ScarPoul

Snaha o autentickosť s využitím dokumentaristických postupov môže pôsobiť ako trefa do čierneho ale výsledok je úplne opačný. Vytvára to chladnosť medzi postavami. Tie k divákovi nemajú ako preniknúť. Samotná tématika mafie je načrtnutá a pohybuje sa po povrchu - čo na jednu stranu funguje ak nechceme zbytočne pôsobiť pateticky, na druhú stranu to ale nepomáha divákovi, neznalému problematiky pochopiť látku, ako tvorcovia zamýšľali. Jeden z tých filmov, ktorý značne rezonuje v Taliansku, než niekde inde. Seriál je možno prepracovanejší a komplexnejší, ale neviem či sa k nemu dakedy dostanem. Natočené je to fajn. Ale je to predvídateľné. Nikto nemôže odísť a tým, ktorý sa to podarí.. stratia viac, než by možno chceli. Najviac prekvapivé je, že to naozaj pôsobí ako parta petržalských gangov, než niečo čo sa spájalo s noblesou a bohatstvom.

Nástup Jeanie parádny. Reznor a Ross rezonujú ako ešte v žiadnom diely. A hlavne to znova naštartovalo tempo a otázky. Som úprimne zvedavý. Lindelof hovorí o rovnakej emocionálnej väzbe akú mal pôvodný komiks. Nemyslím si, že sa mu toto podarí. Na druhú stranu sa jedná o ďalší netradičný komiksový príbeh. Odkazy potešia. Iné - hovorenie vtipu - ktoré odkazuje k pôvodnému dielu zase nemuseli byť. Uvidíme čo z toho. Zatiaľ nad tým ešte nelámem palicu.

Dlho som nevidel tak príjemný survival horor. Atmosféra aj lokácia je parádna. Do toho neustále bubnujúci dážď a prostredie v ktorom to ľudia nemajú až také ľahké. Hlavne tvárou tvár obrovským predátorom. Výhodou filmu je, že nenudí ani na sekundu a keď už máte pocit, že už s ničím novým nepríde, prichádza logické vyústenie celej situácie, ktoré hrdinom znova skomplikuje celú snahu o prežitie. Jasné ku koncu už ideme trochu aj do nadneseností a absurdít, ale Aja drží film v mantineloch žánru celý čas. Je to zábavné. Postavy prichádzajú k úrazom ale zároveň sú to starý dobrý hrdinovia, ktorý sa nevzdávajú. Do toho celého ide decentný emočný vzťah otec a dcéra, ktorý nevadí a dáva postavy aspoň do nejakých súvislostí. Film ku ktorému sa budem rád vracať a ktorý nie je taký debilný ako Shallows alebo naposledy mnou videný MEG.

Som celkom rád, že LeBeouf sa snaží o comeback. Príbeh je to pekný - Twainovský. Taký ten typ amerického sna, kedy neexistujú prehry aj napriek okolnostiam. Funkčné v niektorých aspektoch. V iných zase značne prikrášlené. Lenže aj napriek hodnotovosti a pohodovosti s ktorou film disponuje je celý príbeh zbytočne zdĺhavý a cítiť na ňom limity, ktoré sú úplne logické pri obsadený niekoho s Downovým syndrómom. The Peanut Butter Falcon ukazuje južanov ako milých ľudí, ktorý pomáhajú kde sa dá. Čo je možno aj pravda, keď ste biely. Ale neviem či to nie je presne ten typ filmov, ktoré len prešumia a vyšumia a zostane po nich len nejasná spomienka. Na to aby sa to udržalo v pamätí je to málo špecifické. Chýba tomu výraznejší rukopis. Ale tú hodinku a pol som si s hrdinami užil. A Dakota Johnson je krásna.

Je to fairy tale ale beriem to. Ethan Hawke je vo svojej úlohe prirodzený a okamžite si k nemu vytvoríte sympatie. Postava, ktorá bola následkami zlého systému, postavená pred svet v ktorom nevidela nádej. A potom prišla akási adaptácia na všetky okolnosti. Je to film o nádeji a o ceste. O kúsku ľudskosti vo svete, kde sa to moc nenosí. Adopt a Highway ukazuje svet aký chcem aby bol. Aby v ňom boli takéto postavy a takáto nádej. Takí ľudia, ktorí vám pomáhajú ísť ďalej a ktorý sú vo svojej podstate dobrý. Takéto filmy mám rád, hoci nevytvárajú veľké vlny a obrovské diskusie. Sú len pre tých čo ich nájdu a dajú im šancu. Želám Russellovi len to najlepšie.

Ono je to v zásade taká pekná sonda do života hlavného hrdinu s návodom ako dospieť a získať peknú černošku. Vo vtipoch je to sebavedomé a funkčné. Tá hororová línia je len kulisou. Je tam Sweet Caroline. Shake It off od Taylor Swift a ta picovina od Henson's a nejaká tá krv a Darth Vader. Lupita je tu nádherná. Podarené guilty pleasure. Zombies don't sing!

Vôbec nie zlý koncept. Bohužiaľ pre mňa absolútne nevyužitý v rámci vzťahov. Aj v rámci jednotlivých monštier. Ak nemá postava šancu na útek a je od začiatku odsúdená na zánik, to mi príde ako kontraproduktívna myšlienka. Uberá to tajomno z inak výbornej atmosféry. Monštrá nápadité hlavne ten japonský démon. Ale vyvrcholenie...koniec..a celkovo smerovanie príbehu v poslednej pol hodine je skôr na škodu. Nie je to ani Stranger things..Ani IT a ani Summer of Night..(hoci to je len knižka). Znesitelný priemer

Keby som to videl skôr, bol by som z toho unesený viacej. Formálne je to dobre spravený film. Dokonca pôsobí komplexne a nenudí, čo je u podobného typu filmov - ktoré si až tak neholdujú v explicitnom násilí pomerne rarita. Ha Yoo je majster rozprávač a je žánrovo rozmanitý. Uvedomuje si žáner v ktorom pracuje a hoci neprináša nič nové, tak sa drží v mantineloch, kde nič nepokazí. Možno pobaví. Možno aj dojme. Niekedy je zbytočne popisný a zbytočne dramatický. Inde ( a to môže byť spôsobené faktorom, že mám rád drsnejšie príbehy z podobného prostredia) je predvídateľný. Mimo tohto je to ale dobrá žánrovka, ktorá je robená precízne a s chuťou. Je to z toho cítiť. Vzťah dvoch kamarátov je dokonca uveriteľný.

Mám rád béčka. Aj také , kde máte nejaké prijebané monštrum, ktoré žerie čokoľvek čo mu príde do cesty. Som veľký fanúšik Deep Blue Sea a aj 47 meters down, ktoré pre mňa predstavuje vrchol v rámci žánru. The Meg začína skvelo. Prvých 40 minút je pekne dobrodružných a vizuálne krásnych ( na to, že sa jedná o béčko). Hovoril som si: Fajn máme tu Číňanov, černochov a Rainna Wilsona. Nakoniec sa z toho môže vykľuť niečo dobré. Potom prichádza na scénu žralok a jedna nelogickosť nasleduje druhú. Postavy zomierajú len aby sa nepovedalo, ale tie zožratia nemajú žiadne opodstatnenie. Scenár je deravý a plný hlúpych zvratov. Nevadí mi ak je niečo pritiahnuté za vlasy. Ale musí si to byť aspoň vedomé toho, že si to robí srandu. Alebo to musí mať zaujímavé postavy, alebo atmosféru. The Meg má všetko tak na pol cesty a vo finále je to veľmi odfláknuté. Opomeniem fakt, že druhy rôznych žralokov vo veľkých kolóniach málokedy dokážu so sebou spolupracovať... Statham ako lovič len dokazuje, že kvalita a inteligencia aj béčkových filmov, je viacej robená na efekt, než pre srandu. Pozerateľné, ale po dopozeraní zostane otázka - Na toto sa zase dali peniaze? A potom moja obľúbená - Čítal vôbec niekto so zúčastnených scenár?

Na jednu stranu oceňujem tú zmenu myšlienky. Ale malý Shotwell ma neskutočne iritoval. Nemám rád tieto múdre deti, ktoré dokážu prečúrať dospelých. Hlavne vo filmoch ako je tento. Atmosféra filmu je v pohode, hoci inteligentnému divákovi neujde kopec vecí, ktoré trošku oberajú film o kúzlo. Výsledná pointa aj je v pohode prezentovaná ale herecky to ustáva len Sadie a Kelly. Neviem asi mi pri takýchto veciach chýba presah. Niečo o čo tie postavy skutočne bojujú. Ako epizóda seriálu by ma to bavilo viacej. Alebo keby som vedel - kam sa bude ich cesta bude ďalej uberať. Tieto Origini mi totiž všetky prídu na jedno kopyto:) Ale pozerať sa to dalo.