ScarPoul

Film od ktorého som čakal podstatne viac. Treba ale povedať, že to nie je zlý film. Je to v zásade typický lineárny hodnotový príbeh aké Hollywood vie vyrábať ako na bežiacom páse. Jediné čo tam chýba je silný pátos. Namiesto toho to ide skôr do umiernenej civilnejšej roviny v závere. Čo mi trochu vadilo tiež. Ak už pozerám hodnotovú vec tak nech to zo mňa účelovo žmýka emócie až do konca záverečných tituliek. D´Agostini vlastne ukázal, že sa to dá robiť aj na Taliansky spôsob. Chuť to má povedomú, ale nemá to v sebe to lahodné, čo by sme od toho naozaj čakali. Určite to stojí za to vidieť kvôli ústrednej dvojici. Tá je naozaj výborná. To ostatné. Pozerateľný priemer. S tým, že ak to dakedy pobeží v telke a ja to uvidím, asi neprepnem.

Oceňujem nápad. Je dobrý a nemá nič spoločné s hororom. Bohužiaľ prevedenie je veľmi nešťastné. Ak by sa jednalo o typ filmu s ktorým sa stretávam po prvýkrát dal by som tomu možno o jednu dve hviezdy na viac. Lebo hlavná hrdinka sa naozaj snaží. Ale vzhľadom na to, že Jea-hyeon Jang ma potešil filmom Priests čakal som väčší dôraz na atmosféru a na nejaký súboj toho dobra so zlom. Tu je trošku romantická predstava, ktorá sa hrá síce prvú polovicu na duchársky horor ale akonáhle príde vysvetlenie stáva sa v rámci logiky nezmyselná. Čo zamrzí. Natočené je to rutinne. Bez osobitosti. Taký film ktorý sa dá pokojne onálepkovať ako zbytočný. Čo je pri tvorcovi ako je Jang a vzhľadom na potenciál, ktorý má, trochu škoda.

Moje prvé zoznámenie z režisérom Fatih Akinom. Neviem, či je toto ten film, ktorý definuje jeho tvorbu ale vnímam ho ako podarený európsky film so silnou ženskou hrdinkou. Jednak sa mi páči téma, ku ktorej samotný režisér inklinuje a snaží sa v nej nájsť akúsi middle ground. Hoci systém a to zlé má vždy navrch oproti tej hodnotovosti a ľudskosti. Diane Kruger je pani herečka. Čím častejšie ju vidím tým k nej viac inklinujem. Jej cesta za pomstou je krásne vyobrazená, zmotivovaná a dokáže aj jedného diváka pekne vytočiť. Páči sa mi že v prvej časti stále prší. Že v druhej máme súdnu nespravodlivosť a scény z ktorých vás ide rozhodiť a tretia v sebe nesie poetiku. Páčilo sa mi to a som odhodlaný pozrieť aj iné Akinové diela.

Možno to neprináša do žánru nič invenčné ale ja som sa bavil. Páčilo sa mi že posledných 40 minút tu máme exorcizmus, že postavy vo svojej šablonovitosti fungujú aj že tu zaznie Bach a určitá mýtotvornosť súvisiaca so svätým Františkom. Odsýpa to a stojí to na skvelom herectve ústrednej dvojky. Vravím neprináša to nič nové. Na to, že sa jedná ale o Korejskú verziu Exorcistu je to dosť slušné. Kľudne by som ti to pozrel aj druhý krát. Jae-hyeon Jang si točenie tohto očividne užíval.

Priehršť nápadov - ktoré by stálo za to rozviť do celovečernej podoby. Hlavne ak by ústrednou postavou bola dokonalá Florence Pugh. Výsledná pointa ale vyšumí do prázdna. Hoci je to skôr reklamný film, čakal som od Braffa trošku viac. Nápady to ale má na rozdávanie.

Tvorcovia sú si vedomí dielu ktorý robili. V niečom vtipné. Do určitej miery aj viacej objasňujúce pozadie Bojackovej tvorby. Inak to ale po výborných posledných 4 častiach prvej série, pôsobí ako jedna krok späť.Ale inak je to znesiteľná časť. Sú aj nudnejšie.

Bojack je postava na ktorú som si musel trochu zvykať. Rovnako aj na fikčný svet, ktorý prezentuje a v ktorom sa nachádza. Asi od 6 časti som ale s napätím očakával kam sa bude jeho cesta uberať. Nielenže to má kopec skvelých a vtipných miest ale od 6 časti sa tam pre mňa zjavuje aj silné pochopenie s hlavným hrdinom a seriál ako taký sa dostáva na ľudskejšiu a úprimnejšiu úroveň. Som milo prekvapený a teším sa na ďalšiu sériu. 1. séria - 70%.

Film, ktorý pojednáva o veciach, ktoré musia byť aj nám veľmi blízke. Oproti príbehom z Československa je ale film kompaktnejší, komplexnejší a charakterovo vyzretejší. Stavia na silných ľudských charakteroch a skutočná obeť je až vedľajšia/vedľajšia postava. Funkčné vo všetkých líniách. Postavy uveriteľné a príbeh je dynamický a bez hluchých miest. Scenárista asi veľmi chcel vypovedať o nádeji a sile a konfrontovať ju zo zverstvami, ktoré znova opakujem, nám musia byť povedomé. Koniec značne uspokojivý a bez pátosu. Joon-hwan Jang veľmi umne balansuje na pozadí historického žánru s politickým presahom a vytvára kolektívneho hrdinu, ktorému držíme palce do rovnakej mieri ako sledujeme jeho boj s kolektívnym zlom. Žánrovo priamejšie ale hodnotovo vyzretejšie a poučnejšie. Yoon-seok Kim vo svojej úlohe hlavného kápa jednotky proti komunistickej činnosti výrazne démonický.

Johnnie To je pre mňa majster akčného filmu. Jeho Milkyway production robí filmy s láskou. Sú plné skvelých postáv, sú nápadité a posúvajú žánrové hranice vždy o triedu vyššie. Fulltime Killer spĺňa všetky tieto atribúty. Sú tu zaujímavé postavy, skvelý spôsob rozprávania, typická hra na mačku a myš - akčné scény ktoré nadchnú - finále s ohňostrojom alebo využitie hasičskej hadice pri prestrelke - a zároveň to má v sebe skrytú poetiku za akú by sa nemusel hanbiť ani John Woo. Bavilo ma to a jediný dôvod prečo to má odo mňa tri hviezdy je len to, že som videl množstvo iných Johnnieho filmov, ktoré podobné schémy zvládli o triedu lepšie. Stále ale pozerateľná žánrovka, ktorá poteší a ku ktorej sa je radosť vracať.

Asi sme tu všetci videli iný film. V prvom rade treba povedať, že hoci mám prvé dve časti veľmi rád - séria ako taká je pre mňa skôr niečím na zabitie času ak sa k nejakému dielu z toho univerza dostanem. Ale zároveň treba povedať, že prvé dva filmy si pozriem kedykoľvek a majú na mňa ten istý zimomriavkový efekt aj po toľkých rokoch. O nových častiach sa to povedať nedá. Dark Fate neprináša nič nové. Je to recyklácia starých motívov, ktoré som v rámci tohto sveta videl veľa krát. V tomto smere ma to necháva chladným. Rovnako mi vadili postavy. Nemyslím si, že pohľad troch dospelých žien na celú situáciu je zdravý a logicky zmotivovaný. Princíp stane sa niečo utečme. Dozvieme sa niečo poďme tam funguje možno ak ste začínajúci hrdina a máte sakra šťastie. Tu sú ostrieľané ženské hrdinky čo fuckujú a rozbíjajú lebky a tvária sa, že všetko vedia ale v zásade nevedia nič. Záporák je fajn - taká nová verzia T-1000 ale ak sú mu protipólom postavy, ktoré stále prežijú hoci prechádzajú jednou chybou za druhou - tak je to pre mňa nefunkčný vzťah. Ako príklad - Sarah je hladaná v celom USA, ale aj tak vie využívať mobil, hoci ostatným nakazuje že nech ho vyhodia lebo sme v digi veku a každý zanecháva digi stopu. Zároveň nevie ani prejsť cez hranice bez povšimnutia - spolieha sa na pomoc od iných ( vážne? samotár a takto sa rozhodne?). Sú to tieto logické kiksy ktoré mi strašne z toho celého uberajú na pôžitku. Vieme určite o tom diskutovať dlhé hodiny, čo som ako nepochopil a podobne ale pravdou zostáva, že ak sa jedná o sci-fi a máte zaužívané univerzum s pravidlami a postavami - tak by ste sa mali ako tvorcovia snažiť o dobrý film pre novú aj starú generáciu fanúšikov a nesnažiť sa spraviť ďalší frenchize hoci vám to už toľko krát predtým nevyšlo. Chcelo by to nový príbeh, nové postavy a nové vizuálne poňatie. Inak je to rovnaký kurací vývar len od kuchára začiatočníka. Chutiť to nejako chutí, ale nie je to úplne tá polievka akú ste očakávali, hoci vám skoro každý hovoril že ju dostanete. Mal som problém to dopozerať.