JohnnyD

Z prsta vycucané pokračovanie s otravným Gerardom Depardieu.

Pravdaže 101 dalmatíncov je film cielený na malé deti a dobre si pamätám, ako na mne fungoval v dobe jeho vzniku. Napriek tomu ide o celkom pozerateľnú rodinnú zábavu, najmä vďaka príjemnému vizuálu a skvelému castingu, či už ide o diabolskú Glenn Close alebo večného pohoďáka Jeffa Danielsa.

V prvom rade drvivá väčšina toho bohovského castingu je v scénke počas záverečných titulkov. A bohužiaľ platí to aj pre Dana Aykroyda, Johna Candyho a Billa Murraya, ktorí sú jediní vtipní v tomto filme. Inak je to viac dráma šmrcnutá pár absurdnými scénkami a nedal by som ruku do ohňa za to, že tvorcom Scrubs neslúžil tento film ako inšpirácia. Predpokladám, že She's Having a Baby plne docením, keď si budem zakladať vlastnú rodinu.

Úspech Police Squad a v 80tych rokoch veľký fetiš pre 50te roky dozaista viedli k vzniku tohto filmu. Bohužiaľ výsledok je taký, že v konečnom dôsledku tu chýba tak špecifická absurdita ZAZ ako aj pohodová neviazanosť 80tych rokov. Navyše Tom Hanks hrá možno najhoršie napísanú postavu svojej kariéry (a to som videl väčšinu jeho filmov). Ak je nejaký rebríček najhorších buddy dvojíc, tak Joe Friday a Pep Streebek budú dozaista na popredných miestach.

Rodinná jednohubka s Lesliem Nielsenom a cameom Ala Yankovica.

Nudná rozprávková romantika bez väčších ambícií. Michael Caine si za Jaws 4 kúpil dom, ako tak sledujem filmografiu Jeana Rena, ten už musí vlastniť minimálne jednu dedinu.

Miesto regulérneho pokračovania (ktoré si otvorený koniec dvojky doslova žiadal) nasleduje americký semi remake... alebo skôr nudná recyklácia.

Z neoriginálneho námetu sa síce dalo vyťažiť viac, no aj tak je to príjemná zábava, najmä teda v porovnaní s americkým "pokračovaním".

Nevtipná kravina s plastelínovou Morgan Fairchild.

Hughesov pohľad do duše spratkov a flákačov. Oproti Breakfast Club, Sixteen Candles a Wierd Science to postráda nielen ten úžasný tmel medzi humorom a drámou, tak špecifický pre Hughesa, no postráda to aj samotnú drámu a humor a film je len mdlou jednodňovou jazdou Chicagom. Kult (a kultúrny dopad) Ferrisa Buellera je obrovský, no na rozdiel od ostatných klasík Johna Hughesa ide absolútne mimo mňa.