ScarPoul

Jasné, mám výhrady. Príliš veľa zbytočných scén na efekt ( motorka na aute, detailné zábery na vybité zuby alebo na zlámané kosti). A záporák je na konci až trestuhodne nudný, hoci dovtedy fungoval ako protipól, ktorý treba poraziť skvelo. No a veci typu, každá guľka až na nejakú minie loosera, ktorý nikdy zbraň nedržal, sú v rámci žánru. Takže hoci by som čakal sofistikovanejší prístup - hlavne tvárou v tvár skúsenejším protivníkom, beriem to. Inak je to super film. Zábavný, krvavý a plný skvelých hlášok a trefných a nápaditých momentov. Režisér presne vedel, čo chce natočiť a je to cítiť z každého políčka. Pôsobí to ako taký prostoduchejší bratranec Johna Wicka s tým, že by som pokojne uvítal celú trilógiu. Radcliffe po dlhom čase v ďalšej úlohe, ktorá napriek nepravdepodobnosti funguje v áčkových rozmeroch. Nebyť vyšších výhrad vpálim plný počet. A Samara Weaving je úplne dokonalá.

Dal som 4* Krvavej neveste a tak musím dať aj tu. Hoci Gilpin nie je taká cool ako Weavingová. Inak je to ale pochúťka. Prvých 40 minút je dokonca bezchybných. Potom sa to pustí do vysvetľovania, čo trochu tempo spomalí , ale v zásade z toho tvorcovia vedia vykľučkovať veľmi dobre. Prirovnávam to ku Krvavej neveste lebo to funguje na podobnom princípe. Má to množstvo zábavných miest a tiež niekoľko pekne krvavých. Snaží sa to aj napriek téme, ktorá je pritiahnutá za vlasy udržať akýsi punc pravdepodobnosti, takže ak niekoho zastrelia alebo sa zraní je to uveriteľné a tým pádom aj funkčné. Nejedná sa o žiadne veľké dielo ale je to taká typická jednohubka, ktorá pobaví. Čím je ľudí pri pozeraní viac a je tam nejaké to pivko, môže sa z toho stať celkom fajn večer. Hilary Swank je tu úplne krásna. A bavil som sa.

Tri roky odhodlávania a dva nezdarené pokusy to dopozerať. Na tretí raz som to dal. Ale mal som sa na to úplne vykašľať. Je veľmi malé množstvo Anime (seriálov, či filmov), ktoré považujem za perfektné. GITS k nim patrí. Práve preto som mal z tejto verzie také obavy. A vlastne sa mi potvrdilo úplne všetko. Sanders nie je osobitý tvorca. Zachraňuje mu to tu dosť kamera a špeciálne efekty. Tieto dve zložky ako jediné fungujú tak perfektne a bezchybne, že sa na to dá pozerať aj napriek tomu, že je to autorsky a scenáristicky blbučké. Oproti pôvodnému dielu, ktoré stálo na filozofickej myšlienke je toto popisný, povrchný a účelový film, ktorý ma prilákať fanúšikov Black Widow. A tu sa dostávame k tomu hlavnému. Ešte hádam nikdy som nevidel film, ktorý by bol tak zle nacastovaný. Nefunguje tu ako postava absolútne nikto. Dokonca aj môj obľúbený Takeši si tu mudruje po japonsky a má hlboko v piči všetkých čo speakujú po anglicky. Johansson je tak strašne toporná a nezaujímavá, až je to zarážajúce. V Under the Skin to fungovalo ( ale tam ukázala aj prsia), tu je jej prejav neznesiteľný. A zvyšok nebudem komentovať. Binoche má vždy noblesu, tu hrá ako stredoškolský komparzista. Plus akcia je nemastná, neslaná a tie údajné " citácie" z povôdného diela sú tu o dve triedy horšie. Nefunkčný film, ktorý neponúka absolútne nič. Ani do sveta GITS ani do žánru sci-fi. Je to len ukážka toho, že Amerika vie robiť veci na efekt. To je všetko.

Ovečka Shaun je postavička, ktorú registrujem a keď sa mi pošťastí zhliadnuť nejaký diel tak si ju celkom aj užívam. Film sa nesie v najlepšej tradícií štúdia Aardman. Je plný všemožných nápadov, ktoré tomu dodávajú vtip, akciu a tempo. Páčilo sa mi čo spravili s Wallaceom a Gromitom a páči sa mi to aj tu. Viac k tomu asi netreba nič písať. Je to jeden z tých filmov, ktoré nie sú prostoduché, užijú si ich podľa môjho názoru aj decká aj rodičia a hlavne to nie je zbytočne emočne vydierajúce ako Americká produkcia. Skvelá vec, ku ktorej sa veľmi rád vrátim.

Film, ktorý má pomalší rozbeh ale potom následne pekne graduje. Stefano Sollima ukazuje komplexné fungovanie mafiánskych praktík v rôznych oblastiach odvrátenej strany spoločnosti v Ríme. Jeho postavy žijú, dýchajú a majú potenciál zaujať. Každá jedna z nich. Čo je výrazný posun oproti takej Gomorre. Do toho v pozadí často krát dotvára atmosféru dážď a fantastická kamera, ktorá hľadá zaujímavé uhly a zobrazenia akýchkoľvek situácií. Či už všedných alebo tých akčných a do toho hrá M83 s najlepšími vypaľovačkami. Nie je to príjemný svet. Je to svet plný násilia a nepríjemných ľudí. Táto sonda je ale spravená dobre. Je zábavná aj má formálne umeleckejšie presahy a hlavne sa môže popýšiť osobitým rukopisom. Ten Sollima zúžitkoval v druhom Sicariovi. Toto ma bavilo veľmi.

Som príjemne prekvapený. Čakal som niečo čo bude za emócie ťahať podstatne viac. Ale kupodivu to bolo celkom milé. Jasné všetko je to americky cukrové a emócie a myšlienky sú tam podávané popisne a účelovo. Ale raz za čas to neuškodí. Tremblay na to, že je ešte taký krpec hrá prvú ligu a nie len v tomto filme. Na zabitie večera viac ako dostačujúce.

Po dlhom čase som sa k nemu vrátil. Vlial si trochu nádeje do žíl v týchto časoch. Stále to u mňa funguje bez najmenšej chybičky. Tá hudba. Tie postavy. Všetko tam pôsobí tak skutočne a ľudsky. Milujem to.

Ono sa to dalo čakať. Scenár je priamočiary, bez nejakých pamätných scén alebo presahov. Len neviem či tie nápady, ktoré boli vo filme obsiahnuté, a bolo ich dosť, pripísať scenáru alebo absolútne topornej réžií. Ale myslím, že som si práve teraz odpovedal. Jediné pamätné postavy sú McGregor a Robbie. Tie fungujú aj čo sa týka svojich charakterov aj nejakej mytologizácie, hoci pre Black Mask je toto asi aj koniec. Film pokulháva na neschopnosti určiť o aký žáner by sa vlastne malo jednať. Vyzerá to, že sa tu niekto silou mocou chce dostať na rovnakú úroveň ako Deadpool, ale to by tu nesmela hrať trojica toporných herečiek, ktoré nemajú celý film čo ukázať. Birds of Prey je film ktorý síce pobaví aj sa na neho dobre pozerá ale zapadne prachom, pretože nemá vôbec žiadny úmysel byť niečim viacej ako snahou vytrieskať z postavy Harley Quinn viac peňazí. Oceňujem krv aj fuckovanie, ale na konci zostáva veľmi podivná pachuť. Ako keby ste jedli jedlo, ktoré je ozdobené pekne, ale chutí ako niečo z vývarovne. Mrzí ma, že sa DC vydalo touto cestou. Mimo Snydera, Jenkins a Wana sa, čo sa týka nejakej osobitosti alebo radosti z príbehov, jedná o skrz naskrz premárnené príležitosti. A Rosie Perez mi tam vyslovene vadila.

Whannell sa celkom vyhupol. A ako tvorcovi mu to svedčí. Buduje si typický rukopis, jeho filmy sú plné nápadov a hlavne dokáže skĺbiť uveriteľné charaktery s perfektnou atmosférou. Film ťahá na svojich ramenách fantastická Elisabeth Moss. Veril som jej úplne všetko. Aldis Hodge zase skvelo sekunduje. Výborné na celom príbehu sú jeho dve roviny. Prvá je hravá a čisto hororová. Akoby vzdávala hold tým tajomným monštrám, ktoré budovali Universal v jeho začiatkoch. Druhá ide viacej do thrilleru a funguje aj čo sa týka tempa aj premeny hlavnej hrdinky z obete na konajúcu postavu. Neviditeľný muž využíva všetky zložky filmu vo svoj prospech. Nejedná sa o spektákel ale skôr o film, ktorý sa náramne ponáša na Soderberghovu Unsane. Pritom si to ale šliape po svojich pravidlách. Neviem si predstaviť iné príbehy s monštrami v podobnom ladení - kedy je veľkou devízou zložka uveriteľnosti. Ale asi ukáže až čas. Každopádne milé prekvapenie.

Rozprávka, ktorá mohla mať potenciál a mohla ukázať niečo skutočne magické, ale vybrala sa líniou rodinnej drámy. V nej funguje všetko tak, ako má. Ale od určitého momentu tomu chýba napätie. A začne to byť trestuhodne predvídateľné. Áno je to napísané tak, že to všetko má hlavu a pätu, ale keď si spomeniem na Toy Story 4, ktoré prinieslo v zásade veľmi dospelý príbeh, toto mi príde ako krok späť. Zamrzí to o to viac, že celý ten svet mal omnoho väčší potenciál. Rozprávka, ktorá zapadne. A myslím si, že Pixar má už na svojom konte niekoľko takých. Pozerateľné ale to bolo aj Hľadá sa Dory a tiež ju už druhý krát hľadať ísť nemienim.