JohnnyD

Jediný zo spin-offov, ktorý nezaostáva za seriálom. Z tisíckrát prevareného námetu s Vianočnou koledou Curtis a spol. vyťažili maximum a to preklopením celého konceptu, kde miesto moralizovania prichádza presný opak. To všetko je doplnené o vtipné epizódky so známymi postavami z druhej a tretej série ako aj s bohovskou sci-fi pasážou. PS: Miranda Richards je sexy!

Minimálne o level horšie ako originálny seriál, no jedná sa o celkom dobrú zábavu na účet Lorda Protectora a s dôrazom na Edmundovu tragickú neschopnosť pripojiť sa k správnej strane.

Egocentrický Landisov pohľad na jeden z najslávnejších komiksov všetkých čias: The Death of Superman. Ide v podstate o amatérsku cynickú megarýchlu adaptáciu komiksu s jediným skvelým momentom a tým je záverečná pointa o dĺžke asi piatich viet. Ak by sa Landis menej venoval sám sebe a jeho monológu na hranici (či skôr za hranicou) znesiteľnej pózy a viac by rozobral aspekty toho, čo The Death of Superman znamenalo pre komiksový svet, výsledok by bol o poznanie zaujímavejší.

V podstate skoro celý film sa odohráva v rozmedzí jedného dňa a posúva sa vpred flashbackmi tematicky spojenými s jednotlivými scénami. Cítil som sa, akoby som sledoval adaptáciu 500 stranového modernistického románu. Navyše Goyer/Nolan/Snyder nakrútili Supermana tak, ako som ho vždy chcel vidieť, no pochopil som, že moja vízia bola do jedného smeru naivná. To všetko sa nedá vtrepať do 143 minút. Už len nadpozemský úvod na Kryptone by si zaslúžil vlastný film, podobne Clarkove detstvo s famóznym Kevinom Costnerom. Celý Man of Steel je tak preplnený skvelými motívmi a postavami (konečne poriadna Lois!) a beží takým tempom, že ubehne ako štyridsať-minútová epizóda seriálu. I keď vlastne nie je to skôr chvála ako výtka?

Priemerné giallo, kde sa ešte len formoval majstrov rukopis. Na rozdiel od jeho neskorších veľdiel je tu menej vizuálnych hier (i keď napínavé scény sú famózne nakrútené), no na druhej strane už tu sú vo veľkom prítomné jemu typické priblblé dialógy. Bohužiaľ celý scenár je od základu na hlavu postavený a pochováva celkom zaujímavú pointu (ten názov a jeho miesto v príbehu je inak úplný blábol). Zase ale poteší umiernená minutáž (najmä oproti uletenej stopáži Profondo rosso).

Čudný mix kanibalského hororu, indiánskeho folklóru, čiernej komédie, survivalu a vojnového thrilleru. Možno by mi to všetko nevadilo, ak by film nemal tak zlú krkolomnú réžiu (strih záverečného súboja vyzerá ako z amatérskeho filmu) a ak by nevyzeral aspoň o desať rokov staršie ako píše jeho dátum výroby (a zrejme aj spotreby).

Síce sa to už viac približuje Star Treku, ktorý tak dobre poznáme (najmä vykreslenie Spocka), no oproti Cage je to predsa len o level horšie. Najmä prvé dve ukecané tretiny uzavreté v plastových kulisách Enterprise zívajú nudou. Na konci dôjde aj na akciu a dokreslenú panorámu vzdialenej planéty a to už je kvalitná campy zábava.

Skvelý pilot seriálu oplývajúci atmosférou klasických sci-fi z 50tych a 60tych rokov (tj. papundeklovými kulisami a dokreslenou scenériou) a inteligentným fantastickým príbehom.

Star Trek Into the Darkness určite nie je dokonalý film (to ani predošlý diel a vlastne žiaden Star Trek), napríklad je dosť predvídateľný a miestami až hlúpy (batman-a-robinovský zvrat, i keď uznávam, že za tú dokonalú dialektiku to stálo): no v prvom rade je to bombastický blockbuster, aký sa tak často nevidí. Akcia je prehľadná, hmýria sa tu pestré farby, dialógy perlia hláškami a príbeh je fatálne epický, ako sa na takýto popcorn patrí. Po druhé, je tu na maximum využité startrekovské univerzum a najmä "campy feeling" pôvodného seriálu. Ocitneme sa na niekoľkých fantaskných planétach, dočkáme sa Klingoncov i klingončiny, máme tu novú rasu a v prvom rade Abrams a spol. úžasne pracujú s mytológiou a nalomením toku dejín. V neposlednom rade: Benedict Cumberbatch je bohovský a dlho som nepočul lepší soundtrack ako ten od Michaela Giacchina!

Kultovka z detstva s nezabudnuteľným srdcervúcim koncom. Za málo peňazí maximum muziky.