Fiftis

Ako obrovskú chybu musím napísať, že z inak vždy sexi Shailene Woodley, som sa tu skoro povracal po jej ostrihaní na chlapca. Insurgent je presne kúsok skladačky, ktorý nemá začiatok, ani koniec, rozpovie kúsok mozaiky a nechá vás opäť rok čakať. Má svoje momenty, no zároveň je výzvou pre bežných návštevníkov. Toto je akčné sci-fi, kde si mnohé postavy robia čo chcú, iné plnia príkazy a medzi nimi skupina hrdinov hľadá svoje opodstatnenie a ďalší cieľ. Jedna vec je istá. Rezistenciu neradno sledovať bez znalosti jednotky. Skúste to a neodhalíte ani fakt, že Tris a Caleb sú súrodenci. V Rezistencii sa skutočne veľa nestane, dej by sa dal zhutniť na 30 minút, no mám neskutočnú chuť siahnuť po tretej knihe a zistiť, čo má nasledovať. Ak je to účel filmu, navnadiť na ďalšie diely, ten si plní výborne. Oproti jednotke stratila kus čara, odkryla kúsok mozaiky sveta, aj navnadila na viac. Ako plus môžeme pochváliť sexice Kate Winslet a Naomi Watts, ktoré sú tu za dokonalé "milfky".

Tvorcovia sa sústredili iba na osvedčené oblasti a vyšťavili ich parádne. Rozvíjajú svoje postavy a nechávajú ich žiť v civile s novými starosťami. Jason Statham je fantasticky využitý a podobne ako The Rock, aj on si zaslúži hrať v prvej lige akou je dnes séria Fast & Furious. Séria sa dostala do bodu, kedy navyšuje tie neuveriteľné aspekty a teraz zachádza ešte ďalej. Bankový trezor či zostrelenie lietadla sú prekonané prakticky vo všetkých troch megalomanských scénach - autori ubrali na počte a zvýšili intenzitu, každá však získala obrovskú výhodu - je pamätná a dlho po videní si ju budem vedieť predstaviť, čo je plus každého blockbustru. Navyše druhá hlavná akcia i finále popri autách pridávajú oveľa viac - súboj na férovku dvoch krásne oblečených sexíc. James Wan si vybral skutočne nadupaný soundtrack, čo je tiež plus. Pocta Paulovi Walkerovi môže vyvolať mnoho súcitu a jednu slzičku. Sedmička uzatvára veľa otvorených línií a obsahuje pôsobivé scény i čerešničky na záver.

Pozor, titul neodkazuje na legendárny diel GTA, ale tektonický zlom pod Californiou. San Andreas chrlí aktivitu a od L.A. po San Francisco vznikajú trhliny, obrovské vlny a mrakodrapy padajú jedna radosť. Z trailerov skrsla nádej, že dostaneme dobrú deštrukciu. Výsledok sa ale pri dĺžke 114 minút dal vytušiť a je tu problém - medzi akciu napchajú autori povinné scény a čaro sa vytratí. San Andreas pritom začína výborne. Lenže katastrofické filmy majú obrovskú výzvu: ak do nich natlačíte iba efekty, začnú po čase nudiť. Obrátená strana výzvy katastrofických filmov sú postavy, ktoré treba sledovať a báť sa o ne. Prípadne tipovať, či všetky prežijú a koho obetovať. Nutnosť povinných scén je zrejmá, ale koľko dialógov im venovať medzi akciou? San Andreas má všetky, čím ďalej ich sledujeme, tým sú otravnejšie. San Andreas bol priemerný letný blockbuster. Keď zúri akcia, je hlučná, agresívna, zábavná. Keď sa majú riešiť vzťahy a romantické nuansy, je to nie príliš podarená show. Bude americká vlajka na konci? Tomu verte a nemusí to režírovať ani Bay či Emmerich.

Film zaúčinkoval, zaradil sa medzi žánrový nadpriemer a s minimom klišé rozohráva temnú hru zločinu na oboch stranách. Sledovateľ je rovnako ako hlavná postava vťahovaný do neľútostného sveta, kde sa stierajú hranice medzi zločinom a zákonom. V zásadách hesla „účel svätí prostriedky“ odkrýva zahalený svet vojny proti drogám. Príbeh je v sprievode surových tónov nezabudnuteľnej hudobnej zložky. Okrem vždy presvedčivej Emily Blunt a Josha Brolina, najväčšiu pozornosť na seba strháva portorikánsky Brad Pitt - Benicio Del Toro. Pohnútky jeho konania sú prezentované najmä jeho gestami a konaním. Tajomný, tichý bojovník s neznámou minulosťou sa tak stal objektom fascinácie i kľúčovým prvkom gradácie deja. V akčnej krimidráme kanadského tvorcu Denisa Villeneuvea výborne fungujú všetky zložky tvorivej práce. Ani v akciou menej nabitých pasážach niet väčších dier a všetko pomaly zapadá. V dvojhodinovej stopáži sa pred divákom odkrýva prenikavo temný a naturalistický obraz chodu dvoch proti sebe stojacich strán.

Sinistrový ošiaľ má okrem dobrého námetu na svedomí výrazná hypnotická hudba. Príbeh je síce prostý, ale funguje. Tempo je pomalé, ale u mňa si to udržiava až do konca plnú pozornosť. Prepojenie s jednotkou, sa podarilo celkovo obstojne na tento žáner a ani herecky to nie je zlé a určite je to jeden z tých lepších hororov. Filmu ale nedodáva potrebnú vážnosť žiadna ústredná postava ako to bolo v prípade Ellisona Oswalta (Etha Hawke), tvrdohlavom spisovateľovi pátrajúcom po záhadných vraždách. Démon tu dostáva väčší obrazový priestor, no o moc viac sa o ňom nedozvedáme, len lacno mrhá ľakacími momentami poistenými zvukovým efektom. Sinister 2 si vďačne prepožičal z jednotky kvalitný nápad, obstarožný vzhľad amatérskych nahrávok, no príliš veľa strašidelných detských postáv a zastrešil to nie práve najšťastnejším sociálnym rámcom Courtneyinho života.

Čo človek čaká od westernu. Drsných chlapcov so smradľavým dychom, akčné prestrelky v prašnom prostredí a honbu za cudzími dolármi. To všetko v Slow West figuruje. Amerika roku 1870. Cesta hlavných postav, ktoré k seba veľmi pasujú Jaya a Silasa na Západ bude tak, ako naznačuje už názov, naozaj pomalá. Rozhodne však nie nudná. Občas bude nutné niekoho zastreliť, inokedy sa s niekým opiť či pobratať nad večernou vatrou. Režisér John Maclean tu strieda humor, rozmarnú mystiku, filozofické úvahy a ohňostroje násilia. Bude sa na to krásne pozerať. A keď vám neprekáža trochu toho „mlátenia filozofickej slamy“, nájdete v scenári aj pár podnetov na úvahy, ktoré rámec zábavnej žánrovky slušne presahujú. Samozrejme, ako hádam každý novodobý western, aj Slow West okato odkazuje na všemožné klišé a zákonitosti vlastného žánru, čo diváka môže aj nemusí baviť. Napriek grandióznemu finále a slušnej výprave (nemožno neoceniť krásne novozélandské exteriéry) treba tiež vyzdvihnúť, že film nie je žiadnym trápnym pokusom o kultové veľdielo. Práve naopak, možno aj vďaka ľahko pozerateľnej 84 minútovej stopáži je skôr sympaticky skromnou jednohubkou na pomedzí artu a žánru. Ja ako milovník a znalec Westernu však nemôžem dať tomuto dielu plný počet, ako som tomu dal napríklad pri nejakej Eastwoodovke.

Sú tu všetky veci, vďaka ktorým zbožňujeme Star Wars. Áno, aj zopár postáv na pár sekúnd na plátne, ako ich do záberov kedysi sekal sám George Lucas. Scenár a celková skladba má iba dve chybičky, ktoré ich delia od plného počtu - 100 bodov. Niektoré dialógy sú prosté, akoby ich písal samotný Lucas (na legendárnu Episode II však nemajú). Druhou chybou je štruktúra i príliš časté požičiavanie známych elementov, najmä zo štvorky. Akoby autori mali zábrany urobiť istú revolúciu a kvôli fanúšikom ostali radšej v zabehnutých koľajách a doručili podobné scény, momenty ako na objednávku. Episode VII v kontexte série aj párkrát kopíruje, ale nemusela by. Cca po hodine si uvedomíte, že na plátne zažívate niečo spred desiatok rokov a vynikajúco, uveriteľne a nenásilne to pokračuje. Azda za to môže poctivý štýl nakrúcania, snaha byť verný dizajnu a neísť do totálnej trikovej extravagantnosti, hoci Disney by na to peniaze mal. Aj keď to nemá na moju najobľúbenejšiu trilógiu (I, II, III). Abramsovi zapadlo oveľa viac atribútov. Má skvelý strih, scény netrvajú zbytočne dlho. Episode VII nie je príliš dejovo nabitá, miestami kladie viac otázok ako odpovedí a vznikla tu parádna nová línia. Ale najväčšia mágia Abramsa je v privolaní pocitu spred 40 rokov, že niečo nové začína a vy chcete byť súčasťou. A je obohatená o to pripomínanie si toho starého.

The Big Short nie je pre všetkých. Ani bežný študentík ekonomiky nemusí chápať zložité pojmy, nie to ešte obyčajný človek. Našťastie režisér Adam McKay zvolil úžasnú cestičku vysvetľovania pojmov cez šikovne strihané epizódky celebrít, ktoré vám v kúpeľni, v kuchyni či pri hazardnom stole vysvetlia na pár príkladoch, čo sa deje na pozadí bánk. Je to efektívny a skvostný režisérsky nápad, ktorý napomáha pochopiť či utvrdiť si vlastné tipy. Náročná tématika však nespomaľuje rýchle tempo 130 minútovej dokonalosti. Hoci sa The Big Short tvári ako bežná konverzačná dráma/komédia, v skutočnosti je dravá a napínavá. Má skvelý strih, lebo McKay strieda pohľad na snaženie troch-štyroch skupín v istom čase a celý prvý akt skôr tápate v ich spoznávaní a triedení pováh či motivácií. Potom sa naplno rozbehne zápletka, odkrývate nitky systému ako v napínavom trileri a netrpezlivo čakáte na moment krachu. Stávke na istotu nechýba humor, hoci nechápem jeho zaradenie na Zlatých Glóboch medzi komédie. Predsa len je to skutočný príbeh, kvôli ktorému prišli milióny ľudí o prácu a aj o život, pretože po krachu spáchali samovraždu. A najväčšia "sranda" je, že sa to ide stať znovu.

Je celkom zaujímavé sledovať, že Genisys bude náročný na pochopenie. Noví diváci budú tápať ako málokedy - o tom niet pochýb a keď sa začne skákať naprieč obdobiami, to sa budú zamýšľať aj znalci. Hoci základné ciele sú jasné, nové elementy sa k nim ťažko pripájajú a niekedy si lámete hlavu, čo sa deje. Dej je viac menej zamotaný, ťažký na pochopenie a čo je najhlbšie zistenie - ani nie vždy zaujímavý. Ale keď už príde nová akcia, Genisys nevyzerá na škodu. Pravda, intro je opäť veľmi tmavé a desiatky robotov sa mlátia s povstalcami, ale keď prídeme do roku 1984, nájdu sa viaceré zaujímavé akcie. T-1000 nesklame a keď sa odpaľujú veľké továrne alebo komplexy, vyzerá to masívne. Najzábavnejšie ostala deštrukcia Golden Gate bridge a scéna s helikoptérami. Pre mňa nieje prekvapením Jai Courtney, ktorý ťahá celý film a osobne som zaň rád, lebo konečne si zaslúžil veľký part. A pre mužov je oku lahodiaca sexica Emilia Clarke.

Inside Out je jedným z najoriginálnejších diel roka. Spôsobom, akým je postavené fungovanie mysle a prepojenie s reálnymi zážitkami vo svete, je v skutku zaujímavý. Otvára nové levely fantázie, ktoré majú zmysel a dokonca majú obrovské ambície popisovať kompletný systém - silné väzby i putá vytvárajú ostrovy, sny sú formované ako továreň z denných spomienok a fungujú ako filmové štúdiá. Nájdete tu zobrazenie zabúdania a vyhadzovanie spomienok. Dokonca si autori trúfajú na vykreslenie podvedomia. (Áno, ani zďaleka to nieje snímka pre deti, pretože tie nemôžu plne chápať čo je to depka alebo nejaký entuziazmus). Ale z nadšeného popisu vyplýva, že dospelí sa budú mať nad čím zamyslieť a čaká ich skutočne parádna sonda do mysle, kde je všetko premakané do posledných detailov a keď pochopíte systém, autori začnú strieľať ešte viac nápadov, ironizovať alebo skúšať aj rôzne vtipy s formou postavičiek. Nehovoriac o dialógoch alebo narážok na samotný systém. A keď sa prehupne film do trošku dramatickej až melancholickej roviny, nie je rozhodne núdza o scény, kde by ste mohli uroniť úprimnú slzu. Inside Out je výborný animák plný skvelých nápadov. Pixar je späť!