agency

Vybrané aspekty náboženstva nazerané prizmou kognitívnej religionistiky (cognitive science of religion) od českých a slovenských odborníkov z laboratórneho centra LEVYNA ... Prvý diel je venovaný predovšetkým fenoménu náboženskej konverzie chápanej ako schopnosť mysle (pamäte) konvertitu o ex post autobiografickú (re)konštrukciu spomienok. Okrem tejto tematiky sa tento diel venuje problematike prepojenosti (a ambivalentnosti) pocitu hnusu a strachu v kontexte istých predstáv a rituálov (napríklad vešanie na železné háky)... Priebežne (po prvom diely) hodnotím dokument na 3*. Ako hlavné mínus vidím predovšetkým minimálne časové rozhranie (26 min.) pre tak veľké a komplexné témy (samotná problematika konverzie by chcela aspoň samostatnú hodinovú časť pre poskytnutie základných informácií). Viac priestoru by som taktiež venoval samotným odborníkom a ich laboratórnym výskumom (s prepojením či odkazom na paralelný zahraničný výskum). Bolo by taktiež (minimálne vizuálne) vhodné prezentovať viaceré príklady/prípady k jednotlivým témam a neopierať sa iba o jediný "model" (napríklad prezentovať viaceré rozmanité "modely konverzie"). To by však samozrejme chcelo iný (predovšetkým väčší) formát. No napriek tomu je nesmierne chvályhodné, že sa režisér J. Motal odhodlal k takémuto projektu, ktorý ponúka českej a slovenskej (laickej) verejnosti možnosť oboznámenia sa so súčasným evolučno-kognitívnym pohľadom na náboženstvo - ľudským fenoménom, ktorý možno chápať a vysvetliť na naturálnom podklade - ako produkt mysle. (11.5 2015) --- Druhý diel je venovaný problematike vplyvu (nielen) náboženských rituálnych aktivít na určitú skupinu (resp. skupinové správanie). Mnohé náboženské úkony v sebe neodmysliteľne obsahujú rozmanité rytmické či pohybové aktivity, ktorými sa (podvedomo) vytvára a upevňuje skupinová identita, súdržnosť a spolupráca. Prvá časť nás upozorňuje na fakt, že aktívne zapojenie sa do aktivít určitej skupiny, v zmysle koordinovaného správania sa jedincov v rámci danej skupiny - rytmické či iné pohybové aktivity (napr. konanie kírtanu v hnutí ISKCON) - má z evolučného hľadiska za následok podporu prosociálnosti a vo všeobecnosti posilňovania (vnútro)skupinovej identity a kooperácie. Druhá čas bezprostredne nadväzuje na tematiku výskumu v oblasti (rituálneho) posilňovania prosociálnosti a koordinácie, a to prostredníctvom skupinového (emočného) "nabudenia" (napr. aj na základe už zmienených rytmických či pohybových aktivít, ktoré môžu viesť k pocitu intenzívneho zážitku). Takáto skupinová rituálna "excitácia", potom môže na jednej strane ľahko viesť k vnútro-skupinovej solidarite/prosociálnosti/kooperácii, no súčasne, na druhej strane, môže viesť k formovaniu opozície (až nenávisti a násiliu) voči "iným/odlišným" skupinám (dištinkcia "My verzus Oni"). Náboženské predstavy a rituály (a nielen náboženské!) tak v závislosti na nasmerovaní skupinovej dynamiky môžu spájať ako aj rozdeľovať (fragmentizovať a polarizovať) spoločnosť na súperiace jednotky. Tento diel hodnotím na 3 a pol *. (17.5 2015) --- Tretí, záverečný diel je venovaný tematike "vtelenej a rozšírenej mysle/kognície" - jednak (subjektívnej) situovanosti tela a mysle a jednak poukazuje na fakt ukotvenosti mysle v (materiálnom) prostredí. Myseľ podľa tejto koncepcie nefunguje ako nezávislé a samočinné médium (v zmysle mysliaceho stroja/počítača), ale naopak je bezprostredne utvárané a formované svojou situovanosťou v ľudskom tele a v prostredí, ktoré ho obklopuje. Prvá časť má za cieľ dotknúť sa problematiky "spirituálneho prežívania", teda obracia pozornosť z (vonkajších) rituálnych prejavov k "vnútornému/duchovnému svetu" človeka, ktoré zažíva pri určitých telesných (nielen náboženských) úkonoch (meditácia, modlitba). Špecifická poloha tela (napr. kľačanie) tak bezprostredne ovplyvňuje kognitívne a emočné danosti mysle, ktoré následne vedú k vyvolaniu určitého "duševného prežívania". Druhá časť sa dotýka tematiky telesného ne/ovládania vedomia o vlastnom tele - vplyv "vtelenosti mysle " na (de)konštruovanie vedomia a (iluzórnych) predstáv o vlastnom "ja". Takáto (de)konštrukcia vedomia nastáva napríklad pri rozmanitých halucinačných (vizuálnych/sluchových) stavoch. (mimochodom hypnagogické klamy vznikajúce na základe spánkovej paralýzy, dokumentované v tejto časti, nachádzajú isté styčné body so skúsenosťami u tzv. predsmrtných zážitkov)... Tento diel hodnotím na 3 a pol*. (26.5 2015) - Summa summarum: Dokumentárny cyklus Anatomie náboženství je pozoruhodný a svojím spôsobom unikátny počin v českej dokumentárnej produkcii (dokonca nepoznám žiaden zahraničný dokument, ktorý by sa takto pokúšal o prezentovanie kognitívno-evolučnej interpretácie fenoménu náboženstva). Je len škoda, že cyklus nebol vystavaný na väčšom a komplexnejšom formáte - každá z dvoch časti prezentovaná v jednotlivých dieloch by si tak zaslúžila samostatný (aspoň hodinový) formát (dokopy teda 6 samostatných dielov) ... Celkovo teda hodnotením cyklus na 3 a pol* (70/75%). PS: Hoci cyklus nesie názov "Anatomie náboženství" nie je (paradoxne) ani tak rozprávaním o náboženstve/náboženstvách, ako skôr rozprávaním o "anatómií ľudskej prirodzenosti".

- Človek ako prostriedok a človek ako cieľ. - Zabitie je zlé, ak je zamýšľané ako prostriedok k určitému cieľu; zabitie je "prípustné" ak je nezamýšľané, ale predvídateľné ako vedľajší efekt "väčšieho dobra". Ak máme zachrániť viacero životov skrze obetovanie jedného – je smrť jedného človeka (vopred) nezamýšľaná a stáva sa „vedľajším efektom" k dosiahnutiu väčšieho dobra? ... Je (morálne) prípustné, aby bol život akéhokoľvek človeka použitý ako prostriedok k dosiahnutiu nejakého účelu/cieľu (aj keď by to malo byť v prospech väčšiny)? ... Riešenie "traťovej morálnej dilemy" vo filmu Most je špecifickou modifikáciou "trolley problem" experimentu. - Viac k tematike "traťovej morálnej dilemy" viď môj deníček.

"Krásne smrti/Beautiful deaths":- adoratio... Cecilia... ako rana na zápästí prelepená korálkami, skrývam, ticho obdivujem...