Fiftis

Napriek tomu, že režisér Lenny Abrahamson v tejto snímke pracuje s hlavným hrdinom skrytým v maske, Frank je najuveriteľnejším hrdinom príbehu a vzbudzuje viac sympatií než jeho kolegovia. Michael Fassbender nepochybne čelil výzve znázorniť osobnosť postavy jedine cez pohyb a hlas a podarilo sa mu to určite bravúrne. Domnhall Gleeson poslednú dobou rozdáva talent na všetky strany a veľmi rýchlo sa zaraďuje k mojim obľúbeným hercom. Aj keď kapela Soronprfbs vo filme je vymyslená, môžeme za ňou nájsť reálny predobraz. Hudobnú komédiu Frank preslávila v médiách skutočnosť, že titulného hrdinu si zahral Michael Fassbender, ktorého tvár je väčšinu filmu skrytá za okrúhlou papierovou mega maskou. Hoci si tak na 99% v snímke vôbec nedá dole tú svoju obrovskú masku, rozhodne nenechá nikoho na pochybách, kto je tu najväčší herecký kráľ.

U mňa najväčší problém tretieho Hobitka - emócie. Je ich tu pramálo a keď je film menej epický než ostatné, ťažšie si ho vychutnáte. Črtajú sa dobré scény elfsko-trpaslíčej romance s Tauriel a funguje to. Ale práve Evangeline Lilly by som si dal viac. Skvelí herci, citlivý hudobný motív, osudovosť - ale je ich málinko. Navyše keď je toto finále cesty, čakáte väčšie rozlúčky, vzletné dialógy, čosi pamätné. Bilbo nedostane zo seba celú vetu. Prekvapivo zohráva menšiu rolu v dianí ako v prvých dvoch filmoch, čo je škoda. Ustúpil veľkej bojovej vrave. Fanúšikovia budú očakávať aj prepojenie na prsteňovú trilógiu kvôli sľubu o definujúcej kapitole a dostanú krátky epilóg a pár odkazov. Peter Jackson pôvodný plán o prepájaní kníh očividne zavrhol, čo je škoda. Na definujúcu kapitolu prináša tretí Hobit málo. Ako samostatný film i v kontexte série. Čakáte niečo nevidené, zásadné, ale zhŕňa fungujúce veci ešte raz, veľa postáv, dianie v rôznych kútoch, profesionálne natočenú bitku, dobrú hudbu. Nič nové. Isteže je to film, ktorý musíte vidieť na veľkom plátne, tam vynikne. No od finálnej kapitoly som čakal viac.

The Hunger Games: Mockingjay - Part 1 je celkom iný film než jeho predchodcovia. Hry o život sa premenili na Hru o moc nad verejnou mienkou, nad rozmýšľanie obyvateľov v snahe nadobudnúť vyšší zámer. Film nepotrebuje toľko pištolí, ani vybuchnutých rakiet. Ronia sa tu slzy beznádeje častejšie ako za padlých v aréne, lebo Hry sa dostali z uzavretého miesta do otvoreného sveta, kde sa bojuje o existenciu. Nie je to ľahké, ani optimistické sledovanie a ešte viac sa zvýrazňuje depresia Panemu s malými iskierkami nádeje. Herci sú výborní a vďaka pretaktovaniu na maximálnu drámu vynikne Jennifer Lawrence s veľkými dilemami, ale aj všetci herci v menších roličkách, kde treba kričať či prednášať osudové dialógy. Zaujímavo hrá Donald Sutherland a pribudla veľmi solídna Julianne Moore a Philip Seymour Hoffman je tiež silný. Tri hviezdy si Drozdajka 1 odnáša kvôli vytrhnutiu z kontextu. Nie je to epizóda ako Skúška ohňom, ktorá má síce otvorený koniec, ale obstojí aj samostatne. Drozdajka 1 ide z otvoreného konca do otvoreného konca a je iba fragmentom v sérii.

Interstellar je v Nolanovskej filmografií zatiaľ najskvostnejší kúsok, oproti ktorému sa už aj Inception javí ako priemerné akčné dielo. Nolan zabil, možno viac ako mnohí diváci budú schopní absorvovať. Celé desaťročia sme nemali podobný film. Ale dosť preháňania. Interstellar spája v sebe akoby pätoro filmov a sami sa budete rozhodovať, ktorý sa vám páči najviac a či ho bude vo finálnej podobe dosť. Nechýba očakávané odhaľovanie a dejové zlomy sa postupne odhaľujú, vrstvia a v tretej hodine nebudete miestami ani dýchať. Slzu asi neuroníte, ale bude na kraji. Viaceré témy zachytáva Nolan brilantne popri dráme a vzťahoch: ľudské motivácie pri cestovaní vo vesmíre sú vynikajúce. Pocit z objavovania a fungovania nových planét je rarita, ale dáva zmysel. Je tu toľko priestoru pre fantastické herecké výkony, že neviete, komu dať vyššie skóre. Ja asi neprekvapujúco sexy Jessice Chastain. A Interstellar musíte vidieť vo vysokom rozlíšení. Kino už nestihnete tak aspoň na premietačke. Musíte vidieť to dianie a nechať ohlušiť svoje zmysly. Zaklincovať zvukom motorov a počuť to ticho vesmíru.

Človek sa ukája z čírej radosti z akcie a výborného hudobného nášupu. A ten slušne vystihuje proti sebe postavenú dynamičnosť divokého dobrodružstva a sprievodných songov. Napätie sa intenzívne zvyšuje v postupných prienikoch Johna Wicka do starých podsvetných vôd s dôrazom na Johnovu obávanú povesť v tejto sfére. Dobre nastavená hudba s bujarým strelným či rezným arzenálom sa ale snažia zalepiť slabšiu dejovú štruktúru a prílišnú absenciu zlovestnosti postáv. Film stojí na Reevesovej uhrančivosti a bojovom majstrovstve. Zvláštny nádych fiktívnosti prostredia so zaujímavými klubovými či hotelovými interiérmi predstavuje jednoznačný zámer snímky Chada Stahelskeho John Wick vystavať hutnú atmosféru na atraktívnej forme nadeľovania pomsty v štýlovej americkej žánrovke, kde sa zbraňami a dobre zasadenými buchnátmi rozhodne nešetrí. Ak ste si mysleli že nič neprekoná akciu Taken, tak ste sa šeredne mýlili.

Okúzľujúca Emma Stone nastúpi na scénu po štvrť hodine a diváci sú dlho pripravovaní na jej príchod. Z popisu jej schopností sa pripravíte na nevídanú ženu a zrazu príde okúzľujúca rišuľka s osobitým hereckým prejavom. Áno, Emma Stone je tu fantastická, jej gestá, mimika, hlas a vloženie sa do roly fungujú. To už ale nepatrí pre starého Colina Firtha a nie celý ansámbl hrá na jednotku. Posledná tretina dosť uberie z tempa a film sa začne pomyselne nakláňať na dve misky váh. Nie je jasné, ako skončí a pre koho pozitívne, ostávajú otvorené viaceré možnosti a sám som si nebol istý, či je lepšie priať jeden alebo druhý koniec. Tá nerozhodnosť sa presúva do dlhých scén, ale veru ani jedna nie je fantastická a ostatné ešte zdržujú diváka pred potrebným koncom. Nová Allenovka sa mi nepáči aj vďaka opäť zdĺhavých monológoch, že nechce byť klasicky romantická a aj srdcom zlomení diváci môžu dúfať v hocijaký koniec hrdinu až do poslednej chvíle. Woody Allen tentoraz neprispieva do filmografie razantným kúskom.

Osobne ma neprekvapila solídna výprava, animácia a akcia, ktorá nám bola podaná už v jednotke. V tomto smere sa miestami nepozastavíte, že nepozeráte áčkovú pixarovskú či Disneyho produkciu. Je to dobrý signál pre plnohodnotné sledovanie. Niektoré prelety Dustyho, jeho výlet do nového strediska sú výborné a akčné finále s horiacim mostom dostatočne epické. Letecké či akčné scény v kombinácii s požiarom vytvárajú dobré pocity napätia pre divákov a nepochybujem že 3D bolo celkom solídne využité. Pri dĺžke 83 minút sa nestačíte nudiť a všetko klape, ako má. Je tu dobrý humor (väčšinou detský, občas mrká na dospelých), akcia i napätie a čo ma najviac dostalo, smutnejšie scény sú citlivo podané. Druhé Lietadlá sú dobrým animákom v druhej línii. Určite odporúčam radšej deti zobrať na vedľajšiu Disneyho rozprávku ako menej kvalitné africké či európske pokusy. Dokonca by som rád podotkol, že sa oproti jednotke latka kvalitatívne mierne posunula nahor, čo dáva slušnú nádej do budúcna, ak sa Disney rozhodne v sérii pokračovať.

Louie Zamperini sa stal v Amerike symbolom obrovskej národnej sily, ktorá ho postavila na piedestál hrdinov. Heroický príbeh syna talianskych migrantov nedal spávať spisovateľke Laure Hillenbrand a neskôr ani herečke, režisérke a hollywoodskej sexbombe Angeline Jolie. Akokoľvek vyznieva príbeh pateticky, jeho pravdivosť nepustí. Angelina Jolie však opomenula viaceré fakty a najmä obdobie dospievania pre účely zbytočného sentimentu prikrášlili. V skutočnosti bol Louie Zamperini ako tínedžer zlodej a bitkár a nie len nepochopený nezbedník čeliaci krivdám. Ale to by neboli amíci, keby neurobili aj z teroristu národného hrdinu. Za scenárom stoja autorsky spoľahliví, Oscaroví bratia Coenovci, tento príbeh však nepatrí medzi špičku ich tvorby. Príliš súcitu a úcty k príbehu im šliapalo na brzdu a pod tlakom rešpektu uviazla i Angelina. Psychologizácia postáv pláva na povrchu a ponára sa len občas a zľahka. Tri nominácie na Oscara (kamera, strih zvuku, mix zvuku) už snímke zabezpečili pozornosť, sympatie zaručí intenzita príbehu, záverečné autentické momenty dojmú. A hlavne sa na to proste dobre díva.

Nejednoznačná forma žánru s nejasným posolstvom zostáva nedotiahnutá. Druhá polovica filmu tak nerobí film vhodným pred deti a opatrnosť, uzavretosť a tvorivé obmedzenia vyplývajúce zrejme z požiadaviek štúdií nemôžu v plnej miere zaujať ani dospelé publikum. Pričom chvályhodný vizuál lesa dáva neuveriteľné vymoženosti filmárskej predstavivosti. Postavy odzrkadľujúce ambivalentnosť ľudských pováh pôsobia uveriteľne, no sympatie si nezískajú. Výnimkou je Emily Blunt v postave pekárovej ženy, ktorej part najviac obohacuje štruktúru charakterov. Po hereckej stránke takisto patrí k výrazným kvalitám snímky. Meryl Streep v úlohe čarodejnice podáva povšimnutiahodný, no na jej pomery štandardný výkon. Muzikál nemusí divácky účinkovať len ako ľahký žáner. Môže byť vypointovaný a hlboký ako "les". V tomto lese, nech je akokoľvek krásny, stratiť sa v hĺbke nedá. Morálka verzus živočíšne pudy, vysoký verzus nízky štýl, vážnosť verzus paródia sa neustále bijú v tomto chaose.

Rio 2 nemá veľmi plynulý dej, čo je veľká škoda. Z plejády charakterov si vybrali takmer dvadsať, ktorým sa venujú a zrejme iba deti po dvojnásobnom videní budú ovládať všetky mená, prípadne aj ich charaktery. Niektoré sú menej podstatné, iné viac a viem si predstaviť, že detský divák bez problémov túto snímku zvládne aj 2x po sebe, aby si všetko užil. Čo nedokáže postaviť súvislý dej, to nahrádza režisér Carlos Saldanha množstvom niekoľkominútových scén, kde si užije každá postava a i divákovi sa väčšinou darí baviť sa s nimi. Džungľa filmu náramne prospela, hoci animákov z prírody sme už videli stovky a pritom si zachová ešte aj typické prvky pre rodiacu sa sériu ako zopár dobrých piesní, troška prepracovanej choreografie alebo aj mimoriadne pestrý vizuál. Že sa trošku recykluje, cítiť napríklad pri soundtracku. Zatiaľ čo prvý diel uviedol niekoľko pamätných piesní, tu sa sčasti opakujú a z nových mi zatiaľ nerezonuje ani jedna.