misterz

Škoda, že pán Ramanujan žil tak krátko, mohol svojou múdrou hlavičkou dobyť svet... Taká obyčajná melodráma, ktorá ma svojim spracovaním príliš nezaujala. Obsahová stránka bola ale dobrá, len škoda, že sa z nej nedokázalo vyžmýkať trochu viac emócií. Lepší priemer. 65/100

To najlepšie na tomto snímku je samotný nápad a herecká stránka, ale ten obsah...no... ten ma veru nenadchol. Prišlo mi to mdlé, nevýrazné a aj keď sa to snažilo byť komédiou, drámou či hororom, vo výsledku to poriadne nebolo ani jedno. Slabučké ako sto krát urobený čaj z jedného vrecúška. Bolo sympatické, že sa tu to snažilo hrať na postavy, no mohlo sa ísť do väčšej hĺbky. Najmä vzťah matky so synom mohol byť zaujímavý, avšak potenciál v tomto smere bol premárnený. Veľmi slabý priemer. 50/100

Snímok určite nie je pre každého. David Wnendt patrí k režisérom, ktorí sa neboja kontroverzných alebo citlivých tém. No dokáže ich podať zaujímavým spôsob a tak, že to nikoho neurazí. Aj Vlhké miesta sú také, a to aj napriek tomu, že to miestami bolo trochu nechutné. No vždy to vypálilo aspoň do toho humoru, alebo do zaujímavej myšlienky, len treba nad tým porozmýšľať a nevidieť za tým len tie nechutnosti s kakaním napríklad. Všetko má svoju príčinu, aj to, prečo bola hlavná hrdinka taká "strelená". Na slabší nadpriemer to stačí. 70/100

O tom ako to všetko začalo... No neviem, ten príbeh bol riadna konina. To by ale nebol až taký problém, väčší problém je to, že to bolo až smiešne tendenčne zamerané. Niečo na spôsob máš čiernu pleť - chudáčik, dobráčik, večný trpiteľ... máš bielu farbu pleti - fuj, fuj... si rasistické prasa, ktoré potrebuje znížiť černošskú populáciu. Keby som mal inú povahu tak sa urazím. Ale režiséra na druhú stranu chápem, každý si predsa chráni ten svoj piesoček. Jediné čo trocha upútalo bolo pár mordov, nič viac. Táto séria by už mala skončiť, nikam sa to neposúva, respektíve áno, ale neželaným smerom. Slabý podpriemer. 30/100

Všetky radosti, problémy a strasti otca v súvislosti s vydajom dcéry... Bolo to krásne ukotvené vo svojej dobe a v danom prostredí. Spôsob života a myslenia postáv perfektne korešponduje so zvykmi a myslením americkej vyššej strednej triedy v povojnovom období. Chválim aj casting a obsadenie, S. Tracymu tieto postavy dobráckych a ustarostených otcov rodiny išli vôbec najlepšie. Opäť sa tu má divák v jeho podaní možnosť pokochať pár humornými bonmotmi, peknými myšlienkami a jemným sarkazmom. Slušný nadpriemer. 80/100

Na snímok treba mať tú správnu náladu a duševný stav mysle. Pokiaľ sú splnené tieto predpoklady, tak sa zážitok určite dostaví, v mojom prípade určite. Ide o alegorický príbeh plný metafor a symboliky vztiahnutý najmä na skrytú kritiku spoločnosti a akoby taký varovný prst, ktorý sa dvíha nad niektorými aspektami života ľudí. Slušný nadpriemer. 80/100

Je nad slnko jasné, že Matteo Garrone patrí k súčasným veľkým režisérskym hviezdam talianskeho filmu. Je to patrné aj tu - nádherná kompozícia jednotlivých scén, pekná kamera, výrazné postavy, vynikajúce herecké výkony... Na druhú stranu mám ale trocha problém s obsahom, hlavne so záverom. Takmer celý film bol v tomto smere dobrý, už som si premýšľal nad pointou, myšlienky dával do súvislosti s realitou čo nás obklopuje keď.... keď prišiel záver a mne nič z toho nedalo zmysel. Vôbec som nič nepochopil, jediné na čo som sa zmohol bolo pozerať sa na obrazovku ako taký puk. Žiaden zmysel, žiaden význam... nič som si z toho neodniesol. Inak chcelo sa mi veriť, že Marcello bol dobrý a slušný človek (keď si odmyslíme tie drogy) a v súvislosti s ním ma preto napadla jedna pekná myšlienka - to najhoršie čo sa môže stať, je naštvať slušného človeka. Alebo ako sa vraví... hrniec raz vykypí. Tak rád by som dal aspoň štyri hviezdy, no nemôžem. Ten záver bol na môj vkus vážne dosť čudesný. 69/100

V súčasnej mizérii čo sa týka historických filmov tak nie najhoršie. Avšak neviem, prečo sa to toľko porovnáva so Statočným srdcom (1995), dokonca mnohí o tom píšu akoby to malo byť nejaké pokračovanie. No... dosť zbrklý názor. V prvom rade nechápem, prečo si nikto z tých hlasov nevšimol, že kráľ Eduard I. v Statočnom srdci melodramaticky zomiera v rovnakom čase ako W. Wallace, a tu si v pohode vykračoval akoby sa nechumelilo. Takže o nejakom spin-off pokračovaní Statočného srdca nemôže byť ani reči. Inak pre zaujímavosť, tento projekt je historicky vernejší ako Statočne srdce s Melom Gibsonom. Ale to nie je dôležité. Dôležitejšie je, že to nebolo spracované na takej úrovni aby to chytilo za srdce a nadchlo ako zmienený príklad. Jediné čo tu môže konkurovať Statočnému srdcu je technická úroveň súbojov a výborne zvládnuté dobové reálie, čo sa tu odrazilo aj na atmosfére. No chýbali tomu charizmatickejší herci, lepšie herecké výkony a tiež nejaká lepšia hudba. Takto síce pekné na pohľad, no iba obyčajný konzum, nič pamätného sa tu nekoná, narozdiel od toho roku 1995. Nadpriemer. 75/100

Mám rád filmy s tématikou cestovania časom, pretože takmer vždy ma niečím oslovia. V tomto prípade síce nejde o nič svetoborné, ale tiež by som snímok nepovažoval len čisto za kresťanskú propagandu. Myslím, že niektoré postrehy a myšlienky vo filme obsiahnuté (samozrejme nie všetko) by mali byť v každom z nás, nehladiac na náboženstvo. Škoda, že samotná dejová linka nebola zaujímavejšia a lepšie spracovaná, pretože námet príbehovej kostry vôbec nebol zlý. Slabší priemer. 55/100

Vôbec nechápem, čo by ma na tomto akčnom kvázi horore malo upútať. Jediné čo trocha bavilo bolo chystanie sa na akciu. To ďalej však paradoxne iba otrávilo. Aj ten mysteriózny základ bol nezaujímavý - len akási podivná hatlanina Filadelfského experimentu zamiešaná do nacistickej mytológie o hľadaní takmer svätého grálu. Tiež nenapínavé a i keď to bolo herecky dobre zvládnuté, skoro ma dejová linka unudila na smrť. Keby aspoň hororová stránka stála za to, ale ani to nie. Žiadneho poriadneho gore ani bubákov či nebodaj strašenia sa tu divák nedočká. Ale neviem, možno som už iba letargický k podobným snímkom. Podpriemer. 40/100