F2003F

Charizmatické prostredie s poriadne kúzelným duom v nemenej štýlovo vyšperkovanom príbehu. Lenže 130min je v tomto prípade horko-ťažko znesiteľne neúmerná dĺžka bez svižnosti zakopávajúca o vlastnú sofistikovanosť. Famózny scenár pretavený do príťažlivej podoby strácajúc si tým miestami správnu pozornosť, ktorá je u Sting dôležitá. Pár krát som sa totiž stratil v deji a musel sa aj prehovárať k dopozeraniu. Príde mi, že 4* sú moc a 3 zase málo, ale na plný by to muselo mať, jednoducho povedané, úplne iné vlohy. Možno to bude spôsobené druhým zhliadnutím, pretože na prvý to bola celkom šupa.

Pretrpel som 40 minút. Neskutočne nudná rozťahane prázdna konverzačka, ktorá snaží tváriť ako veľmi sofistikovane premakaná po obsahovej stránke je, ale v skutočnosti iba trápne tápa bez zmyslu. Keď už podobne stratiť čas tak aspoň pri vizuálne hodnotnom Color Out of Space.

Obsahové nič zabalené v nádhernej výprave a výrazne precíznej bojovej choreografii. Čakal som uvedomelý opus typu emočne pamätného Last Samurai, ale keď tam začali poletovať som rýchlo pochopil o čo skutočne ide. Vyšperkovaná akcia zabudovaná v dejovej prázdnote a pohľadne plodnom prostredí s fajn obsadením, ktorá nefunkčnosť príbehu mierne zatieňuje. A Oscar tým pádom iba pôsobí výsmešne voči ľuďom, ktorí sa význame zaslúžili nielen o rozvoj žánru a zostali nepovšimnutí.

Béčko ako hrom, ale čakal som oveľa horší odvar akčnej blbiny. Vo výsledku pobehujú väčšinu čašu len zmätene z miesta na miesto bez účelu a v slabej (aj keď stále fajn) atmosfére a prostredí. Nepochopím, čo práve na tomto vidí taký Tarantino, keď s len o rok neskorším Thing sa to kvalitovo ani kultovo nedá porovnať absolútne. Námet veľmi sľubný. avšak žalostne malo využitý. Pritom prvá polhodina aj celkom navnadí na poriadne drsný príbeh, ale napokon len skĺzne do bežne nezvládnutej lepšej odnože žánru. Neškodne pôsobivý akčňák bez výraznejšie trápnejších momentov s rutinnými postavami a zápletkou.

Tento Aronofskyho režijný debut dokáže neskutočne silno ohromiť zmysly viacerými faktormi. V prvom rade až neuveriteľne nízkym rozpočtom (60tis!) a v druhom, že za výsledkom stoja minimálne dvaja neskúsení tvorcovia. Je dôkazom, že samotný talent a ambicióznosť jedného vizionára vie robiť nemalé divy, v tomto prípade súhrou okolností udivovať aj svojou existenciou. Jeho práca s remeslom je tu tak neskutočne úchvatná, že sa hravo vyrovná hociktorému neskoršiemu dielu s efektom na takmer totožnej úrovni. Za funkčnosť atmosféry sa veľmi pričinil taktiež debutujúci Clint Mansell ako skladateľ dychberúceho soundtracku, pomocou ktorého má vizuál doprovod prinášajúci vnímanie akoby z inej dimenzie a vytvárajúci pamätne pocitový zážitok zanechávajúci výrazné dojmy. Z niektorých scén je vidieť inšpiráciu (možno nepriamu) s psychologicky podobnými záležitosťami ako Rosemary. Mojou jedinou výtkou je miestami celková nepriehľadnosť obrazu v špinavo čiernobielom štýle s prevládajúcou čiernou, ktorá pôsobí vhodne do tajomna a mysteriózna, ale kazí celkový dojem.

Nesympaticky obsadené trikovo smiešne a herecky trápne blato fungujúce na kvalitných maskách a nemilosrdne napätej atmosfére v závere. Z hľadiska gore dosť slušná práca dokázajúca stále poriadne znechutiť, ale to je tak všetko. Prvých cca 50 min sa absolútne ničím nevyvíja, pôsobí skoro amatérsky a neobsahuje žiadny pútavý prvok okrem okrajového tajomna a zaujme iba výzorom jednej postavy. Následne sa posunie do nezmyselného chŕlenia charakterov, nedovysvetlených informácii a neprestajne debilného sledu udalostí a reakcií za doprovodu tiesnivo hrozivej atmosféry zakopávajúc o blbý scenár. Priemer len voči rozpočtu, inak nestarnúce Alien alebo podobnejšie Thing boli skôr takže doba ani zub času výsledok neospravedlňuje.

Už hodne dávno som sa toľko nenasmial. Skutočne geniálna satira na politické riadenie vojny a vzťahy medzi mocnosťami. Primeraná stopáž pôsobí prívetivo, čiernobiely obraz vytvára zaujímavo pohľadnú atmosféru (vidieť čím sa dnes pravdepodobne inšpiroval Oppenheimer) a výkony, priznávam že mne neznámych hercov, sú podané tak presvedčivo (bez jedinej výnimky) a úderne až z nich mrazí pričom dôrazne vypúšťajú svoje repliky, ktorými zároveň vtipne drtia vlastnú serióznosť. MILUJEM keď natrafím na starý snímok, čo stále ohromne skvelo funguje bez jediného kúska straty na efekte, či už ide o animáciu (neviem ako spravili zábery na tie lety zvonka) alebo celý obsah se vším všudy. Konkrétne je to už okrúhlych 60 rokov od uvedenia tohto ďalšieho nestarnúceho majstrovho diela ponúkajúceho úchvatný zážitok až je radosť byť. Dovolím si tvrdiť, že ide o najlepšiu komédiu aká vznikla. Lahoda. 10/10

Nedokážem pochopiť ako niekto môže toto dielo kritizovať alebo v ňom nevidieť (či nechcieť vidieť) číre umenie. Je všestranne odkazovo perfektným zobrazením nielen mnohých krás, ale naopak aj útrap bežných životných ciest poňatých originálne s výraznou precíznosťou v charakteroch. Popierať to môže len fakt totálny ignorant neschopný vnímať výnimočnú filmárčinu. Krása, skutočne nielen americká. Plus úžasne jemný soundtrack povznášajúci výsledok ešte väčšmi do čarovných výšin. Nádherný film, jeden z NAJKRAJŠÍCH aké som kedy videl.     „Dnes je prvý deň zvyšku vášho života.”

Extremne drsný zážitok. Nie explicitne zobrazenou brutalitou, ktorá je mimochodom iba v záverečných 15 min, ale od nuly dôkladne budovanou atmosférou. Film sa totiž zo začiatku tvári nevinne až vzbudzuje dojem obyčajnej drámy. Následne sa začne od kastingu prudko vyvíjať v temne ponurý triler a čoraz nepríjemnejšie pôsobiť. Zároveň začne pomaly naznačovať dejový zámer, ale nedá zreteľne najavo či ide o realitu. Neustále mätie efektom snových sekvencií a tajomna až v závere nachvíľu úplne preblafne myseľ. Nestratí sa pritom ani raz, každá scéna má významné miesto v (miestami neznesiteľne) napäto hrozivej atmosfére, kde absolútne nič nepôsobí navyše. Film nedá za 2h ani náznak zaváhania na pútavosti, dokáže strhnúť napriek mixu viacerých žánrov. Herci hrajú naozaj výborne, najmä krásna antagonistka, ktorá pôsobí naraz nevinne, desivo, nežne, psychopaticky, úhľadne, sadisticky či ustráchane a zarmútene. Za výsledok má jednoznačne veľkú zásluhu aj kamera, ktorá ma zábermi nesmierne očarila (napríklad detaily na konkurze). Výsledok zanecháva nemalé unavenie psychickej aj duševnej stránky, ale svojim spôsobom aj príjemné poznačenie výdatnej jazdy z netypického žánru a precítenej filmárčiny. Pamätne a funkčne podobne lahodne zaujať vnútorným poranením zmyslov sa zatiaľ NEsamoúčelne aj s posolstvom podarilo z nezávislých hrôz len tomuto, Martyrs, Poughkeepsie, Megan, Ghostland, À l'intérieur a čiastočne aj Victim. Inak z hľadiska gore pre znalcov žánru nič závratné, čo by nútilo odvrátiť zrak. Po druhom išlo o poznateľne lepšiu jazdu, pri prvom som sa sústredil hlavne na očakávanie bájných činov.

Najreálnejšie znázornenie pravej lásky. Veľmi silný zážitok, miestami až neznesiteľne presný. Záver v kaviarni vedie ako jeden z najsilnejšie emotínych a prepracovaných dialógov vo filmovom umení minimálne posledne dekády. O perfekcionisticky precízne detailných NEsamoúčelných záberov alebo ohromujúcich výkonoch pohľadne charizmatického ústredného dua, ktoré si ma získalo strhujúcim vžitím do svojich nevšedne spracovaných pútavo prevedených úloh sa snáď ani netreba rozpisovať. Nádherná Adèle má neskutočné čaro a výrazné herecké vlohy, dokáže úderne vrelo presvedčiť aj prostým pohľadom či výrazom a zároveň tým naostro predviesť každú vhodnú emóciu danú a žiadúcu pre prebiehajúci dej. Zamrzí, že po jednom desaťročí od uvedenia sa skutočne presadila len nemenej talentovaná kolegyňa. Francúzi pamätne bodujú s ďalšim stopy zanechávajúcim (trojhodinovým!) kusom a obrovským zážitkom. V rámci priamočiarej romantiky ide za mňa o celkovo najsilnejšie dielo žánru s najviac sympatickým párom. Smekám