Jello Biafra

Príbeh neslávnej operácie britskej SAS, ktorá skončila ostudným fiaskom. Autori veľmi realisticky zachytili tvrdé podmienky v akých museli príslušníci tejto špeciálnej jednotky fungovať a darí sa pomerne zručne ukázať atmosféru prvej vojny v perzskom zálive. Na podmienky televízneho filmu sa jedná o značne výpravnú záležitosť a Sean Bean v hlavnej úlohe priam exceluje.

Vidieť na plátne príbeh kapely, ktorá mňa sprevádza od útleho detstva, to je jednoznačne splnený sen. Bryan Singer tu s precíznosťou, pompéznosťou a vtipom rozpráva príbeh jednej z najslávnejších rockových skupín histórie, ale hlavne jej frontmana, ktorý pôsobil ako nespútaný živel. Je až s podivom ako perfektne dokázal Rami Malek Freddieho zahrať. Všetky jeho pohyby, zvyky, prízvuk či jeho zložitú povahu. Ale rovnako tak je tu veľmi dobre zachytený pohľad do zákulisia samotnej skupiny a vzťahy medzi členmi. Záverečné vystúpenie vo Wembley je jeden z najväčších emocionálnych zážitkov, aké som kedy vo filme zažil a pri piesni "We are the Champions" sa mi až slzy tlačili do očí. Na tento filmový zážitok budem ešte veľmi dlho spomínať.

Manželský pár Gerald a Jess Burilngamovci sa vydávajú na svoju chatu pri jazere Kashwakamak v štáte Maine (ako vždy v Kingových románoch) aby si užívali neviazané sexuálne hrátky. Jessie je pri akte pripútaná k posteli policajnými putami a následne Gerald zomiera pri náhlom infarkte. Široko-ďaleko nie je živá duša a Jessie musí veľmi rýchlo premyslieť ako z tejto situácie von. Román Gerald´s Game patrí medzi prvé romány od Stephena Kinga, ktoré sa mi pred 2 rokmi dostali do rúk. Pamätám si ako som pri čítaní trnul hrôzoj pri scénách nočného návštevníka. Filmové spracovanie si vzal na starosť Mike Flanagan, ktorý na mňa urobil dojem svojím debutovým filmom Oculus. Páči sa mi ako vierohodne Carla Gugino zahrala Jessie a celkovo je vo filme dobre zachytená aj atmosféra beznádeje a zúfalstva. Len trochu tu vadí väčšia stopáž a nepríliš nápaditý záver, ktorý mi vadil aj pri literárnej predlohe. Ale pri fanúšikov Kinga povinnosť.

Nórsky spisovateľ Jo Nesbø sa za posledných pár rokov zaradil medzi popredných spisovateľov severskej krimi. Jeho autorský štýl je nezameniteľný a kombinuje v sebe brutálne násilie, depresívnu atmosféru i početné popkultúrne odkazy. Román Snehuliak, patrí medzi moje najobľúbenejšie knihy. Dodnes mám v živej pamäti chvíľe, keď som túto geniálnu knihu čítal a spomínam si aj na tú hustú psycho atmosféru z ktorej mi behal mráz po chrbáte. Filmová adaptácia je však jedno veľké sklamanie. Je totiž až neuveriteľné, že si z knižnej predlohy autori vzali len nejakých 30% a všetky tie mrazivé prvky odignorovali. Výsledný efekt je jednoducho rozpačitý a každý fanúšik spisovateľa sa musí chytať za hlavu. Fassbender ako Harry Hole postráda akúkoľvek charismu svojho predobrazu, Rebecca Ferguson pôsobí v úlohe Katrine Bratt ako šedivá myška a rovnako tak policajný tým vyšetrovateľov je tu len do počtu. Ale hlavne jednotlivé zvraty a zistenia nedávajú zmysel a film vôbec nedrží pohromade. Tento počin je v každom prípade premárnená šanca a to čo tu tvorcovia urobili s jednou nemenovanou postavou, mňa definitívne utvrdilo v názore, že sa jedná o podpriemernú záležitosť.

Dopredu napíšem, že Punisher je už viac ako 11 rokov moja najobľúbenejšia marvelovská postava. V mojej zbierke sa nachádzajú štyri komixové knihy s dobrodružstvami tohto pochmúrného zabijaka s lebkou na hrudi. V minulosti vznikli celkom tri celovečerné filmy s priemernou kvalitou a kde sa v úlohe Punishera vystriedali Dolph Lundgren, Thomas Jane a Ray Stevenson. Teraz sa role ujal Jon Bernthal a je nutné podotknúť, že mu táto rola dokonalo sadla. Jeho Punisher je presne ztelesnením toho, ako som si túto postavu vždy predstavoval a je to badass motherfucker ako vyšitý. Seriál zachytáva Franka Castlea v období, kedy sa rozhodol skončiť so svojím krvavým remeslom a žiť v anonymite. Bývalý agent NSA ho však donúti vratiť sa do akce. Tvorcovia tu od začiatku budujú prekvapivo realistickú atmosféru obohatenú o stav súčasnej americkej spoločnosti. A to hlavne v oblasti vojnových veteránov z Afghánistánu, ktorí bojujú s traumami a nedarí sa im žiť pokojný mierový život. Ďalej tu nájdeme aj špinavé čachry CIA a ich spravodajské hry. Práve ona politickosť je v tomto seriále od Marvelu prekvapivá. Akčné scény sa začnú vo väčšej miere objavovať až druhej polovici seriálu, ale rozhodne stoja za to a mnohé scény sú tak krvavé, že mi občas došlo zle. No a hlavne v poslednom diele príde tak strhujúce akčné a emocionálne inferno, že to vyslovene trhá gule. Veľmi nečakaná bomba a poriadne zadosťúčinenie v rámci filmových adaptácií môjho obľúbeného marvelovského hrdinu.

Mimoriadne pôsobivý príbeh 10 ročného chlapca, ktorý vyrastá v ťažkom období stalinizmu 50. rokov. V dobe zmanipulovaných politických procesov, teroru a strachu. Filmu prospieva čiernobiely obraz a silný zážitok z filmu podtrhujú aj civilné herecké výkony jednotlivých hercov. Hlavne Oldřich Navrátil tu priamo exceluje. Neprávom zabudnutý filmový klenot.

Kongo, rok 1961. V tejto rozľahlej africkej krajine vtedy zúrila občianska vojna a provincia Katanga na juhu krajiny sa rozhodla vyhlásiť nezávislosť. K udržaniu poriadku sú vyslané mierové vojská OSN, medzi nimi aj jednotka zložená z vojakov neutrálneho Írska, pod vedením majora Pata Quinlana (Jamie Dornan). Vojaci, ktorí nikdy predtým nebojovali, navyše často s výzbrojou pochádzajúcou z čias druhej svetovej vojny sa na odľahlej základni v mestečku Jadotville dostanú po obkľúčenia mnohonásobnou presilou povstalcov a bielych žoldnierov. Sú desiatky kilometrov vzdialení od svojich jednotiek, majú obmedzené zásoby munície a nepriateľ útočí zo všetkých strán. Ako dlho to vydržia? Oceňujem, že stanica Netflix dokázala oživiť tento zabudnutý príbeh neuveriteľného hrdinstva írskych vojakov, ktoré však bolo nakoniec zametené pod koberec. Bojové scény šlapú ako hodinky a osobne sa mi nechce veriť, že sa jedná o nízkorozpočtový film. Najväčším prekvapením je však Jamie Dornan v hlavnej úlohe. Všetci tohto írskeho herca poznajú ako miliardárskeho playboya z hlupučkej komerčnej trilógie Fifty Shades of Grey. Vo filme však ukazuje, že dokáže dokonalo zahrať charismatického veliteľa, ktorý sa nevzdáva. Navyše je z celého filmu cítiť hrdosť Írov na to, čo tam vtedy ich vojaci dokázali a čo bolo, vďaka byrokracii dlhé roky zamlčované. Siege of Jadotville je vo výsledku zručne natočený vojnový film, ktorý sa rozhodne zaslúži viacej pozornosti než sa mu aktuálne dostáva.

Odporný propagandistický paškvil, ktorý nielen že pošpinlil osobu brutálne umučeného farára Josefa Toufara, ale zároveň filmári v službách KSČ využili jeho osoby pre diskreditáciu cirkvi a natočenie tohto obludného filmu.

Nemožné sa stalo skutočnosťou. Kanaďan Villeneuve prebral žezlo po Ridley Scottovi a po dlhých 35 rokoch priniesol pokračovanie kultového sci-fi. Je až s podivom ako dokonalo si režisér poradil s temným a chladným svetom, v ktorom sa odohrával prvý diel a posunul ho do vyššieho levelu moderných technológií. Replikant v službách polície s jenoduchým označením "K" v podaní môjho obľúbeného Ryana Goslinga pátra po Rickovi Deckardovi, aby rozlúštil tajomstvo, ktoré môže priniesť katastrofu pre novú spoločnosť vyrábajúcu replikantov. A nový pán korporácie menom Wallace (Jared Leto) to tak rozhodne nenechá. Temná atmosféra, precízne herecké výkony, neónový vizuál a štandartne epický soundtrack, ktorý tentoraz zaobstarali páni Hans Zimmer a Benjamin Wallfisch. Bohužiaľ film som v dobe uvedenia prešvihol, pretože ho v nedaľekom multiplexe dávali len krátko, ale aspoň čiastočne som to vykompenzoval nedávnou kúpou dvdčka. Každopádne pochvalné komentáre kritikov v zmysle "jeden z najlepších sequel všetkých čias" a rovnako tak Oscary za kameru a vizuálne efekty sú v tomto prípade na mieste.

Fínsky vojnový klenot rozprávajúci príbeh hŕstky mužov, ktorí v takzvanej Zimnej vojne s minimom výzbroje a často v civilnom oblečení bránili svoju vlasť proti sovietským votrelcom. A ubránili sa. Oproti americkým vojnovým filmom je tento priamočiary a hustí do diváka jednu naturalistickú scénu za druhou. Až je to občas nepríjemné. Dodnes mám v pamäti brutálnu scénu, kedy fínski vojaci bojujú na nože proti nepriateľom v zákope či scéna, kedy jednoho vojaka roztrhá delostrelecký granát. Ale čo je hlavné, chýba tu akýkoľvek pátos či trapácke patriotické preslovy. Tu totiž na diváka čaká len a len tvrdá realita. Za celý film sa síce objavia aj nejaké hluché miesta, ale aj tak vás film spoľahlivo udrží v napätí až do konca.