ScarPoul

Wicher, alebo v tomto prípade jeho prvá séria sa nesie v štýle prvých dvoch kníh, kedy sa na pozadí poviedok rozvíjajú charaktery a udalosti, ktoré budú mať dopad na hlavnú dejovú líniu. Tá by podľa logiky mala začať druhou sériou a práve preto som celkom pozitívne naladený. Čo sa týka seriálu. Henry Cavill konečne našiel pre svoje stoporené herectvo využitie. Ako Geralt mi nevadil a to je pre mňa najväčšie plus. Inak postavy vnímam obsadené typovo dobre - možno až na tých černochov ( mrzí ma to ale strašne sa mi do doby kaštieľov a zámkov nehodia nech sa snažím byť akokoľvek tolerantní, ale prekúsnem to). Príbehy fajn vypointované a hlavne ako som spomínal vyššie pekne vysvetľujúce svet, súvislosti a dokonca načrtávajú hlavnú zápletku. Za mňa spokojnosť. Nečakal som dokonca ani obrovskú bitku. Pre mňa je zaklínač hlavne o tej filozofií a predurčení. Myslím že to keď sa bude blížiť k finále bude mať práve toto ten zimomriavkový efekt, ktorý v GOT tak chýbal( ak to teda nepokazia). Príšery v pohode, baby pekné, hudba rovnako. Sú tam chyby a nie je ich málo. Na druhú stranu drží si to akúsi kvalitu a nespadáva to do podpriemeru. Asi záleží čo od toho očakávate a či poznáte predlohu alebo nie. Plus sa mi páčilo ako sa tvorcovia hrali s časom a udalosťami, ktoré aj napriek pomotanosti dávali na konci krásne zmysel. 1. séria - 80%

Wicher, alebo v tomto prípade jeho prvá séria sa nesie v štýle prvých dvoch kníh, kedy sa na pozadí poviedok rozvíjajú charaktery a udalosti, ktoré budú mať dopad na hlavnú dejovú líniu. Tá by podľa logiky mala začať druhou sériou a práve preto som celkom pozitívne naladený. Čo sa týka seriálu. Henry Cavill konečne našiel pre svoje stoporené herectvo využitie. Ako Geralt mi nevadil a to je pre mňa najväčšie plus. Inak postavy vnímam obsadené typovo dobre - možno až na tých černochov ( mrzí ma to ale strašne sa mi do doby kaštieľov a zámkov nehodia nech sa snažím byť akokoľvek tolerantní, ale prekúsnem to). Príbehy fajn vypointované a hlavne ako som spomínal vyššie pekne vysvetľujúce svet, súvislosti a dokonca načrtávajú hlavnú zápletku. Za mňa spokojnosť. Nečakal som dokonca ani obrovskú bitku. Pre mňa je zaklínač hlavne o tej filozofií a predurčení. Myslím že to keď sa bude blížiť k finále bude mať práve toto ten zimomriavkový efekt, ktorý v GOT tak chýbal( ak to teda nepokazia). Príšery v pohode, baby pekné, hudba rovnako. Sú tam chyby a nie je ich málo. Na druhú stranu drží si to akúsi kvalitu a nespadáva to do podpriemeru. Asi záleží čo od toho očakávate a či poznáte predlohu alebo nie. Plus sa mi páčilo ako sa tvorcovia hrali s časom a udalosťami, ktoré aj napriek pomotanosti dávali na konci krásne zmysel. 1. séria - 80%

Film, ktorý zobrazuje mentalitu japonských žien vo všetkých dostupných nuansách. Štyri tridsiatničky sú najlepšie kamošky ale nerozprávajú sa veľmi o svojom živote. Ich úvahy a rozhovory evokujú akúsi spokojnosť so svojim stavom. Po návšteve workshopu a hľadaní vlastného centrálneho bodu a rovnováhy, kedy sa u nich v rámci skupiny prejavia dotyky a spolupráca sa dozvedáme o rozvode jednej z nich. Toto samotné stačí k vlastnej sebareflexií v rámci vzťahov, ktoré zvyšné postavy prežívajú a núti ich konfrontovať sa s emóciami s akými by sa na začiatku vôbec nezaoberali. Všetko je to civilné, úctivé ale pod povrchom nič nehovoriacich mimík a expresií sa skrýva veľká bolesť. Či už u ženských alebo mužských postáv. Veľmi som sa desil dĺžky ale Hamaguči vťahuje do sveta cez príjemné rozhovory. Vizuálne možno až divadelné. Významovo komplexné ako keby ste čítali román. Všetky postavy som detailne spoznal a mal som možnosť nahliadnuť do ich sterilných smutných svetov. Ich revolta na konci je prísľúbom zmeny, ktorú tak potrebujú. Veľmi príjemné prekvapenie, ktoré rezonuje aj bez vypätej scény.

Z odstupom niekoľkých rokov musím povedať, že Goodfellas sú dobrým filmom. Síce to nepovažujem za špičku v žánri, hoci ostatní áno, ale ten film je robený s veľkou chuťou a je to tam dosť cítiť. Jedinú výhradu ktorú k tomu mám je Ray Liotta. Neveril som mu to Ani kedysi a ani dnes. Ostatní vedia hrať, vyhrajú sa v pohľadoch a v expresií. Liotta je len do počtu a nefunguje mi tam. Aj napriek tomu, že tu máme množstvo informácií, scén, postáv, zvratov a zrád je film priehľadný a dá sa v ňom dobre orientovať. Hudba a kamera skvelá. Film, ktorý určite rezonuje. Ale pre mňa v tejto rovine funguje viac Once upon a time in America alebo prvý Godfather.

Trošku krok späť, čo sa týka kvality. Snaha dostať Bojackovu minulosť do zreteľnejších kontúr si vyžiadala svoju daň. Síce je na tom postavený dobrý zvrat ale diely, ktoré sa tomu venovali ma nebavili. Mimo niektorých skvelých nápadov sa táto séria nesie skôr v duchu neustálych fuckupov, ktoré ale kupodivu nerobí Bojack. Ten sa stáva tichým pozorovateľom a jeho postava sa v celom tom univerze mení. Je to trošku iné a kvalitou to skôr smeruje k prvej sérií, ale pravdou je, že to pozerám rad za radom, pretože chcem vedieť viac. Takže dám 4* , ale nie sú až také isté ako v prípade druhej a tretej série. 4 séria - 70%

Príbeh jednej Indie skupiny na svojom poslednom tour. Máme tu náznak vzťahov. Hovorím naznak, pretože hoci tu vzťahy medzi postavami súm mimo profesionálno kamarátskej roviny nevybočia inam, hoci je tu pár scén, ktoré to naznačujú. Máme tu náznak rovnakej orientácie - hovorím náznak, lebo je to tu podané jemne, dotýka sa to všetkých, ale nie je na tom postavený príbeh. Príbeh sa naopak sústreďuje na ukončenie jednej etapy a na vyrovnanie sa so svojimi emóciami, ktoré sú aj dobré aj zlé. Hlavné trio hrá presvedčivo a každý z nich si dokáže ukradnúť niekoľko pekných momentov. Hlavne príbeh o bezdomovcovi bol veľmi pekne podaný. Nana Komacu ako obvykle krásna. Je to plné pesničiek a má to aj pekne vygradovaný záver. Vygradovaný v zmysle, že všetko krásne do seba zapadne a končí to príjemne. Šiota hrá na citlivú nôtu a funguje mu to. Možno nie film ku ktorému sa budem vracať, ale som rád, že som ho videl.

Ono to začína ako nejaký beatnický manifest alá Japan. A tak som si povedal, že by to mohlo byť zaujímavé. Minimálne do takej miery, že sa tu bude hľadať inšpirácia, dievčatá budú ako z románu a hlavný hrdina nakoniec prekoná svoj blok a prejde nejakou zmenou. Ono asi dvadsať minút sa to tvári, že sa k tomu aj bude cesta zberať. Lenže po príchode ďalších postáv a postupného erotického napätia za ktoré môže hlavne Juki Mamija sa posledných štyridsať minút pozeráme na bohapustú jebačku medzi rôznymi postavami. A tá zmena je nakoniec celkom samoúčelná. Dobrý nápad, ktorý skĺzne do akejsi túžby tvorcu natočiť nejaké nahé scény s peknými babami. A to sa mu podarilo. Neviem. Mám pocit, že takéto veci dokážem akceptovať len u Sona. Ale babi, kamera a postavy v pohode. Len dúfal som v niečo viac.

No ono je to tak. Macui sa rozhodol že spravý takú všehochuť. Pokúsi sa dotknúť každého aspektu dospievania ale zároveň tam skúsi mať malomestské zmýšľanie, nejakú tú bizarnosť a do toho všetkého to bude civilné a riadne depresívne. Azumi Haruko sa snaží byť filmom ktorý je žánrovo rozmanitý. Bohužiaľ nakoniec z neho vyšiel film, ktorý je ako keby uväznený vo zvláštnom kŕči, ktorý bolí a nepustí. Postavy sú nesympatické. Nie je tam sa s kým stotožniť. Príbeh rozprávania, hoci si pohráva s dejovými linkami čo sa časovej postupnosti týka, je síce zaujímavý, ale v konečnom dôsledku ešte viac rozbíja nie len epizodickosť ale aj žánrovosť. Na konci zostáva taký mdlý pocit, že vlastne na čo toto všetko bolo dobré. Dokonca aj moja obľúbenkyňa Jú Aoi tu hrá až trestuhodne nevýrazne a nezaujímavo. Na túto tému sa natočilo množstvo zaujímavejších a osobitejších filmov. Na toto sa celkom rýchlo zabudne. Aspoň teda hovorím o tých, čo o existencií tohto filmu vôbec vedia.

Joj toto bolo pekné. Dlho som nevidel animé, ktoré by bolo tak úprimné, citlivé a melancholické ako After the Rain. Je pravda, že anime už moc nepozerám. Ale strašne som si túžil pozrieť film lebo tam hrá moja obľúbená Nana Komacu, ale bolo mi povedané nech začnem týmto, že je to rovnako dobré. A je. Ajumu Watanabe necháva všetko v náznakoch a v krásnych náznakoch a nevypovedaných pocitoch. Je to plné detailov, dažďa. Milých postavičiek a neukončených príbehov. Ale držíme každému palce. Je to plné pozitívnych postáv, ktoré sú len trochu stratené. Stoja na mieste, alebo sa im stala nejaká krivda/nehoda a sú smutné. Cítia sa sami. A celých dvanásť dielov je vlastne taká inšpiratívna terapia, nie len pre nich ale aj pre správne naladeného diváka. Ktorým som ja bol. Hudba, animácia a príbeh možno všedné ale úprimné v každom jednom políčku. 100%

Veľmi lineárny a nezaujímavý film. Páčilo sa mi, že sa celý čas hral na to, že ponúkne nejakú variáciu na známe buddy filmy. Ale nestalo sa tak. Dôležitý faktorom totiž zostáva absolútna absencia charakterových presahov a chémie medzi ústredným duom. Všetko ostatné je natočené síce pekne, ale to je v rámci Juhokórejského filmu štandard. Chýba mi tu niečo, čo by mi pomohlo si film zapamätať aj po dopozeraní. Tento žáner je v JK populárny. Máloktorý tvorca vie priniesť ale niečo nové, osobité. Toto je presne ten prípad. Platí to, čo píšem stále. Ak s takýmito filmami začínate - môžete pridať hviezdu. Kto sa v kinematografií JK vyzná, bude asi čakať niečo viac. Dve hviezdy sú za moju subjektívnu nudu, s ktorou som dve hodiny bojoval, aby som to vôbec dopozeral.