ScarPoul

Pre mňa funkčné vo viacerých ohľadoch. Či už sa jedná o postupnú prípravu na katastrofu, pretože loď je v dezolátnom stave a snaha privyrobiť si načierno je v zásade dobrým úmyslom kapitána uživiť svoju posádku a opraviť loď - alebo vzťahy ktoré sú katastrofou narušené. Smrť sa tu stáva katalyzátorom straty akejkoľvek ľudskej morálnej čistoty. Väčšina postáv sa tak dostáva na odvrátenú stranu a robí veci, aké by za iných okolností neurobila. Cítiť za tým silnú emocionálnu a psychickú traumu ( pretože sú to všetci vo svojej podstate dobráci) s ktorou sa nevedia vôbec vysporiadať. Dokonca aj koniec nesie v sebe krásnu poetiku za ktorú som vďačný, hoci som bol z nej zo začiatku trochu neistý. Je to dobre spravený film. Silné charaktery, dobrá atmosféra a inteligentný scenár.

Ústredná melódia majstra Kendži Kawaia pomaly vťahuje do mrazivého pekla. Kang - ho Song je tradične uhrančivý a samotná myšlienka s denníkom nájdeným uprostred ničoho má až Lovecraftovský rozmer. Bol som nadšený. Pravdou ale je, že Pil-seong Lim neprináša nič invenčné. Hoci sa jedná o žánrový film - na to aký mal potenciál je po prvej polhodine neuveriteľne rozťahaný a vo finále - ktoré malo byť rezonujúce je až trestuhodne nezaujímavý. Čakal som viac. Väčšie pohrávanie sa s divákom o tom čo je pravda a čo nie. Nie som si dokonca istý, či samotný tvorcovia povedali presne to, čo chceli. Príde mi to ku koncu strašne zmätočné a čo je horšie nič nevysvetľujúce. A to že sa línie v mnohom neuzatvoria považujem tiež sa neuspokojivý prvok. Dávam tri s tým, že som sa tým horko ťažko prekúsal.

Veľmi nudné a veľmi rozťahané. Tieto typy filmov milujem. Bez duše, bez zaujímavých postáv. Takáto snaha o vážny film si vyžaduje menej divadelného herectva a väčší dôraz na ľudskejšie scény. Začína mi naozaj vadiť, že len toto sa robí na Slovensku. Vážne, nihilisticky ladené filmy, kde postavy nemajú ani kúsok ľudskosti. A to zaujímavé z prvých desiatich minút sa vytratí všetko veľmi rýchlo. Zaváňa to papierom, berie sa to veľmi vážne a hlavne to nemá mne ako človeku a divákovi čo povedať. S kým sa stotožniť. Áno cirkev má svoje konexie aj na zlých ľudí - áno, nie je ľahké uživiť rodinu v ťažkej dobe a bla bla bla. No a čo? Je naozaj tak zlé čakať od filmu aj niečo aktuálne? Niečo hodnotové? Všetko v tom filme je predvídateľné. Úplne všetko. Týmto filmom sa skončil môj záujem o akúkoľvek ďalšiu tvorbu Petra Bebjaka.

Dám štyri kvôli Eme Clark. Ja jej úsmev zbožňujem a je tu milo naivná a má kopec vtipných momentov a unesie hlavne na svojich ramenách celý film a jej premena je krásna. Nebyť romantickej línie film by pre mňa fungoval podstatne lepšie. Jednak preto lebo som zápletku prekukol takmer okamžite a tiež preto, pretože keby sa to nesie v tradičnejšom štýle a nesnaží sa to byť silene magické, uveril by som tomu kúzlu viac. Ale je to každopádne krok dopredu pre Feiga, ktorého filmy moc nemusím. Fajn atmosféra a Emma Thompson rulez.

Výborná forma. U Noeho je to samozrejmosť. Príbeh očakávatelný a nie až tak prekvapujúci, ale to môže byť aj tým že som to videl teraz a nie skôr ako iné Noeho filmy. Inak je to nepríjemné, dynamické a dokonca v málo momentoch aj úprimne. Koniec som čakal a stále som toho názoru že by to malo ísť lineárne kvôli väčšiemu dopadu ale páči sa mi tá explicitnosť a násilie a dlhé zábery ktoré to všetko krásne umocňujú. A bolo mi z filmu nepríjemne. A o to asi šlo...nie?

Prvých dvadsať minút treba byť trpezlivý. Potom sa to začne krásne rozplietať až k silnému finále, kde hrá výbornú kulisu voda. Príbeh deciek, ktorí ako vojaci strážia uprostred amazonskej džungle cudzinku je plný vnútorných neistôt, rozkolov a závisti. Burcovanie neudržateľnej sily, ktorá nakoniec systematicky hlavných predstaviteľov oberá o ľudskosť. Nie je to explicitné, nie je to ani nepríjemné. Čo je trochu škoda. Inak je to ale dobre spravený film. Formálna stránka aj herci - hlavne ku koncu krásne koexistujú a vytvárajú pocity, ktoré Landes u filmu zamýšľal predať. Zaujímavý počin. A je vtipné vidieť Moisesa Ariasa v netradičnej úlohe malého psychopata. Ušiel veľkú cestu od svojich začiatkoch v Hannah Montane.

Ja som sa bavil. Po množstve priemerných stand upov od mojich obľúbencov toto potešilo. Nie je to jeho najlepší stand- up ale niektoré jeho príbehy sú skrátka super.

Z novodobých Malickových filmov patrí A Hidden Life k najlepším - hneď po Strome života. Jednak má konečne nejaký príbeh a jednak využíva špecifický tvorcov rukopis, ktorý len potvrdzuje, že správna ucelená forma tomu svedčí omnoho viac ako snaha o impresionistický film plný pocitov a úvah. Aj napriek trojhodinovej dĺžke film nenudí. Pomaly plynie a namiesto hrozných a zlých scén ukazuje skrytú krásu či už v prenesených slovách alebo v dychberúcich obrazoch. Kameramani a skladatelia môžu byť Malickovy vďační. Dáva im priestor vytvoriť nádhernú kulisu, ktorá rezonuje. Podobne ako Tenká červená čiara vytvorila z prostredia samostatnú postavu, ktoré ovplyvňuje okolie, tak isto je tomu aj tu v prípade rakúskych Álp. Na konci zostal pekný pocit. Hoci je to celé bez zvratov a značne od dramatizované. Soundtrack povinnosťou. Howardová hudba a Widmerové zábery na vodopády a riečku zasiahnu podľa mňa každého. Hľadať to pekné v nepeknom je ťažké. Páči sa mi že aj napriek téme sa bude o filme hovoriť v špecifikách krásy.

Scéna a hudba sú skvelé..Tanec a kostýmy až tak nie.

Reklama ala Malick? Úprimne? Bolo to lepšie ako jeho To the Wonder :)