MrMysterious

V prvom rade, vážení hodnotiaci kolegovia, by som vám rád pripomenul jednu vec- To, že niektorí z vás nepochopili myšlienke a obsahu tohto diela, neznamená že myšlienku či dej naozaj neobsahovalo. Možno budete prekvapení ale ja som oboje pochopil (cháp vysvetlil po svojom) vcelku jednoducho. Ale to už sme my ľudia- čo nechápeme, to odsúdime, že? A teraz k samotnému filmu. Áno, patrím k tým ktorí pri sledovaní tohto filmu v kinosále opakovane dosahovali filmový orgazmus v maximálnej možnej miere. Prepojenie všetkého čo vo filmoch tak milujem. Úžasné detailné zábery, mrazivá temná atmosféra vyvolávajúca úzkosť (ktorá skutočne funguje), psychedelické obrazy a množstvo surrealistických scén, ktoré sa zlievajú do jedného krásneho celku predstavujúceho fázy dospievania mladého dievčaťa. Naozaj by som sa nečudoval keby samotný Dáli vstal z hrobu a objavil sa v kinosále. Takýto film si proste fanúšik náročnejšieho umenia nemôže nechať ujsť :)

Jeden z filmov ktorý na mňa proste nezapôsobil. Na jednej strane slušný príbeh s úspešne zvolenou metaforou stromu napadnutého vtákmi a červami, predstavujúcim skazené vnútro neonacistu, na strane druhej podľa mňa zbytočná snaha ťahať film z drámy do polohy komediálnej. Táto poloha my v mnohých momentoch vyslovene vadila. Hoci mám rád čierny humor, vo chvíli keď neviem či mám to čo vidím považovať za serióznu drámu alebo odľahčené rozprávanie, mi čierne žartíky prišli skôr kruté a neprirodzené ako žartovné. A pritom námetom mali Adamove jablká z môjho pohľadu našliapnuté vysoko. Škoda len tej zbytočnej absurdity a prechodu do komédie. Plus koniec bol pre mňa absolútne nedôveryhodný a prehnaný, neverím v zmenu neonacistu na pomocníka kňaza. To mi proste nikto nenahovorí. O guľke vystreľujúcej nádor nehovoriac, ale to skôr pripisujem tej už spomínanej absurdite, ako serióznemu posunu v deji.

Krásne ukľudňujúci, pohodový a skutočne poetický film. Takmer celých 93 minút som mal úsmev na tvári a vravel si, aký je ten svet krásny, keď si ho zbytočne nekomplikujeme a riadime sa sami sebou a svojimi túžbami. Bravó Jiří, skutočne vydarený film :)

Hannah, Hannah.... Odpustil by som ti, že si jedna z mnoha umelo vytvorených amerických hviezd slávnych vďaka svojmu roztomilému zovňajšku. Odpustil by som ti že si len bábka v rukách televízie a v hlave máš toho asi toľko ako priemerný člen Jackass. Odpustil by som ti že "tvoj" seriál má tak primitívnu ústrednú zápletku že to až nie je možné. Čo ti však neodpustím, je že vždy keď ťa vidím na obrazovke cítim sa trápne aj za teba a všetkých tých tvojich cukríkových kamarátov. Ale v takej miere že to hraničí s nutkaním spáchať samovraždu. Nie je proste možné aby sa v jednom živote stretli tak vymletí scenáristi s tak zlými ne-hercami. Čo som komu urobil že sa ma televízia snaží nakŕmiť takýmito exkrementami....

Nefalšovaná ukážka úbohosti dnešnej „uvoľnenej“ spoločnosti, nedostatok prirodzenej inteligencie a vkusu, na rešeto rozstrieľané morálne zásady, slušnosť a chochmes, kúsky ubližujúce nič netušiacim, vystrašeným zverom. Uvedomujem si že môj úvod môže rovnako slúžiť ako dobrá reklama. Čo predpokladám v 80%toch vás aj zafunguje. K jednej z častí Jackass New York Times napísal: „…najodvážnejšia, najuvoľnenejšia komédia moderného filmu.“ Ukážte mi prosím toho primitíva ktorý túto sprostosť napísal a osobne mu do zadnice vrazím (v Jackass partii tak obľúbený) umelý úd poháňaný silou turbíny z lietadla. Naozaj považujeme za synonymum odvahy vytasenie náradia a ošťanie všetkých naokolo? Poriadna päsť do tváre kamaráta je to, čo z nás robí tvrdých chlapíkov? O nechutnostiach, trápnosti, fingovaným nebezpečím (neboj sa, tomu hadovi vytrhli zuby), smiechu nasilu sa radšej ani rozpisovať nebudem. Veľa z vás si teraz možno povie že som zakomplexovaný suchár ktorý nedokáže oceniť „odvahu“ týchto psychicky chorých a nevyvinutých jedincov. Otázkou však zostáva: naozaj chceme robiť hviezdami dnešnej doby niekoho, kto má jedinú skutočnú hodnotu silný žalúdok a schopnosť udržať v ústach konské spermie? Naozaj si dáme vymývať mozog stupídnymi kúskami a pohľadom na násilie v partii chlapov ktorých súdnosť (spolu s fanúšikmi ich filmov) nenávratne opustila? Kľudne sledujte Jackass každý deň, pokiaľ máte pocit že vás to nejakým spôsobom posunie a skvalitní život. A vypnúť sa dá aj kultivovanejším spôsobom, ako dívať sa na partiu krochkajúcich úbožiakov, ktorí urobia naozaj čokoľvek aby sa dostali na televízne obrazovky. A nebola by to MTV keby im to výmenou za kilá sračiek neumožnila. Fanúšikovia, prajem vám veľa naozaj „kvalitnej“ zábavy strávenej pri Jackass, ďalšie časti budem s vami preklikávať aj ja a trpezlivo čakať, kedy si niektorý s maníkov pri natáčaní zlomí väz. To len bude prdel, vole. MUHEHEHEHE Morálny úpadok v extrémnej forme

SPOILER: Scenáristom dochádzajú sily, nám tiež. Bez 3D spracovania by nám ponúkli presne to isté, čo v minulých častiach. Asi je každému jasné, že každou novou časťou úroveň vypointovaných záverov klesala, scenár sa utápal v minulosti a hľadal nové a nové spojitosti v zatiaľ neodhalených spomienkach a situáciách. Tvorcovia nám aj v tomto diele ponúkli hojne brutálnych scén, krvi a rezania, podporených treťou dimenziou, ktorá určite neraz nenechala divákov v pokoji a mala na príčine odvrátenie zraku či stúpaniu adrenalínu v tele. Fajn, brutalita bola splnená, inovácia obrazu nám hry znova o čosi posunula a držala nás v napätí, ale čo prekvapujúci záver plný zvratov, na ktorý sme si už za tie roky zvykli? Samozrejme, vraciame sa k minulosti a nezostáva nám nič iné, len vrátiť do deja dávno zabudnutú postavu a dokončiť jej príbeh. Myslím, že tých nových staronových postáv už bolo dosť. Vyšetrovateľ Mark Hoffman bol viac než dosť. Pozrime sa ale na dejovú líniu finále. Tak, ako v štvrtej časti, skladačka nám opäť ponúka sériu hier jednej osoby, ktorá sa ich plnením dostane k zlatému klincu programu, k osobe, na ktorej jej najviac záleží. Ako nájsť ústrednú postavu hry? Ako inak, opäť minulosť. Dozvedáme sa, že Jingsaw mal svojich fanúšikov aj medzi bežnými ľuďmi, preživší nedržali jazyk za zubami a so svojimi zážitkami sa ochotne, niekedy s bolesťou delili s verejnosťou. Väčšina priznáva, že hry im otvorili oči a skvalitnili život. Začali si ho viac vážiť, ako to mal nakoniec skladačka v pláne. Nájde sa však čierna ovca spoločnosti, ktorá si zážitok s Jingsawom vymyslí a to kvôli bohatstvu a medializácii. A to predsa nemôže zostať bez trestu. Prenášame sa v čase, vidíme stretnutie falošnej obete s Johnom, ešte za čias jeho najlepšej formy. Tu sa nám predkladá otázka: Prečo s hrou toľko čakal? Prečo sa klamárovi pomstil až dávno po smrti a nechal ho šíriť svoje klamstvá? Na túto otázku žiaľ odpoveď nedostaneme, môžeme si len domyslieť že sa riadil pravidlom „na všetko je správny čas“. A tak klamár bojuje so svojou falošnosťou a výmyslami, má možnosť zachrániť pred smrťou svojich kolegov a na záver svoju priateľku, ktorá pre neho znamená všetko. Či sa mu to podarí, je snáď jasné. Krvavé scény nesmú chýbať ani v záverečnej časti. Celý film na mňa pôsobil ako extrémne krvavá kriminálka. Atmosféra stiesnenosti a hry s jednou miestnosťou je nenávratne preč, polícia zohráva v sedmičke asi najdôležitejšiu rolu. Každý dostane čo si zaslúži, tajomná postava z minulosti nenechá bez povšimnutia ani samotného Hoffmana a v záverečnej scéne sa vraciame do interiérov z bravúrnej jednotky. Dvere sa zatvárajú, možnosť na únik je nulová a so zaznením posledných slov „Game over“ nostalgicky spomíname na časy dávno minulé, kedy bola séria ešte originálnym krvákom z ktorého sme zo sál odchádzali s otvorenými ústami. Klobúk dole pred tvorcami, že film udržali tak dlho a dokázali aj dnes aspoň trošku šokovať. Nastal však čas na niečo nové, kde nás opäť môžu uchvátiť svojou originalitou. Snáď sa dvere zavreli skutočne navždy a otvorený koniec bol skutočne len z toho dôvodu, že proste už nebolo v ich silách príbeh viac ukončiť. Pre fanúšikov rozhodne áno, pre nováčikov- pozrite si jednotku ;)