsk kráľa Attilu a vojsk jemu podriadených kmeňov (hlavne Ostrogótov, Herulov, Skirov a Gepidov) spojenými silami Rímanov, Vizigótov, Alanov a Frankov pod velením rímskeho vojvodcu Flavia Aetia, totiž zachránilo západnú (rímsku) civilizáciu i európske kresťanské náboženstvo od zotročenia ázijskými hordami, ktoré by bezpochyby pozmenilo dejiny a predurčilo ráz modernej Európy.

V dramatickej scéne s nemeckým vlčiakom bol pes skutočne zastrelený. Tvorcovia ju museli nakrúcať niekoľkokrát, nakoľko pes akoby skutočne cítil blízkosť smrti a v rozhodujúcom momente výskoku sa zakaždým stiahol. Pred záverečným pokusom strávil s vlčiakom niekoľko minút jeho cvičiteľ.

Martin Sheen začal počas natáčania neúmerne piť a rozišiel sa s manželkou.