George Stobbart

Retro mysteriózna kriminálka o detektívovi, ktorý má schopnosť komunikovať s duchmi a prípad ho zavedie do sídla Camptonovcov, kde pred 30. rokmi zomreli ľudia na novoročnej párty. Nízkorozpočtový, ale vcelku solídne spracovaný a odohratý film pre nenáročného diváka, resp. pre fanúšikov Shawna Robertsa. Slabé 3* so zavretými očami, ale náhodou mi to sadlo do (lenivej) nálady.

Ja mám pôvodný The Strangers aj nepriame pokračovanie Prey at Night rád v podstate rovnako a aj keď tento remake / reboot samozrejme ťahá za kratší koniec, tak to nie je také slabé, aby to nemalo právo existovať. Harlin bol kedysi skvelý režisér, tu sa ukázal aspoň ako zručný remeselník a klobúk dole pred kameramanom, za to ako to nakrútil a za to, že v nočných scénach vidieť všetko čo treba. Pobavilo ma, že túto novú trilógiu natočili v Bratislave, takže má divák možnosť občas zahliadnuť slovenský komparz či povedomú lokáciu. Som zvedavý kam to posunú s Chapters 2 & 3 a či tá expanzia bude mať nejaký význam, ale toto bolo vcelku fajn.

Od tohto režiséra som ešte dobrý film nevidel, ale tento bol nakoniec lepší než sa zo začiatku zdalo. Van Damme vyzerá síce horšie než obvykle a prišlo mi, že ho upravili zbytočne viac a neprirodzene, ale aspoň film doručil to, čo ponúkal na posteri; teda JCVD v hlavnej úlohe a „darkness“ - keďže je to film fakt tmavý a temný, ako vizuálnym štýlom, tak postavami. Súboje bohužiaľ nie sú nič extra, ale zase to primárne ani akčný film nie je, skôr noirový thriller, ktorý sa miestami vlečie a má nevhodne zvláštny happyend. Ten mohli pokojne vynechať, ako aj zo 20 ďalších minút, no Van Damma mám stále rád, takže sa prikláňam k lepšiemu hodnoteniu.

Nostalgická, fanúšikovská záležitosť pre nadšencov akčných filmov 80. - 90.rokov, z ktorých si tu množstvo známych hercov zároveň aj do vedľajších úloh pozvali. Našlo by sa ich určite oveľa viac, no zrejme nie každý mal záujem to urobiť (skoro) zadarmo, keďže nadšenie k žánru tu supluje rozpočet a profesionalitu. Mohlo to byť pokojne aj kratšie, keďže samotné Kumite tu začne až po nejakej hodine a tie reči okolo toho sú miestami až úsmevne trápne. Tiež ma trochu mrzelo, že hlavný hrdina i záporák sú práve mladší a neznámi herci, ale ako pripomienka tohto skvelého obdobia to v podstate funguje.

Starý dobrý Kurosawa vo svojom osvedčenom, tichom a znepokojivom J-Horror móde. Tentokrát si berie na paškál učiteľa varenia, ktorému život ozvláštni zvuk, ovplyvňujúci správanie ľudí. A vzhľadom k tomu, že v tomto prípade mu na to stačila len polovica bežnej stopáže, tak sa tu s nejakým objasňovaním namáhal ešte menej než zvyčajne. Ja mám Kurosawov chladný, odmeraný, podprahový hororový rukopis rád a našťastie to tu všetko je, len by som osobne chcel, aby toho bolo viac. Mysteriózna jednohubka zjedená a teraz čakám na celovečerný návrat.

Neprešiel ani deň a po vydarenom Founders Day tu máme ďalší jesenný slasher, spriaznený dokonca aj minutážou a nižšími produkčnými hodnotami. Takže sa snaží nalákať aspoň na prítomnosť niekoľkých relatívne známych hercov v menších úlohách, ktorí tomu však nijako nepomáhajú; v podstate je to z hľadiska postáv a rozprávania príbehu úplne o ničom. A navyše je to tak nevýrazne, nezaujímavo natočené, až som mal pocit, že sa ma to snaží uspať. Killerova maska je obstojná, no vraždy ani gore sa nijako nepredvedú, namiesto zábavnosti sa to tvári smrteľne vážne a je to taká nuda, že aj tými 2* už nadhodnocujem.

Lacnejší slasher, ktorý sa trochu zviezol na popularite Thanksgivingu, vďaka čomu sa niekde dostal aj do kín, hoci tam zďaleka nepatrí. Sadne skôr len fanúšikom tohto subžánru, ako som ja, ktorým nebude príliš vadiť, že limitovaný rozpočet i schopnosti zúčastnených sú tu viditeľné. Audiovizuálne je to v pohode; hlavne v exteriéroch film vyzerá pekne, pre niekoho môže byť oživením aj politická téma, ktorú však herci nevedia moc predať a konverzácie toho zbytočne veľkého množstva postáv pôsobia občas trápne a naivne. Kills sú však vydarené, vrahov kostým neopozeraný a že sa jeho identita čiastočne prezradí už v polovici filmu, som nečakal. Na spomínaný Thanksgiving to síce nemá, ale mne sa to páčilo.

Chápem, že prirovnaniu k A Quiet Place sa zrejme málokto vyhne, ale mne to paradoxne pripomenulo starú dobrú, menej známu kultovku The Dead Outside, za čo filmu ďakujem a vďaka podobným snímkom som ešte na moderný horor úplne nezanevrel. Sú tu momenty, čo dajú spomenúť na War of the Worlds či The Walking Dead a oproti spomínanému, preceňovanému Quiet Placeu to podľa mňa má lepšie monštrá, postavy a vlastne všetko. Drží si to vlastnú tvár, funguje to v rámci komornejšieho monster hororu i v rámci postapo rodinnej drámy a neváhal by som si to pozrieť znova.

Steeds je mladý, všestranný hororový tvorca, ktorý v rámci svojej lacnejšej agendy zvláda točiť viac než iní a povedal by som, že so svojim rastúcim záberom rastie aj filmársky. Ale aj v tomto grindhouse blaxploitation kúsku je jeho drzý & drsný rukopis jasný, ako aj to, že žiadny Tarantino či Rodriquez z neho nikdy nebude. Mňa to ale bavilo; béčková, nekorektná, neučesaná, krvavá jazda, ktorá napriek svojim očividným nedostatkom predvádza práve to, čo chce a nehrá sa na nič viac.

V pohode sledovateľný thriller, ktorého hlavný zvrat mi bol síce jasný už po chvíli (a vidieť trailer, tak ma možno napadne ešte pred projekciou), ale nejako mi to nevadilo, necítil som tu potrebu sústrediť sa na nereálne nelogickosti a jednoducho som sa nechal viesť dianím, atmosférou, príjemným hereckým osadenstvom a chladným jesenným vizuálom. ´Odborník´ na slohy o romantických tv filmoch tu síce radí „nepozerajte to“, no toto nie je x-y-z hallmark film a ja by som si to kľudne pozrel znova. Toto je schematicky 90´s thriller, čo je dnes už bohužiaľ používané urážlivo, no netreba zabúdať, že v podobných filmoch bežne hrali napr. Kurt Russell, Michael Keaton, či Richard Gere.