Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Krátkometrážní
  • Hudební
  • Animovaný
  • Komedie
  • Drama

Recenze (568)

plakát

Dobrý ročník (2006) 

Ani sa nečudujem, že to tak prepadlo. Veď trh bol už natoľko presýtený podobnými sladkosťami až ľudia stratili čiastočne záujem. Ibaže Ridleymu sa podarilo vytvoriť naozaj vkusný produkt, ktorý dokáže búrať mýty o vnímaní spôsobu použitia kamerovými filtrov v naivnej vyumelkovanosti scenáru. Z pohľadnosti teda vyťažil maximum, hercov odprezentoval v príťažlivom štýle, ale vonkajší marketing sa mu absolútne nepodaril. Samotný názov a plagát sú natoľko nezaujímavé, že pôsobia byť iba ďalšou otrasne romantickou prázdnotou. Pritom vovnútri ide o príjemnosťou nabitý projekt, ktorý aj napriek žánrovému stereotypu, klišé či neuveriteľnosti pôsobí fajn, nenudí ani neznervózňuje opakovaním tisíc krát videnej predvídateľnosti. Štvrtá za milú neškodnosť prevedenia. Ale výber námetu na facku, škoda plytvania talentom.

plakát

Mrtvá nevěsta Tima Burtona (2005) 

Keby sa to netvrárilo tak chrumkavo obmedzene. Burtonovu tvorbu moc nemusím, aj keď by som rád. Tento animák je výnimočne sľubným pokusom pretaviť odviazanosť a svojskú originalitu do prístupného diela, ale presne tam to zakopáva. Teda z hľadiska ustráchanosti naplno sa prejaviť vzniká dojem neúplne využitého potenciálu a vlôh. Úsilie je naopak citeľné obrovsky, daný princíp tvorenia až udivuje ako pohľadne, príjemne a precízne je spracovaný. Prostredie a vyšperkované postavy si ma získali, zároveň držia atmosféru nad hladinou. Vo výsledku sa jedná o milé stvorenie, ktoré malo rozhodne na viac.

plakát

Satan (2006) 

Napozeranú mám väčšinu New French Extremity, ale toto má byť čo? Aké jatka opisujete prosím vás? Asi som sa díval na iný film lebo toto nebolo ani desivé ani brutálne. Nevkusnejšie obsadiť by to dokázal fakt len málokto a urobiť zo zápornej postavy sympatickejšiu než kladné chce fakt veľké vlohy. Nechutné ani vtipné takisto vôbec. V tomto výplode nefunguje vonkoncom nič okrem ako-tak zvládnutej atmosféry z prostredia, aj keď neverím, že by vedeli ako sa im to podarilo. Záver totálne debilný, postavený na hlavu rovnako ako celý zmätený dej, ktorý sa stráca v sebe viac než scenár nevediaci sa zmysluplne rozhodnúť aké charaktery postavy prezentujú. Potenciál by sa aj našiel, ale tvorcovská neschopnosť ignoruje všetky predpoklady či výstrahy. Sledovať sa to dá bez závratného nudenia, príbeh celkom zaujímavý veď miestami aj načŕta menšiu pôsobivosť (historka), ibaže to nedokáže využiť ani poriadne pretaviť.

plakát

Uteč (2017) 

Peele je nový majster precíznej originality a frajer za úspech u Akadémie so žánrom aký sa tam dostal (a zabodoval) snáď poprvé od Jahniat. Get Out je jazda, ktorá sa nesie, kým nedá náznakom kam sa bude uberať, v zvláštne dusnej atmosfére. Keď dá neskôr najavo svoj smer začne na nej mierne strácať, čo vyvažuje nepredpovedateľný a NEklišé scenár s výrazne skvelými výkonmi a fajn prostredím. Plagát a trailer, ale prefíkane lákajú na oveľa iný zážitok než je skutočne podaný. V konečnom dôsledku sa realisticky ani nejedná o horor, ľahké prvky sa začnú objavovať od polovice kedy sa začne dej rapídne meniť z dospelého na žánrovo uletenejší. Za plný by to bolo ak by sa film sofistikovanejšie venoval iba trilerovým ambíciám bez spadania do nezmyselného zabíjania, mučenia alebo prenasledovania. Námet mal potenciál byť desivo uvedomelým prednesom moderného otroctva či psychologickej manipulácie, ktorú solídne predostrel hypnózou.

plakát

Hoří, má panenko (1967) 

Príjemne nabité dielo. Pohľadnosť z toho skutočne sála, možnože ako efekt reštaurovanej verzie, ale na mňa to zapôsobilo skutočne významovo pozitívne. Všeobecne vôbec, až na pár lepšie stráviteľných výnimiek (Spalovač, Adéla, S tebouDedictví, asi aj Pelíšky a možno ešte Marečku a Vrchní), neobľubujem české filmy ani nemám za potreby im venovať pozornosť, ale Hoří, má panenko ma totálne odrovnalo. Najviac spomedzi spomenutých. V prvom rade svojím veľmi prívetivým vizuálom (farby, prostredie, kostýmy, obsadenie) a v druhom schopnosťou skvelo pobaviť a zároveň vrúcne prehovoriť do duše z hľadiska (NE)ohľaduplnosti (aj) našej spoločnosti a psychologického vnímania vrodeného správania. Výnimočná satira zobrazujúca výrazne pamätný pohľad na jednoduchosť žitia nášho národa a našej kultúry.

plakát

Noc s nabroušenou břitvou (2003) 

Vopred som tu videl ohlasy aká ľahko badateľná pointa a preto som v konečnom dôsledku urobil správne, že som ďalej nečítal ani tagy. Takže fakt bacha. Režisér vie naozaj fantasticky narábať s atmosférou. Film sa nesie pomerne v dosť napätom režime napriek naivne hlúpemu scenáru a nelogickému, až na facku, správaniu postáv. Ja som to pozeral cez deň za silného slnka a pritom aj tak vhodne zabodoval pôsobením až som miestami nedýchal. Naopak dej je hororovo príliš obyčajný a preplnený klišé, zato nie celkom predvídateľný (ANI pointa). Efekty sú výrazne realistické pri po väčšine pre vplyv samoúčelnom násilí, ale žeby prišlo na niečo hrozivo odpudivejšie a odpornejšie než prinieslo napríklad Martyrs, À l'intérieur atď nehrozí. Lenže tam aj bolo hlavne inak podané narozdiel od tu predzvádzanej klasiky iba tváriacej sa navonok výživne.

plakát

Neviditelný muž (1933) 

Naozaj úchvatné efekty. A to bez prehliadania na dobu vzniku. Nato, že snímok bude mať pomaly 100 ROKOV ide o skutočne funkčnú záležitosť. Som fakt veľmi udivený ako to vtedy dokázali tak presvedčivo vytvoriť a spracovať do podoby, ktorá napriek námetu neni absolútne ničím na smiech. Dej búra akékoľvek očakávania či predtuchy, ide si totálne po svojom dokonca aj bez klišé. Horovo síce vôbec nie, preto dávam o jednu * menej, ale v rámci prevedenia je to bezpochyby ikonický klenot žánru, nestarnúci ani nestrácajúci pôvab. Herci taktiež výborní, samozrejme v hraniciach dobovej rétoriky a správania (taká chyžná polovicu svojich scén viacmenej bezdôvodne prekričí alebo dosť divné zahranie pádu zo schodov či vlastnej smrti). Príjemná dĺžka stopáže zaručuje zábraneniu odklonu od pútavosti. Lahodný kus.

plakát

Noční jízda (2013) 

Fajn onemanshow takmer bez hrania. Slabota v scenári, kamere, aj v podaní jediného herca, no pritom dej obsahuje celkom výživnú hodnotu prehovárajúcu do hlbín duše a súcitného vnímania situácie postavy. Plynutím sa film nenesie v monotónnosti, neustále predvádza vypätejšie momenty, ktoré naznačujú nedôveryhodnosť aj uveriteľnosť zároveň. Správanie a reakcie postavy sú zväčša nesúhlasne sprostredkované voči reálnemu dojmu okolností nereálnej kopy súladov. Výsledok nezanechá nič prejaviteľné ani spätne lákavé. Zato oplýva pútavo zobrazenou atmosférou, napriek mini priestoru a po väčšine obrazu jednému uhlu záberu, z ktorej sršia ponúkané v príbehu prebiehajúce emócie. Lenže sa nedajú vhodne precítiť. S hlavnou postavou sa dá len okrajovo súcitiť, ale nie sa stotožniť alebo zblížiť. Keby neexistovalo ešte komornejšie a poznateľne vyvinutejšie, lepšie spracované a fungujúcejšie Buried tak by som dal aspoň o jednu * viac pre môj obľúbený ojedinelý efekt veľa muziky za málo peňazí.

plakát

Tajemný muž (2012) 

Dal som si tento sajrajt zo zaujímavosti k Laugierovej tvorbe. Byť umiernený, ohľaduplný a mainstreamovo vľúdny mu absolútne nesvedčí. Táto zmes všetkého, len nie funkčnosti je ťažkým súbojom s trpezlivosťou diváka. Odhliadnuc od takmer amatérskych výkonov NEpohľadného obsadenia a blbo nezvládnutých charakterov postáv sa tomu nedá pripísať nič funkčné. Potenciálne plodný námet nevhodný pre ruky OKÁZALÉHO vizionára nového smeru žánru a špecifickej atmosféry, ktorého rukopis tu nenájdete ani náznakom. Pritom úvod celkom aj navnadil na ďalší výrazne úderný kus. Dúfal som, že nepríjemné ohlasy sú len ďalším nepochopením. Pre mňa ako fanúšika lahody hlboko nepekné sklamanie. Keď dnes vidím akým extrémne funkčným efektom znovu nasledoval mi len napadá, že pri Tall Man pravdepodobne vysadil alebo nasadil silné prášky. Jednu za skutočne nepredvídateľný dej, aj keď pôsobí mnohokrát zmätene.

plakát

Tvář vody (2017) 

Ak sú Andersonove kusy považované za filmové "omaľovánky" tak Guillermove sú čo? Mňa očarila najmä práca so sýtymi farbami a ich odlišnosťou v detailoch. Napríklad krátke scény v domove u Shannona oplývali ako jediné prostredie príbehu výrazne teplými farbami, zatiaľ čo zvyšok sa niesol v hlboko studených. Voči Shape of Water som mal nesprávne nasadené predtuchy ďalšieho svojsky umeleckého diela k divákovi netolerantne chladného, ktoré nečakane zostali celkom zničené. Od úvodu dej plynie ohromne pohľadným, sympaticky obsadeným vizuálom bez akéhokoľvek výskytu nejakého rušivého prvku. Výkony sú podané solídne, kostýmy tiež úhľadne presvedčivé. Postavy sú napísané a zobrazené s efektne fungujúcim emočným putom, každá vyvoláva zvlášť odlišný tok myšlienok. Na 2h ma film dosť pútavo uniesol, zanechal príjemný dojem, pohladil vnímanie a vyvrátil ďalšie nemilé predsudky. Pomerne nízky rozpočet (20mil) je vkusne náležitým dôkazom, že talent, vízia a láska k remeslu dokáže byť nad bežne neuváženým kalkulom a veľkosťou peňazí. Väčšina by to tak nádherne nedokázala natočiť ani za miliónov 100. Ale, že nemosť a znaková reč hlavnej postavy bola hlavným dôvodom pri získaní Oscara som presvedčený stále.